Utorok 13. októbra, 2026
Protestujúci držia maďarské vlajky a transparent s nápisom „Čistá voda a čistý vzduch“ počas demonštrácie proti plánom čínskeho giganta CATL vybudovať najväčšiu gigafabriku na elektrické batérie v Európe, v maďarskom Debrecíne 4. februára 2023 (Foto: Attila Kisbenedek/AFP via Getty Images)

Čína exportovala do Európy svoje továrne na batérie – a spolu s nimi aj pohŕdanie ekologickými predpismi (Komentár)

Čínske továrne na elektrické batérie v Maďarsku čelia sérii problémov súvisiacich s ochranou životného prostredia a dodržiavaním predpisov.

Takmer desať rokov Maďarsko rozprestieralo červený koberec globálnym ambíciám Číny v oblasti elektromobilov. Čínski priemyselní giganti, ktorým nahrávala politika „otvorenia Východu“ premiéra Viktora Orbána, získavali miliardy eur na štátnych dotáciách, lukratívne pozemky a zrýchlené schvaľovacie postupy, ktoré im umožňovali obísť dôkladnú kontrolu vplyvov na životné prostredie.

Klenoty tohto projektu – obrovský závod spoločnosti CATL na výrobu batériových článkov a továreň spoločnosti Semcorp na výrobu separačných fólií – si ako základňu pre zásobovanie automobilových gigantov, ako sú BMW, Mercedes-Benz a Volkswagen, vybrali druhé najväčšie maďarské mesto Debrecín.

Dnes sa však táto zlatá horúčka mení na katastrofálnu krízu spojenú s dodržiavaním predpisov a ochranou životného prostredia. Po odhalení únikov priemyselných chemikálií, problémov s nakladaním s odpadovými vodami a zásadnom obrate v maďarskej politike čínski výrobcovia batérií zistili, že skratky, ktoré im pomohli k vzostupu na domácom trhu, v Európe nefungujú.

Teória spoločnosti CATL o „zelenom farbive“ sa rúca

V auguste 2022 sa spoločnosť Contemporary Amperex Technology Co. Ltd. (CATL), najväčší výrobca batérií na svete, zaviazala investovať 7,34 miliardy eur do výstavby závodu s kapacitou 100 gigawatthodín v Debrecíne. Išlo o najväčšiu priamu zahraničnú investíciu v histórii Maďarska. Projekt bol oslavovaný ako míľnik, vďaka ktorému sa malo Maďarsko stať druhým najväčším výrobcom batérií pre elektromobily v Európe.

V máji sa však idyla okolo projektu náhle skončila, keď z odtokov dažďovej vody v blízkosti závodu začala vytekať zapáchajúca, neónovozelená tekutina a rozlievala sa po okolitých verejných komunikáciách. Spoločnosť CATL tento incident bagatelizovala ako neškodné pretečenie potrubného systému. Tvrdila, že voda pochádzala z bežného zariadenia používaného na tlakové skúšky a že do nej bolo pridané iba potravinárske zelené farbivo, ktoré malo pomôcť odhaliť netesnosti potrubia.

Nezávislé laboratórne testy, ktoré si objednali miestne občianske iniciatívy, však tvrdenia spoločnosti okamžite spochybnili. Vzorky obsahovali mangán v koncentrácii, ktorá trojnásobne prekračovala národný bezpečnostný limit pre pitnú vodu, a tiež zvýšené množstvo lítia, niklu a kobaltu.

Najviac znepokojujúca bola zistená prítomnosť N-metyl-2-pyrrolidónu (NMP) – priemyselného rozpúšťadla používaného pri nanášaní povlakov na elektródy, ktoré sa v prírode nevyskytuje. NMP je podľa predpisov Európskej únie klasifikovaný ako toxická látka, ktorá môže poškodiť plodnosť a nenarodené deti.

Následné vládne kontroly odhalili systematické porušovanie predpisov: závod nezákonne napojil svoje vnútorné potrubie s odpadovou vodou priamo na mestskú kanalizačnú sieť, takže nebezpečné priemyselné odpadové vody mohli obchádzať štandardné zariadenia na ich čistenie.

Podľa maďarského spravodajského portálu 24.hu, ktorý sa odvolával na poslanca Zsolta Tárkányiho, vládny úrad 28. mája zrušil predtým vydané povolenie na vodárenské služby pre závod CATL v Debrecíne a uložil spoločnosti pokutu vo výške jedného milióna forintov (približne 2750 eur).

Úrady následne 5. júna oznámili, že oddelenie vodného hospodárstva a ochrany vôd pri vládnom úrade župy Hajdú-Bihar zrušilo závodu povolenie na predčistenie priemyselných odpadových vôd a nariadilo spoločnosti CATL vyčistiť mestskú kanalizačnú sieť pre odpadovú aj dažďovú vodu.

Maďarské ministerstvo dopravy a investícií 24. augusta oznámilo, že spoločnosť CATL dostala pokutu desať miliónov forintov (približne 27 500 eur) za porušenie integrovaného povolenia v oblasti životného prostredia. Inšpektori v závode okrem iného zistili nedostatky v označovaní a skladovaní odpadu a vo vedení evidencie.

Úrady zároveň zrušili plošné ekologické výnimky pre významné strategické investície a developerom, ktorí nedodržiavajú predpisy, na šesť mesiacov znemožnili získať nové stavebné povolenia.

Semcorp čelí trestnému stíhaniu pre toxické znečistenie

Zatiaľ čo sa spoločnosť CATL potýka so zrušením povolení, Semcorp, dcérska spoločnosť Yunnan Energy New Material, vyrábajúca separačné fólie, čelí právnym problémom, ktoré môžu ohroziť jej samotnú existenciu.

Závod spoločnosti Semcorp s rozlohou približne 19 hektárov v južnom priemyselnom parku v Debrecíne, do ktorého bolo investovaných 183 miliónov eur, bol navrhnutý tak, aby ročne vyrobil 400 miliónov metrov štvorcových separačných fólií pre batérie vyrábaných mokrým procesom.

Vo februári unikla z prasknutého potrubia priamo do okolitej pôdy horúca tekutina so štipľavým zápachom. Podobne ako spoločnosť CATL vo svojich vyhláseniach pre verejnosť aj spoločnosť Semcorp spočiatku bagatelizovala tento incident ako neškodný únik „kondenzovanej vody bez škodlivých zložiek“.

Do júla vydali regionálne orgány na ochranu životného prostredia a požiarnej bezpečnosti príkazy na zastavenie prevádzky a z dôvodu konštrukčných rizík a nefunkčných núdzových systémov pozastavili všetky činnosti závodu. Primátor Debrecína László Papp verejne vyzval spoločnosť Semcorp, aby opustila mesto, zatiaľ čo mestská samospráva postúpila prípad štátnemu zastupiteľstvu z dôvodu možnej trestnej zodpovednosti spoločnosti.

Keď politická priazeň skončí

Maďarsko bolo po celé roky hlavnou európskou destináciou čínskych investícií do zelenej energetiky. Toto partnerstvo bolo poháňané vzájomnou výhodnosťou: Budapešť chcela modernizovať svoju priemyselnú základňu tým, že privítala zahraničných gigantov, ako sú CATL a BYD, zatiaľ čo čínske spoločnosti využívali strategickú blízkosť Maďarska k nemeckým a stredoeurópskym automobilkám, aby si zabezpečili dôležitý prístup na rozsiahly jednotný trh Európskej únie.

Išlo o priamočiaru výmenu: čínski výrobcovia batérií investovali do maďarských závodov a získali prístup na európsky trh, zatiaľ čo Maďarsko získalo výrobné kapacity a pracovné miesta. Krajina ponúkala lukratívne pozemky, významné daňové úľavy, priame finančné dotácie a zrýchlené schvaľovacie procesy. Čínske konglomeráty na oplátku prinášali miliardy eur v podobe kapitálových investícií, priemyselnej výroby a príjmov z vývozu. Pre popredné čínske priemyselné spoločnosti bolo Maďarsko ideálnou základňou, kde mohli replikovať svoje domáce dodávateľské reťazce na európskom území.

Táto expanzia sa však opierala o nepísané pravidlo: čínsky kapitál a priemyselné kapacity prídu výmenou za politickú podporu, laxný dohľad a administratívne skratky. V podstate išlo o pokus exportovať čínsky vnútroštátny model, v ktorom miestni stranícki funkcionári bežne uprednostňujú rast hrubého domáceho produktu a plnenie kvót zamestnanosti pred ochranou životného prostredia.

Táto éra definitívne skončila v apríli 2026, keď stredopravicová strana Tisza zosadila dlhý čas vládnucu Orbánovu stranu Fidesz. Nová vláda nastúpila s výslovným mandátom chrániť miestne prírodné zdroje a ukončiť beztrestnosť firiem, pričom vyhlásila „nulovú toleranciu“ voči znečisteniu spôsobovanému výrobou batérií.

Budapešť v súčasnosti pripravuje zriadenie špecializovaného celoštátneho kontrolného orgánu pre veľkých priemyselných znečisťovateľov a chystá legislatívu, ktorá by pevne stanovené správne pokuty nahradila sankciami vypočítavanými ako percento z celosvetového ročného obratu spoločnosti. Čínskym nadnárodným spoločnostiam, ktoré nebudú dodržiavať predpisy, by tak mohli hroziť sankcie vo výške stoviek miliónov eur.

K tomuto sprísneniu na vnútroštátnej úrovni sa pridávajú čoraz prísnejšie európske predpisy. Nariadenie EÚ o batériách zavádza pre ich výrobcov nové požiadavky vrátane povinnosti deklarovať uhlíkovú stopu za celý životný cyklus batérií pre elektromobily a niektorých dobíjateľných priemyselných batérií. Termíny, od ktorých budú tieto údaje povinné, závisia od prijatia ďalších vykonávacích predpisov EÚ. Od 18. februára 2027 budú navyše všetky batérie pre elektromobily a priemyselné batérie s kapacitou nad 2 kWh uvádzané na trh EÚ musieť mať digitálny pas batérie.

Odkaz pre čínske priemyselné spoločnosti expandujúce do zahraničia je jednoznačný: dodržiavanie ekologických predpisov nemožno považovať za niečo, čo sa začne riešiť až po dokončení výstavby. V rozvinutých demokraciách nie je možné odsunúť nezávislú žurnalistiku, aktivistických občanov a nezávislé súdy na vedľajšiu koľaj prostredníctvom zákulisných dohôd so spriaznenými politikmi.

Pre čínskych manažérov, ktorí predpokladali, že európske prevádzky môžu riadiť rovnako ako priemyselné parky doma, ponúka Debrecín triezve ponaučenie: bez skutočného rešpektu k právnemu štátu sa môžu miliardy zahraničného kapitálu zo dňa na deň premeniť na nevyužiteľné investície.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.

Komentár bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

Diskusia

Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.

Na pridanie komentára sa alebo si .

Prečítajte si aj