
Peter mení recepty našich starých mám na gastronomické zážitky: Chceme, aby hosť vedel, ako Košariská chutia (Rozhovor)
Peter Poláček už šestnásť rokov pôsobí v gastronómii a dnes spolu s otcom, mamou a manželkou vedie rodinný penzión a reštauráciu Holotéch Víška v Košariskách v Trenčianskom kraji. Ich podnik vznikol rekonštrukciou starej hospodárskej budovy, ktorá dostala nový život, no zároveň si zachovala spojenie s miestom a spôsobom života na kopaniciach. V kuchyni sa Poláček snaží prepájať tradičné recepty a chute, ktoré pozná od svojich starých rodičov, s modernými kuchárskymi technikami. Kladie dôraz na lokálne suroviny, sezónnosť, poctivé remeslo a rešpekt k ich pôvodu. V rozhovore približuje, prečo podľa neho tradičné jedlá netreba za každú cenu odľahčovať, čo preňho znamená skutočne lokálna gastronómia a ako vznikajú nové jedlá.
Epoch Times Slovensko: Ako sa zrodila myšlienka vášho projektu a prečo ste sa rozhodli stavať práve na miestnych tradíciách a gastronómii?
Peter Poláček: Smer bol od začiatku aspoň sčasti jasný. Otec je stavbár a celá naša rodina má blízky vzťah k tradičnej architektúre. Prvým impulzom preto bolo zachrániť starú hospodársku budovu a tradičný dom a ukázať, ako sa na kopaniciach kedysi žilo.
Spočiatku sme varili skôr klasicky. Postupne som si však uvedomil, že jedlom sa dá vyjadriť aj vlastný názor a životný postoj. Pre nás to znamená využívať miestne suroviny, obnovovať ovocné sady, pestovať plodiny, chovať zvieratá a vyrábať si čo najviac vlastných produktov. Chceme, aby si hosť zapamätal, že bol práve na Košariskách – a vedel, ako Košariská chutia.
Silno ma ovplyvnili aj jedlá našich starých rodičov. Boli jednoduché, často pripravované narýchlo, pretože popri práci bolo jedlo predovšetkým spôsobom, ako sa nasýtiť. My dnes môžeme týmto jedlám venovať viac času, precíznosti a remeselnej práce a ukázať, že aj obyčajné staré jedlo sa dá pripraviť výnimočne.
Používate spojenie „tradične netradičná reštaurácia“. Čo to pre vás znamená?
Vychádzame z jednoduchých jedál a známych tradičných chutí, ale pri ich príprave nejdeme skratkou. Omáčke, mäsu aj jednotlivým základom venujeme toľko času, koľko potrebujú. Pri mäse je dôležité dôkladné opečenie, kvalitný zeleninový základ, bylinky a dlhá príprava pri nízkej teplote. Hosť by mal v jedle spoznať pôvodnú tradičnú chuť, no zároveň v ňom nájsť niečo navyše – väčšiu hĺbku a možno aj moment prekvapenia.
Netradičnosť môže spočívať napríklad v novom spojení známych chutí. Šúľance môžeme pripraviť naslano alebo tradičnú prílohu skombinovať s iným druhom mäsa. Každá zmena však musí mať zmysel a nesmie byť urobená iba pre efekt. Dôležitý je aj vzhľad jedla, ale nemám rád prečačkanosť. Slovenská kuchyňa vyrástla z prostredia sedliakov, gazdov a pracujúcich ľudí, preto by si mala zachovať prirodzenosť. Jedlo chceme podať pekne a moderne, ale zároveň úprimne a bez zbytočnej okázalosti. Najdôležitejšia musí vždy zostať chuť.


Kde hľadáte inšpiráciu pri tvorbe jedálneho lístka?
Veľkú časť inšpirácie čerpám zo spomienok na babkinu kuchyňu. Výborným zdrojom je aj naša kolegyňa Anička, ktorá pozná množstvo tradičných jedál a receptov. Často prinesie pôvodnú myšlienku alebo chuť a ja ju ďalej vylaďujem. Ovplyvnilo ma aj cestovanie, no najbližší je mi prístup francúzskej kuchyne – nie kopírovanie konkrétnych jedál, ale dôraz na remeslo, kvalitné základy a lokálne suroviny. Nekupujeme hotovú klobásu ani slaninu, ak si ich dokážeme vyrobiť sami. Vyrábame si aj párky na raňajky a pečieme vlastný chlieb.
Významnú úlohu pri tvorbe jedálneho lístka zohráva aj sezónnosť. Ponuka sa mení podľa toho, čo je práve dostupné, ale aj podľa toho, či ma konkrétne jedlo stále tvorivo baví. Veľa experimentujem a niektoré jedlá nosím v hlave aj rok, kým ich doladím natoľko, aby som ich bol pripravený ponúknuť hosťom.
Ako vyzerá cesta od pôvodného receptu až po jedlo, ktoré sa dostane na stôl?
Niekedy ma inšpiruje jedlo, ktoré ochutnám v zahraničí, a premýšľam, ako mu dať slovenský charakter. Inokedy sa vraciam k jedlu alebo chuti, ktorú si pamätám z detstva, a hľadám spôsob, ako ju preniesť do súčasnosti. Na začiatku mám určitý chuťový celok alebo hlavnú myšlienku, ktorú postupne rozvíjam. Nestačí však, aby bolo jedlo iba chutné. Musí sa s ním dať reálne pracovať aj počas servisu. Niekedy vytvoríme výborné jedlo, ktoré je však príliš náročné na dokončenie. Vtedy ho nedáme na bežný jedálny lístok, ale môžeme ho ponúknuť ubytovaným hosťom alebo na špeciálnej degustácii. Jedlo najskôr hodnotím sám, no potom ho ochutnávame spoločne v kuchyni. Veľmi dôležitý je pre mňa názor Aničky a kolegu Dima. Výsledné jedlo tak nevzniká iba podľa názoru jedného človeka.
Čo je podľa vás kľúčové pri modernom spracovaní tradičných jedál, aby si zachovali svoju pôvodnú identitu?
Vo väčšine prípadov by malo zostať tým istým jedlom. Keď pripravujeme sviečkovú na smotane, výsledkom má byť stále sviečková. Rovnako vepřo knedlo zelo musí hosť spoznať ako vepřo knedlo zelo. Nejde nám o to rozobrať tradičný recept natoľko, že s pôvodným jedlom už nebude mať nič spoločné. Rozdiel je najmä v precíznosti a časovej náročnosti prípravy. Mäso dôkladne opečieme, používame kvalitný vývar a vlastnú omáčku demi-glace. Tradičné jedlo si človek dokáže pripraviť aj doma a môže byť výborné. V reštaurácii nášho typu by však mal dostať známu chuť spracovanú spôsobom, na ktorý doma často nemá čas. Práve v tejto pridanej práci vidím náš spôsob modernizácie tradičnej kuchyne.


O slovenskej kuchyni sa často hovorí, že je príliš ťažká. Snažíte sa ju odľahčovať?
Nemyslím si, že každé tradičné jedlo musíme za každú cenu odľahčovať. Naša kuchyňa je prirodzene sýtejšia a práve to je súčasťou jej charakteru. Mám rád smotanu, maslo a mliečne výrobky a nemyslím si, že z nich treba automaticky robiť strašiaka. Pri omáčkach používam menej klasického zahusťovania múkou. Radšej ich redukujeme, aby získali hustotu a intenzitu prirodzeným spôsobom. Zároveň však nemám problém použiť bešamel, keď do konkrétneho jedla patrí. Na lístku sa snažíme mať aj ľahšiu možnosť, no nie sme reštaurácia zameraná na fit kuchyňu. To jednoducho nie je náš štýl. Chcel by som, aby k nám hostia prichádzali práve za sýtymi jedlami a silnými chuťami. Sýte jedlo pritom nemusí byť automaticky nekvalitné.
Pri výbere surovín je dôležitý aj ich pôvod. Ako si vyberáte dodávateľov?
Najväčší dôraz kladiem na mäso. Označenie „domáce“ ešte automaticky neznamená, že je aj dobré. Potrebujem gazdu poznať a vedieť, čím zvieratá kŕmi, v akých podmienkach žijú a ako sa k nim správa. Ak nemám mäso z vlastného alebo známeho chovu, uprednostňujem slovenský pôvod. Keď to nie je možné, hľadám ho aspoň v okolitých krajinách. Nechcem nakupovať mäso, ktoré precestovalo tisíce kilometrov alebo prišlo spoza oceánu.
Podobne pristupujem aj k zelenine. Pri množstvách, ktoré reštaurácia potrebuje, by nebolo úprimné tvrdiť, že úplne každá surovina je vždy lokálna. Keď ju však neviem získať z rozumnej vzdialenosti, radšej zmením jedálny lístok a vynechám ju.
Ako funguje spolupráca s miestnymi farmármi a výrobcami?
Spolupracujeme s konkrétnymi ľuďmi, ktorých poznáme. Máme svojho syrára, gazdu na bravčové mäso a pestovateľa zemiakov, ktorý nám ich dokáže zabezpečiť takmer počas celého roka. Pestuje aj ďalšiu lokálnu zeleninu a vopred mi povie, čo a približne ako dlho bude vedieť dodávať. Celé je to najmä o osobnej komunikácii a dôvere. Zároveň však vidíme, aké náročné je dnes byť na Slovensku malým pestovateľom alebo chovateľom. Mnohí musia mať aj inú prácu, pretože samotná malá farma ich nedokáže uživiť. K tomu sa pridávajú klimatické zmeny, administratíva, hygienické požiadavky a ďalšie pravidlá. Nemyslím si, že zámerom systému je malých farmárov zlikvidovať, ale v praxi im niekedy namiesto pomoci pribúdajú ďalšie prekážky. O to viac si vážime ľudí, ktorí pri chove a pestovaní zostávajú.

Veľkou témou je u vás aj zero waste. Čo všetko dokážete v kuchyni zužitkovať?
Môžem celkom hrdo povedať, že sme takmer bezodpadoví. Úplných sto percent by nebolo realistických, ale odhadujem, že dokážeme zužitkovať približne 90 percent surovín. Radšej kúpim celé prasa alebo spracujem vlastnú ovcu a využijem ju od kostí až po najkvalitnejšie časti mäsa. Kosti používame na vývary a omáčku demi-glace, odrezky môžu ísť do klobás a vieme spracovať aj vnútornosti. Časť surovín využijeme na jedlo pre personál. Podobne pracujeme aj so zeleninou. Šupky a odrezky, ktoré sa ešte dajú využiť, používame napríklad do zeleninového vývaru. K obmedzeniu odpadu prispieva aj samotná kvalita jedla – keď hosťom chutí, z tanierov sa nám vracia len minimum zvyškov.
Do akej miery ovplyvňuje kopaničiarske prostredie vašu kuchyňu?
Kopanice ovplyvňujú našu kuchyňu najmä prostredníctvom histórie, našich predkov a toho, čo sa tu kedysi pestovalo, chovalo a jedávalo. Priamo nás formujú vlastné sady, ovce, bravčové mäso a ďalšie suroviny typické pre tento spôsob hospodárenia. Dôležitú úlohu zohráva aj samotná budova. V starej hospodárskej stavbe na kopaniciach by napríklad pizza či fish and chips ako základ gastronomického konceptu nepôsobili prirodzene. Priestor, jeho história a charakter nás vedú k tomu, aby sme varili jedlá, ktoré k nemu prirodzene patria. Rovnako nás ovplyvňuje pokoj okolitého prostredia. Sme pod lesom, bez intenzívnej dopravy a mestského ruchu. Človek k nám musí prísť vedome za pokojom, prírodou a oddychom. Tak by podľa mňa malo pôsobiť aj naše jedlo – pokojne, harmonicky a v prirodzenom spojení s miestom, v ktorom vzniká.
Čo by ste chceli prostredníctvom vašej kuchyne ukázať človeku, ktorý tento región nepozná?
Chcel by som mu ukázať sedliackosť v tom najlepšom zmysle slova – že aj sedliak môže mať štýl, zručnosť, cit pre kvalitu a remeslo, na ktoré môže byť hrdý. Naša kuchyňa vychádza z gazdovského prostredia, tvrdej práce a jednoduchých surovín, no to neznamená, že musí byť hrubá alebo zastaraná. Nie sme skanzen. Tradície si vážime, ale pozeráme sa aj do budúcnosti. Chceme vytvárať niečo nové, čo má pevné tradičné základy, no patrí do dnešnej doby. Naše jedlá by mali reprezentovať tvrdú prácu, poctivú chuť, lokálnosť a úctu k pôvodu, ale zároveň aj odvahu tieto hodnoty ďalej rozvíjať. Práve preto o sebe hovoríme, že sme tradične netradiční.
Myslíte si, že mladí ľudia majú o tradičnú slovenskú kuchyňu menší záujem?
Nemyslím si, že je to úplne presný predpoklad. Z našej skúsenosti bývajú mladí hostia často veľmi otvorení novým kombináciám a výrazným chutiam. Niekedy náš koncept pochopia dokonca jednoduchšie než človek, ktorý má presne zafixované, ako má konkrétne tradičné jedlo vyzerať a chutiť. Nemyslím si teda, že rozhodujúcim faktorom je vek. Oveľa dôležitejšia je otvorená myseľ a vzťah k silným chutiam. Nie sme reštaurácia pre každého a ani sa nesnažíme osloviť úplne každého. Hosť, ktorý má rád výrazné chute a chápe, že tradícia nemusí zostať uzavretá v skanzene, si k našej kuchyni cestu nájde bez ohľadu na vek.

Ktoré jedlo vás obzvlášť teší, keď si ho objedná mladý hosť?
Osobitne ma teší, keď si mladý človek vyberie jahňacinu a chutí mu. Práve z jahňacieho mäsa mávajú ľudia často obavy pre predstavu nepríjemnej pachute. Keď ochutnajú mäso z kvalitného chovu, ktoré je správne pripravené, zistia, že sa ho u nás nemusia báť. To je pre mňa väčší úspech než mať jedno jedlo, ktoré si objedná každý. Naším poznávacím znamením napokon nie je jeden konkrétny pokrm, ale spôsob, akým k surovinám a vareniu pristupujeme.
Keď sa sám ocitnete v úlohe hosťa, aké jedlo si najradšej vyberiete?
Keď prídem ako hosť do inej reštaurácie, mám veľmi rád dobré vývarovne a takzvané táckarne – neformálne jedálne, kde sa pri jednom stole stretávajú robotníci aj ľudia z kancelárií. Na nič sa tam nehrajú, človek sa dobre naje a celé je to bezprostredné a úprimné. Pokojne si objednám aj kura zapečené s broskyňou a syrom, podávané s ryžou, alebo zemiakovú placku so soté. Keď je to dobre pripravené, nemám potrebu deliť jedlá na módne a nemódne. Zároveň si raz za čas rád zájdem aj do naozaj dobrej reštaurácie. Hľadám podnik, ktorý sa na kvalitu iba nehrá, ale skutočne ju ponúka – bez šetrenia na surovinách a s poctivým spracovaním. Za tie roky už dokážem rozoznať, či som sa v reštaurácii iba najedol a nasýtil, alebo či bolo jedlo pripravené tak, že som si ho mohol skutočne vychutnať.
Ďakujeme za rozhovor!
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .