Zo zabudnutej povaly späť na pulty: príbeh vianočných lampášikov, ktoré si pamätajú celé generácie (Rozhovor)
Lampášikové svetelné reťaze alebo Světlušky si pamätajú celé generácie a výnimkou nie je ani Dalibor Peklák, spoluzakladateľ rodinnej značky Vánoční lucerničky. Kedysi išlo o exkluzívny a často „podpultový“ tovar a mať ho doma zároveň znamenalo mať jedinečný a vzácny vianočný stromček. V rozhovore pre Epoch Times Slovensko nás Dalibor zasvätil do trochu tajomnej histórie vianočných lampášikov, prezradil nám, ako prebieha v súčasnosti ich výroba a aj to, ako sa ich lucerničky líšia od tých z čias Československa.
Epoch Times Slovensko: Bez legendárnych retro lucerničiek si celé generácie ani nevedeli predstaviť vianočné sviatky. V klasických obchodoch síce zapadli prachom, ale vo vašej výrobe ich stále oživujete. Čo vás viedlo k nápadu venovať sa práve týmto tradičným a pre mnohých nostalgickým svetielkam?
Dalibor Peklák: Všetko sa začalo ako detský sen. Písal sa rok 1993 a ja som s mladším bratom Martinom išiel na prázdniny k tete na statok v malej dedinke. Jedného dňa sme sa zatúlali až na povalu, kde sme medzi haraburdím objavili zväzok káblov s lampášikmi. Niektoré chýbali a kábel bol prerušený, takže nesvietili. Poprosil som tetu, či by mi ich mohla darovať. Bola rada, že sa zbaví starého haraburdia a ja som získal svoj poklad. V ďalších rokoch som do lampášikov vkladal žiarovky z iných vianočných reťazí, lenže zub času sa na lampášikoch podpísal a niektoré sa poškodili alebo úplne stratili.
V roku 2012 sa na trhu objavil výrobca, ktorý opäť uviedol klasický „zvoniaci stromček“ podľa pôvodnej československej verzie anjelského zvonenia. Vtedy mi napadlo, že na trhu chýba ďalšia tradičná vianočná dekorácia — lampášiky. Začal som pátrať po ich výrobe v Čechách aj na Slovensku. Hľadal som na internete, v archívoch a snažil sa poskladať útržky informácií o tom, kto ich vyrábal, či sa nezachovali pôvodné nákresy alebo výrobné stroje. Žiaľ, zistil som, že posledné lampášiky sa vyrobili v roku 1993 a žiadne nákresy ani stroje sa nezachovali.
Aby sme túto typickú československú dekoráciu predstavili aj mladšej generácii, skúste nám opísať, o čo vlastne ide. Ako tradičné lucerničky vyzerajú a z čoho sa skladajú?
Ide o svetelnú reťaz s desiatimi kovovými lampášikmi. Vo vnútri sa dnes nachádza vymeniteľný LED čip, ktorý presvitá vyrezávanými motívmi v stenách lampášikov cez farebné alebo biele okienka. Veľkosť jedného lampášika je približne 4,3 × 4,3 cm. Jedna sada obsahuje celkovo 191 dielov, ktoré sa ručne skladajú dohromady. Na kábel inštalujeme kovové lampášiky zložené z kovového korpusu s povrchovou úpravou v odtieni mosadze (tzv. zlaté lampášiky), alebo s poniklovaným povrchom (elegantný strieborný variant).
Ako sa vianočné lucerničky dostali do našich končín?
Celý príbeh histórie lampášikov je trochu zahalený tajomstvom a je pravdepodobné, že sa nám nikdy nepodarí zistiť úplne celú pravdu. Píše sa rok 1968 a pán František D., vtedajší zamestnanec výrobného družstva NAPAKO v Prahe (NÁstrojaři-PAsíři-KOvotlačitelé) vyrába prvé lampášiky na vianočný stromček. Najprv pre svoju rodinu a priateľov, postupne pre ďalších záujemcov. Netrvalo dlho a po lampášikoch začal byť veľký dopyt. Okolo roku 1970 prevzalo výrobu výrobné družstvo NAPAKO. Z dielne družstva pochádzalo prvých 500 sád lampášikov po 12 kusoch v sade. Napriek veľkej popularite družstvo NAPAKO projekt lampášikov po roku zastavilo.
Vybrali sme sa tiež do štátneho archívu v Prahe, kde sú uložené archívne materiály výrobného družstva NAPAKO od roku 1927 až do roku 1995, avšak o lampášikoch sme nič nenašli. V roku 1971 začal vyrábať lampášiky (v upravenom dizajne, v počte 10 kusov lampášikov v sade) štátny podnik MERITA Praha. Balili sa vtedy do okrúhlej plechovej krabičky. Autorom redizajnu mal byť údajne vtedajší zamestnanec pán Stritz.
Menil sa pomer veľkosti dielov, dekoratívne ryhy a aj strecha kvôli jednoduchšej inštalácii káblov. Podnik už dávno zanikol a v štátnych archívoch sme nenašli žiadne dokumenty. Podarilo sa nám vypátrať, že na základe Hospodárskej zmluvy zo dňa 2. 1. 1972 prevzal s účinnosťou od 15. 03. 1972 výrobu a záručné opravy KOVOPODNIK MP Topoľčany.
Znovuoživená výroba sa v novom závode viac automatizovala. Lampášiky dostali nový obchodný názov „Světlušky“ v modrej papierovej krabičke v počte 10 kusov lampášikov v sade. „Světlušky“ získali aj medzinárodný ohlas a rozžiarili sa na vianočných stromčekoch vo Švédsku, Rusku či Nemecku. Posledné lampášiky vyrobil kovopodnik KOVOTOPOĽ okolo roku 1993, potom bol privatizovaný a nový majiteľ predal raznice aj s nástrojmi. V Topoľčanoch tak končí aj príbeh lampášikov/„Světlušek“.
Čo v tej dobe znamenalo mať doma práve reťaz s lucerničkami? Ako to ľudia podľa vás vnímali?
Bol to vtedy symbol Vianoc. Svetelných reťazí sa veľa nedalo zohnať, maximálne klasické elektrické sviečky. Mať doma lampášiky znamenalo mať niečo výnimočné, krásne a vtedy aj pomerne vzácne. Na stromčeku naozaj vynikli a vytvárali jedinečnú atmosféru, akú iné ozdoby nedokázali. Lampášiky boli už vtedy nedostatkovým tovarom, často aj „podpultovým“. V roku 1985 stála jedna sada 190 Kčs, čo bola na tú dobu pomerne vysoká suma. Dnes by to zodpovedalo približne 2 200 Kč, teda asi 92 eur.
Čím bola táto dekorácia taká lákavá a moderná, že ju prakticky každý chcel mať doma?
Bolo to spojenie Vianoc, tradičného remesla a nového dizajnu. Lampášiky ponúkali niečo úplne iné než klasické elektrické sviečkové svetielka. Navyše, išlo často o výrobok „zo Západu“, takže mali aj určitý punc exkluzivity a boli dokonca exportným artiklom. Najčastejšie sa vešali na vianočný stromček, ale používali sa aj na oknách. Vtedy sa iné vianočné dekorácie príliš nevyrábali, takže lampášiky hrali naozaj hlavnú úlohu vo výzdobe domácností.
Predsa len vyjsť na trh s niečím, čo síce kedysi milovali státisíce ľudí, no v dnešnej konkurencii moderných ozdôb, znie ako mimoriadne odvážny krok. Nemali ste obavy?
Určité obavy tam, samozrejme, boli. Dnes je ponuka vianočných dekorácií obrovská a trendy sa rýchlo menia. Na druhej strane sme verili, že práve autentickosť a kvalita tradičných výrobkov majú svoje pevné miesto. Ukázalo sa, že nostalgia má veľkú silu. Ľudia si lampášiky pamätajú a často ich chcú ukázať aj svojim deťom a vnúčatám.
V roku 2017 sme sa rozhodli do projektu investovať a vyrobili sme skúšobnú sériu približne 80 kusov, ktoré sme ponúkali iba prostredníctvom sociálnych sietí. Na trh sme lampášiky uviedli o rok neskôr. V prvom roku fungovania sme vybavili približne 250 sád, ktoré sme predávali prevažne na predobjednávku. Peniaze sme nechceli dopredu. Ľudia si lampášiky objednávali trištvrte roka vopred a trpezlivo na nich čakali, čo žiadny marketér nechápal.
Tie vaše vyzerajú presne tak, ako tie spred desaťročí…
Áno, od pôvodnej verzie sú prakticky na nerozoznanie, aj keď k menším úpravám predsa len došlo. Vysoké 220-voltové napätie sme nahradili bezpečnejšími 12 voltmi a klasické žiarovky nahradili úspornejšie LED diódy. Príjemným vylepšením bolo aj to, že v prípade poruchy jedného lampášika už nezhasne celá reťaz. Ďalším vylepšením je možnosť prepojiť viac reťazí medzi sebou a napájať ich z jedného adaptéra.
Naše klasické lampášiky sú vyrobené z kovu, rovnako ako tie pôvodné, ktoré sa vždy vyrábali v zlatej farbe, teda z pomosadzeného kovu. Dokonca sme zistili, že materiál dnes objednávame od toho istého dodávateľa zo severu Čiech ako pôvodní výrobcovia v 70. rokoch. Vtedy mali lampášiky farebné okienka v presnom rozložení: dve oranžové, dve zelené, dve červené, dve žlté a dve modré. Tento systém sme zachovali, aj keď sme museli nájsť nový vhodný materiál, pretože ten pôvodný sa už vo farebných variantoch nevyrába.
Asi po dvoch rokoch nám napadlo vyrábať aj lampášiky s bielymi okienkami, ktoré sa lepšie hodia do moderných interiérov. V roku 2024 sme navyše uviedli na trh striebornú edíciu a zistili sme, že kombinácia strieborného kovu a bielych okienok je dokonca žiadanejšia než farebný variant. Pravdepodobne je to vďaka ich univerzálnemu využitiu. V roku 2023 sme na trh uviedli aj drevenú edíciu lampášikov, ktorým hovoríme „DREVENKY“. Ponúkame ich vždy s bielymi výplňami, pretože farebné okienka by sa k drevu nehodili a výsledná reťaz by pôsobila gýčovo.
Kovové majú svoju históriu, no drevo je predsa len tradičnejší materiál. Ktoré sú teda viac autentické?
Oba varianty majú svoju históriu. Kovové lampášiky majú svoje nezameniteľné čaro a množstvo priaznivcov, ktorým sme ich chceli vrátiť na stromčeky v modernej podobe. Drevené lampášiky vznikli ako nápad na rozšírenie výroby, ktorý si nevyžadoval také veľké investície ako výroba kovových variantov. DREVENKY teda vychádzajú z našich kovových lampášikov. Majú podobnú veľkosť, tvar aj rovnakú elektrifikáciu, len sú vyrobené z prírodného materiálu. Vyrábame ich v našej dielni v Turnove.
Ako vyzerá ich výroba?
Na výrobu používame kvalitnú viacvrstvovú taliansku preglejku, z ktorej pomocou laseru vyrezávame jednotlivé diely drevených lampášikov. Laser sme si museli upraviť, pretože bežné lasery nie sú dostatočne presné. Preto sme vymenili pojazdové lišty a celý systém sme kalibrovali tak, aby bol rez naozaj precízny. Po vyrezaní sa jednotlivé diely z dosky vyberú a následne sa ručne lepia disperzným lepidlom pomocou špeciálnych výrobných prípravkov.
Prihliadate pri výrobe aj na aktuálne vianočné trendy?
Základom je vždy tradícia. Tá je pri kovových lampášikoch úplne zásadná. Pri drevených lampášikoch sme stavili na vlastné dekory okienok, aj keď jeden motív zostáva zhodný s kovovou verziou. Pri návrhu sa radi inšpirujeme minulosťou aj súčasnosťou. Archivujeme staré fotografie, zbierame pôvodné ozdoby a zároveň sledujeme aktuálne vianočné trendy. Z každého si vyberieme to, čo nás osloví, a spracujeme to po svojom.
V posledných rokoch je veľmi výrazným trendom tzv. „Nature Christmas“, teda návrat k prírodným materiálom a jemnejšiemu štýlu zdobenia. Na túto vlnu sme nadviazali v roku 2024, keď sme začali vyrábať 3D drevené ozdoby na stromček.
Ďakujeme za rozhovor!
Ako hodnotíte tento článok? Zanechajte nám spätnú väzbu.