Asadov pád by mohol narušiť strategické záujmy Číny, Ruska aj Iránu (Komentár)
Pád vlády Bašára Asada v Sýrii by mohol destabilizovať partnerstvo medzi Čínou, Ruskom a Iránom – voľnou koalíciou, ktorú spája spoločný odpor voči západným mocnostiam. Predovšetkým tieto tri krajiny boli kľúčovými podporovateľmi Asadovho režimu. Ich oslabená podpora významne prispela k Asadovmu pádu.
Rusko, kde je Asad v exile, bolo jeho hlavným podporovateľom, poskytovalo mu vojenskú pomoc a vysielalo žoldnierov na podporu jeho režimu. Viac ako dva roky vojny na Ukrajine však vyčerpali ruské zdroje. Hoci Rusko má v Sýrii stále námorné a letecké základne, jeho možnosti pomáhať Asadovi sú obmedzené.
Dôležitú úlohu zohral aj Irán, ktorý poskytoval priamu finančnú a vojenskú pomoc. Irán však tvrdo zasiahli sankcie a jeho spojenci boli znefunkčnení Izraelom, čo znížilo jeho schopnosť pomáhať Sýrii.
Čína podporovala Asada vetovaním rezolúcií OSN proti jeho režimu a ponúkaním investícií a pomoci, pričom priama vojenská pomoc nebola zaznamenaná. Čínsky komunistický režim v minulosti oportunisticky podporoval protizápadné režimy. Keď sa strategické a hospodárske náklady stali príliš vysokými, čínska podpora sa zvyčajne zmenila.
Protichodné sily v dnešnom svete odrážajú argumenty zosnulého harvardského profesora Samuela Huntingtona, ktorý napísal knihu Stret civilizácií a premena svetového poriadku (vyšla v roku 1996).
Autor predpovedal existenciu dvoch veľkých globálnych blokov: jedného vedeného Spojenými štátmi a ich západnými spojencami a druhého vedeného Čínou, podporovaného Ruskom a niekoľkými islamskými krajinami. Hoci sa jeho opis konfliktov po skončení studenej vojny zdal v čase vydania knihy takmer nemožný, dnešná globálna geopolitická situácia rezonuje s jeho víziou.
Budúcnosť Sýrie zostáva neistá. Ak by sa z nej stal zlyhávajúci štát, mohla by sa stať Afganistanom po roku 2001 alebo súčasným Jemenom, ktorý charakterizuje bezprávie, vnútorné konflikty a nedostatok centrálnej správy.
Tento scenár by ohrozil strategické záujmy Ruska, Iránu a Číny. Rusko už napríklad začalo s rozsiahlym sťahovaním zo Sýrie. Irán zároveň vidí, že jeho pozemný koridor do Libanonu, ktorý je kľúčový pre pohyb vojenského personálu, zbraní a zdrojov pre Hizballáh, je ohrozený. Komunistická Čína vidí oslabenie svojho politického vplyvu v Sýrii, ktorá sa v roku 2022 pripojila k iniciatíve Pekingu Pásmo a cesta, no zatiaľ tam neboli oznámené žiadne projekty.
S návratom Donalda Trumpa do Bieleho domu by sa medzinárodné prostredie mohlo opäť zmeniť. Jeho administratíva by mohla rýchlo konať s cieľom ukončiť konflikty na Blízkom východe a na Ukrajine. Ukončenie rusko-ukrajinskej vojny by zároveň ukončilo „priateľstvo bez hraníc“ medzi Čínou a Ruskom, čo by radikálne zmenilo ich vzťahy. Jastrabia administratíva USA by sa mohla zamerať na konfrontáciu s čínskym režimom, ktorý považuje za svojho hlavného rivala. Takýto krok by zasadil ťažký úder protizápadnému bloku Číny, Ruska a ich blízkovýchodných spojencov.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nevyhnutne odrážať názory denníka The Epoch Times.
Pôvodný článok
Bolo pre vás toto čítanie prínosné? Povedzte nám svoj názor alebo nechajte kontakt pre ďalšiu diskusiu.