Streda 18. novembra, 2026
(Foto: Vitaly Gariev/pexels)

Nové pravidlá spotrebných úverov: čo sa mení od 20. novembra (Otázky a odpovede)

Od 20. novembra vstupuje do platnosti zásadná legislatívna zmena, ktorá výrazne upravuje pravidlá na trhu s pôžičkami.Do účinnosti vstúpi nový zákon o spotrebiteľských úveroch (č. 312/2025 Z. z.), ktorý nahradí legislatívu z roku 2010. Pre bežného Slováka to znamená výrazné posilnenie jeho práv voči bankám, nebankovkám, ale aj internetovým obchodom.

„Za najdôležitejšiu zmenu považujem rozšírenie ochrany spotrebiteľov aj na malé, krátkodobé a bezúročné úvery vrátane odložených platieb za nákupy typu „kúp teraz, zaplať neskôr“. Práve tieto produkty predstavujú riziko, pretože vytvárajú dojem, že človek môže nakupovať bez toho, aby sa mu míňali jeho vlastné úspory,“ komentoval nové pravidlá finančný analytik Marián Búlik.

Prečo sa menia pravidlá poskytovania spotrebných úverov? 

Zákon je priamou reakciou na európsku legislatívu – konkrétne ide o prísne premietnutie revidovanej smernice o spotrebiteľských úveroch (známej ako CCD II), ktorú schválil Európsky parlament. Prioritou je ochrana občanov Európskej únie pred nezodpovedným zadlžovaním v digitálnej dobe, kedy možno načerpať pôžičku jedným kliknutím v telefóne.

Na aké sumy sa nová legislatíva vzťahuje?

Zmeny sa týkajú výhradne úverov pre bežných spotrebiteľov, teda fyzické osoby a pokrývajú pôžičky až do hornej hranice 100 000 eur. 

Doteraz platilo, že na veľmi malé úvery pod 200 eur sa prísne pravidlá nevzťahovali, čo zneužívali špekulanti a rôzne nedôveryhodné inštitúcie. 

Nový zákon však túto spodnú hranicu úplne ruší. Od 20. novembra je tak spotrebiteľ chránený aj vtedy, ak si požičiava hoci len 50 eur do výplaty. Navyše, po novom pod reguláciu spadajú aj úvery poskytované cez tzv. crowdfundingové platformy a P2P siete (požičiavanie od ľudí ľuďom), ak ide o spotrebiteľské úvery. Tieto platformy doteraz často fungovali v šedej zóne.

Navyše, nový zákon sa vzťahuje aj na pôžičky poskytované cez crowdfundingové a P2P platformy, ak ide o spotrebiteľské úvery (teda pôžičky pre fyzické osoby). Pre tieto platformy to znamená, že už nemôžu fungovať mimo pravidiel, ako to často bolo v minulosti.

Čo sa mení pri reklame na pôžičky?

Každá ponuka na spotrebiteľský úver musí obsahovať jasné, zreteľné a ľahko čitateľné upozornenie: „Pozor! Požičanie peňazí stojí peniaze.“ Upozornenie pritom musí byť rovnako výrazné ako samotná ponuka. Nebankovky tak nebudú môcť využiť pätu obrazovky a rýchlo miznúce malé písmená. 

Zákon ide ešte ďalej a zakazuje reklamy, ktoré by v spotrebiteľovi vyvolávali falošný dojem, že úver automaticky zlepší jeho finančnú situáciu, alebo reklamy, ktoré nabádajú na to, aby človek riešil svoje existujúce dlhy ďalšou ľahko dostupnou pôžičkou. Nové pravidlá sa pritom vzťahujú nielen na televíziu či billboardy, ale aj na internetové bannery, reklamy na sociálnych sieťach a notifikácie priamo v mobilných aplikáciách.

Bude po novom pre bežného človeka ťažšie získať spotrebný úver?

Áno, proces bude v princípe prísnejší, čo má zamedziť vzniku osobných bankrotov. Zákon veriteľom striktne prikazuje, aby oveľa dôkladnejšie posudzovali bonitu žiadateľa pred tým, než mu peniaze reálne schvália a poskytnú. 

Banka alebo nebanková inštitúcia sa už nesmie spoliehať výhradne na register dlžníkov (teda úverovú históriu z minulosti), ale musí aktívne overiť súčasné príjmy a nevyhnutné životné výdavky každého žiadateľa. Ak zistí, že splátky by rozpočet žiadateľa príliš zaťažili, veriteľ úver zo zákona nesmie poskytnúť. 

Na druhej strane prísnejšie pravidlá môžu spôsobiť, že niektorí ľudia (najmä s nižšími príjmami alebo horšou úverovou históriou) úver nedostanú. Časť z nich potom môže hľadať peniaze mimo oficiálneho trhu.

Jednou z najdôležitejších noviniek je obrana voči umelej inteligencii. V mnohých bankách a ďalších finančných inštitúciách v súčasnosti o schválení úveru rozhodujú automatizované algoritmy a robotické modely. Nový zákon však garantuje tzv. právo na ľudský zásah — ak algoritmus úver zamietne, žiadateľ má právo požadovať, aby jeho údaje a žiadosť manuálne prehodnotil skutočný zamestnanec finančnej inštitúcie.

Ako zákon ovplyvní e-shopy, nákupy na splátky a odložené platby? 

Ide o oblasť, ktorú čaká najzásadnejšia transformácia. Aj zdanlivo nevinná odložená platba v štýle „kúp teraz, zaplať neskôr“, ktorú e-shopy často ponúkajú priamo v košíku, môže byť od 20. novembra považovaná za plnohodnotný spotrebiteľský úver. 

V praxi to znamená, že internetové obchody musia celý predajný proces, ochranu údajov a informovanie o poplatkoch podriadiť úverovej legislatíve. Svoje obchodné podmienky môžu naďalej používať, no musia byť v súlade so zákonom. Pre obchodníkov to prináša vyššie náklady a viac povinností. Niektoré ponuky odložených platieb môžu zaniknúť alebo sa stať menej výhodnými.

Zákon však chráni menších podnikateľov formou výnimky. Mikropodniky, malé a stredné podniky (firmy, ktoré majú menej ako 250 zamestnancov a ich ročný obrat nepresahuje 50 miliónov eur) môžu poskytovať takéto financovanie bez prísnej licencie a zdĺhavej byrokracie — ale len vtedy, ak splnia tri podmienky. 

Musí ísť o odloženú platbu za ich vlastný tovar či služby, úver musí byť poskytnutý absolútne bezúročne a bez akýchkoľvek skrytých poplatkov (okrem zákonných úrokov z omeškania) a zákazník musí nákup splatiť najneskôr do 50 dní od doručenia tovaru. (Pre väčšie firmy a niektoré online služby platí prísnejšia výnimka len do 14 dní.)

Čo sa stane, ak človek príde o prácu a nedokáže úver splácať?

Nové pravidlá prinášajú v tomto smere významnú zmenu – povinnosť primeranej zhovievavosti. V minulosti sa často stávalo, že pri nezaplatení dvoch-troch splátok veriteľ zmluvu okamžite zosplatnil, vypovedal a prípad posunul exekútorovi alebo vymáhačskej agentúre. Toto viac nebude možné.

Od 20. novembra musia veritelia prijať primerané opatrenia a aktívne sa snažiť pomôcť klientovi, ktorý sa dostal do finančných ťažkostí, a to ešte predtým, než voči nemu začnú uplatňovať tvrdé sankcie alebo exekučné konanie. 

Zákon presne špecifikuje, že banka či nebankovka musí klientovi v problémoch najprv navrhnúť úpravu podmienok – napríklad celkové alebo čiastočné refinancovanie úveru, zmenu úrokovej sadzby na výhodnejšiu, predĺženie lehoty splatnosti, alebo povolenie dočasného odkladu splátok. Až keď zlyhajú tieto mäkké a pro-spotrebiteľské riešenia, môže veriteľ pristúpiť k vymáhaniu dlhu.

Pre veriteľov to však znamená vyššie náklady a dlhšie vymáhanie. V praxi môžu preto byť pri poskytovaní nových úverov opatrnejší.

Zlepšia sa podmienky pri predčasnom splatení alebo pri „nútenom“ poistení k úveru? 

Áno, a to veľmi výrazne. Nový zákon tvrdo obmedzuje takzvané viazané praktiky. Doteraz bolo bežné, že ak chcel žiadateľ výhodnejší úrok, inštitúcia ho donútila uzatvoriť si napríklad životné či úverové poistenie. 

Nová legislatíva zavádza pravidlo, že ak je poistenie nevyhnutné na získanie úveru, spotrebiteľ má plné právo priniesť si vlastnú poistnú zmluvu od akejkoľvek poisťovne na trhu, pokiaľ spĺňa požadované kritériá krytia, a veriteľ mu nesmie zhoršiť podmienky úveru. 

Čo sa týka predčasného splatenia úveru, spotrebiteľ má naďalej negarantované právo kedykoľvek svoj dlh splatiť čiastočne alebo úplne pred dohodnutým termínom. Zákon však prísne ohraničuje maximálnu výšku poplatkov, ktoré si môže inštitúcia za tento krok účtovať, aby kompenzácia pre veriteľa nikdy nepresiahla skutočné a objektívne vyčísliteľné náklady spojené s predčasným splatením.

Ako sa zmenia zmluvy a informovanie žiadateľa? 

Nová legislatíva znamená aj koniec neprehľadným 30-stranovým zmluvám písaným drobným písmom, ktoré sa nedajú prečítať na obrazovke mobilného telefónu. Pred podpisom o poskytnutí úveru musí veriteľ bezplatne poskytnúť klientovi všetky kľúčové informácie výlučne na tzv. štandardnom európskom formulári pre spotrebiteľský úver (SECCI). 

Tento formulár musí žiadateľ obdržať v listinnej podobe alebo na odolnom elektronickom médiu. Novinkou však je, že ak človek o úver žiada cez mobilnú aplikáciu, informácie o úvere musia byť prispôsobené tak, aby boli na malej obrazovke jasne čitateľné, s najdôležitejšími parametrami (ako RPMN, celková preplatená suma a výška splátky) na úplnom začiatku. 

Zostáva tiež plne zachované právo spotrebiteľa slobodne a bez udania dôvodu odstúpiť od úverovej zmluvy do 14 kalendárnych dní od jej podpisu, čo funguje ako najsilnejšia záchranná brzda pred unáhlenými rozhodnutiami.

Aké sú hlavné nevýhody nových pravidiel?

Prísnejšia ochrana spotrebiteľov má aj svoju cenu. Dôkladnejšie posudzovanie bonity a vyššie povinnosti pre veriteľov môžu znížiť dostupnosť úverov pre rizikovejších klientov. Menší poskytovatelia môžu z trhu odísť a niektoré ponuky odložených platieb môžu zaniknúť alebo sa stať menej dostupnými. Časť ľudí, ktorí úver nedostanú, môže skončiť u nelegálnych poskytovateľov.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

Diskusia

Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.

Na pridanie komentára sa alebo si .

Prečítajte si aj