
Europarlament chce viac podpory pre malé a stredné obranné podniky. Na Slovensku dominujú dve veľké skupiny
Európsky parlament žiada väčšiu podporu malých a stredných podnikov a startupov, ktoré vyvíjajú nové obranné technológie. Europoslanci upozorňujú, že európske firmy často dokážu vyvinúť inovatívne riešenia, no pre nedostatok financií, zdĺhavé obstarávanie a náročnú certifikáciu ich nedokážu dostať do sériovej výroby.
Počas úvodného novembrového plenárneho „minizasadnutia“ sa Parlament zaoberal otázkou, ako pomôcť menším technologickým firmám presadiť sa na európskom obrannom trhu. 12. novembra prijal uznesenie s názvom „Od prototypov k spôsobilostiam – umožnenie rozširovania nových aktérov v oblasti obrany“, ktoré požaduje jednoduchší prístup k financovaniu, rýchlejšie verejné zákazky a väčšiu spoluprácu medzi armádami a technologickými spoločnosťami.
Dokument upozorňuje na rastúci význam bezpilotných systémov, umelej inteligencie, elektronického boja, kybernetickej bezpečnosti a ďalších technológií, ktorých vývoj výrazne urýchlila vojna na Ukrajine.
Podľa poslancov musí Európska únia (EÚ) dokázať nielen vyvíjať nové riešenia, ale ich aj rýchlo testovať, nakupovať a zavádzať do výzbroje. V opačnom prípade hrozí, že inovatívne spoločnosti presunú svoje aktivity do krajín, kde nájdu lepšie podmienky.
Naši europoslanci sa pri hlasovaní rozdelili
Dokument podporilo 411 europoslancov, 133 hlasovalo proti a 41 sa zdržalo. Ako vyplýva z menných výsledkov hlasovania z 12. novembra, slovenskí europoslanci sa rozdelili na dva rovnako veľké tábory.
Za dokument hlasovalo sedem slovenských zástupcov: Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik, Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu) a Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana).
Proti boli Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková a Katarína Roth Neveďalová (všetci Smer-SD/nezaradení), Milan Uhrík, Milan Mazurek (Republika/Európa suverénnych národov) a Branislav Ondruš (nezaradený). Monika Beňová zo Smeru-SD sa hlasovania zdržala.
Miliardy na výskum, avšak menšie firmy narážajú na prekážky
EÚ podľa prijatého uznesenia od roku 2021 investovala prostredníctvom Európskeho obranného fondu približne 5,2 miliardy eur do 282 projektov s viac ako 3 000 zúčastnenými subjektmi.
Malé a stredné podniky predstavujú približne 43 percent jedinečných účastníkov projektov, no získavajú iba približne pätinu dostupných finančných prostriedkov. Na projekty v oblasti inovácií a podpory malých podnikov smerovalo v rokoch 2021 až 2025 viac ako 360 miliónov eur, teda približne sedem percent celkového financovania fondu.
„Menšie a netradičné obranné spoločnosti naďalej čelia neprimeranej administratívnej záťaži a zdĺhavým postupom financovania, testovania a obstarávania,“ konštatuje Európsky parlament v 8. bode uznesenia.
Europoslanci preto žiadajú zjednodušenie administratívnych postupov, dostupnejšie granty, rýchle financovanie a lepšie podmienky na zapojenie menších spoločností do obranných projektov.
Zdôrazňujú, že podpora by nemala končiť pri vývoji prototypov. Firmy potrebujú aj prístup k testovacím zariadeniam, certifikácii a prvým zákazkám, ktoré im umožnia rozšíriť výrobu.
Dve „údolia smrti“ medzi nápadom a výrobou
Uznesenie pomenúva dve hlavné prekážky, ktoré bránia rastu obranných startupov. Označuje ich ako „údolia smrti“. Prvé vzniká medzi vývojom technológie a overením jej použiteľnosti v reálnych podmienkach. Druhé medzi úspešným testovaním a získaním prvých zákazníkov.
„Úspešné projekty v oblasti výskumu a vývoja môžu byť bez dôveryhodnej perspektívy ukončené a inovačné spoločnosti môžu skrachovať alebo sa premiestniť do krajín mimo EÚ,“ uvádza Parlament v 4. bode dokumentu.
Europoslanci navrhujú mechanizmus, ktorý by členským štátom a európskym inštitúciám umožnil spoločne obstarávať prvé menšie série inovatívnych výrobkov. Takýto systém by mohol pomôcť najmä firmám, ktoré zatiaľ nemajú dostatočné výrobné kapacity ani skúsenosti s rozsiahlymi obrannými zákazkami.
Čo môže uznesenie znamenať pre Slovensko?
Navrhované opatrenia by mohli byť príležitosťou aj pre slovenské technologické a výrobné spoločnosti, ktoré pôsobia v oblasti obrany alebo vyvíjajú technológie s civilným aj vojenským využitím.
Parlament poukazuje na to, že menšie členské štáty čelia osobitným prekážkam. Ide najmä o obmedzené administratívne kapacity, menšie domáce trhy a slabší prístup k rizikovému kapitálu. Jednoduchšie európske pravidlá, spoločné testovacie zariadenia a cezhraničné zákazky by mohli pomôcť aj firmám, ktoré by sa na vlastnom národnom trhu presadzovali len ťažko.
Kritici však upozorňujú na to, že aj keď európske pravidlá uľahčia prístup k financovaniu a zákazkám, na slovenskom trhu zostáva štrukturálny problém. Dominantné postavenie majú dve veľké skupiny – súkromná MSM Group (súčasť českého CSG rodiny Strnadovcov) a štátny holding DMD Group. Veľké zákazky a štátna podpora smerujú predovšetkým k týmto dvom subjektom.
Nové technologické firmy tak majú len obmedzenú šancu presadiť sa na domácom trhu a často zostávajú odkázané na export alebo na spoluprácu so zahraničnými partnermi. Príkladom sú napríklad startup Airvolute, ktorý vyvíja autonómne drony a komponenty pre bezpilotné systémy (vrátane prieskumných a útočných platforiem) a dodáva ich európskym výrobcom, či Aliter Technologies zameraná na detekciu a neutralizáciu dronov spolu s bezpečnými komunikačnými systémami pre obranu.
Podpora domáceho obranného priemyslu patrí medzi deklarované priority slovenského ministerstva obrany. Rezort vo svojom dlhodobom pláne rozvoja do roku 2035 zdôrazňuje potrebu zachovania výrobných kapacít a zapájania domácich podnikov do projektov vyzbrojovania. Prijaté uznesenie túto oblasť dopĺňa o potrebu vytvárať podmienky aj pre nových technologických dodávateľov a menšie podniky.
Startupy hľadajú kapitál aj mimo Európy
Podľa údajov uvedených v uznesení vzniklo v EÚ od začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu viac ako 230 startupov pôsobiacich v obranných technológiách. Mnohé však pri rozširovaní činnosti narážajú na nedostatok kapitálu.
Europoslanci upozorňujú na skutočnosť, že až polovica súkromného európskeho rizikového kapitálu v tomto odvetví pochádza od amerických investorov. Parlament preto podporuje rozšírenie finančných nástrojov Európskej investičnej banky, úverových záruk a ďalších možností financovania pre začínajúce spoločnosti.
Dôležitá je podľa poslancov aj dostupnosť podpory vo všetkých členských štátoch vrátane menších ekonomík, kde sú možnosti financovania technologických projektov často obmedzenejšie.
Ukrajina ukazuje význam rýchleho vývoja dronov
Prijaté uznesenie venuje osobitnú pozornosť skúsenostiam z vojny na Ukrajine, ktorá podľa poslancov ukázala potrebu rýchlejšieho vývoja a nasadzovania obranných technológií.
„Tempo technologického vývoja v oblasti bezpilotných vzdušných prostriedkov a systémov pre boj proti bezpilotným leteckým systémom nemá obdoby,“ konštatuje sa v 18. bode uznesenia.
Týka sa to predovšetkým dronov, systémov na ich zachytávanie, autonómnych zariadení, senzorov a riešení používajúcich umelú inteligenciu.
Europoslanci navrhujú užšiu spoluprácu s ukrajinskými vývojármi a výrobcami, ako aj vytvorenie európskeho digitálneho trhoviska obranných inovácií podľa vzoru ukrajinskej platformy Brave1. Takéto trhovisko by umožnilo technologickým spoločnostiam predstavovať svoje výrobky a ozbrojeným silám formulovať konkrétne potreby či poskytovať spätnú väzbu.
Parlament tiež podporuje lepšiu spoluprácu s inovačnými programami NATO, najmä pri testovaní nových technológií.
Menej byrokracie a jednoduchšia certifikácia
Jednou z najväčších prekážok zostáva podľa uznesenia rozdielnosť vnútroštátnych pravidiel. Firmy, ktoré chcú dodávať svoje výrobky do viacerých členských štátov, musia často absolvovať odlišné testovacie a certifikačné postupy.
Parlament upozorňuje na skutočnosť, že v niektorých technologických oblastiach môžu náklady na certifikáciu, bezpečnostné posúdenie a testovanie dosiahnuť alebo dokonca prekročiť pôvodné náklady na vývoj výrobku. Poslanci preto požadujú vypracovanie jednotného certifikačného rámca založeného na zásade „jedného testu“, ktorý by umožňoval vzájomné uznávanie výsledkov skúšok medzi členskými štátmi.
Zároveň žiadajú pružnejšie pravidlá verejného obstarávania, kratšie lehoty a zjednodušené postupy pre malé podniky a startupy. Cieľom je, aby sa nové technológie dostávali k ozbrojeným silám rýchlejšie, pri zachovaní potrebných bezpečnostných požiadaviek.
Od prototypu k reálnemu využitiu
Prijaté uznesenie je politickým stanoviskom Európskeho parlamentu a samo osebe nemení pravidlá financovania ani verejného obstarávania. Poslanci ním však vyzývajú Európsku komisiu a členské štáty, aby vytvorili lepšie podmienky na premenu výskumných projektov na technológie využiteľné v praxi.
Podľa Parlamentu totiž budúcnosť európskeho obranného priemyslu nezávisí iba od veľkých výrobcov, ale aj od schopnosti menších spoločností prinášať nové riešenia a rozširovať ich výrobu.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .