Svet » Čína, USA

Žiarovský o zajatí Madura: Nejde primárne o ropu. Hlavným adresátom americkej operácie je Čína

3. januára vykonali americké špeciálne jednotky úspešnú operáciu v Caracase, počas ktorej zajali venezuelského prezidenta Nicolása Madura a jeho manželku Ciliu Floresovú. Obaja boli prevezení do New Yorku, kde s nimi 5. januára prebehol súdny proces. Maduro je obvinený z obchodovania s drogami, zbraňami a narko-terorizmu.

Americká operácia vyvolala zmiešané reakcie, pričom väčšina kritikov zhodne tvrdí, že prezidentovi Donaldovi Trumpovi ide predovšetkým o ovládnutie venezuelských ropných zásob. Tie sú podľa doterajších odhadov aktuálne najväčšie na svete. Podľa odborníka na bezpečnosť, obranu a energetiku Andreja Žiarovského (KDH) však hlavným adresátom americkej akcie bola Čína.

„Všetci sa opierajú o ropu, ale ja si myslím, že ropa primárnym cieľom nebola,“ uviedol 10. januára pre POSTOJ TV.

Žiarovský uviedol tri hlavné dôvody, prečo si myslí, že ropa nebola hlavným dôvodom zajatia Madura.

1. Nefunkčný ropný priemysel vo Venezuele

Aj keď USA nemajú mimoriadne zásopy ropy, nedostatkom ropy podľa Žiarovského rozhodne netrpia, keďže patria medzi krajiny vyvážajúce najviac ropy na svete. Uviedol, že od znárodnenia ropného priemyslu vo Venezuele v roku 2007 došlo k jeho výraznej degradácii až takmer k zničeniu. 

Venezuela síce má veľké zásoby, ale podľa Žiarovského prevádzkuje len malú obmedzenú ťažbu. Dodal, že ak by USA chceli skutočne začať využívať venezuelskú ropu, obnova venezuelskeho ropného priemyslu by im podľa odhadov zabrala 8 – 10 rokov, čo je veľmi dlhý čas a Trump by už vtedy ani nebol prezidentom.

2. Riziko zničenia si vlastnej voličskej základne

Americké ťažobné spoločnosti v USA tradične podporujú republikánsku stranu a konkrétne aj súčasného prezidenta Trumpa. Ich produkcia ropy však stojí na frakovaní, ktoré je finančne náročné. Podľa Žiarovského by získanie veľkých objemov lacnej venezuelskej ropy a ich následné umiestnenie na trh zvýšilo globálnu ponuku, čo by tlačilo na zníženie cien ropy a vytvorilo by neželanú konkurenciu pre amerických producentov.

3. Ide o vzácne zeminy

Žiarovský ozrejmil, že Američania nezaostávajú za Čínou v rope, ale v prístupe k vzácnym zeminám.

Dodal, že vo Venezuele sa nachádza Orinocký ťažobný oblúk – územie vo veľkosti 112-tisíc štvorcových kilometrov pozdĺž rieky Orinoco, ktoré obsahuje polovicu periodickej tabuľky prvkov.

V západnej oblasti oblúka boli objavené početné náleziská koltánu – ruda obsahujúca niób a tantal. Tantal sa používa napríklad v notebookoch alebo v mobiloch. Okrem toho sú v lokalite prítomné tórium a bárium potrebné pre jadrový priemysel a ďalšie vzácne kovy ako neodým, lantán, dysprózium, ytrium a yterbium. Venezuela by podľa Žiarovského mala disponovať najväčšími zásobami týchto prvkov v Latinskej Amerike.

Vo východnej oblasti Orinockého ťažobného oblúka sa navyše nachádzajú obrovské náleziská zlata. „Keď vezmeme len konzervatívne odhady, Venezuela by mala mať tretie najväčšie zásoby zlata na svete,“ uviedol Žiarovský.

Dodal, že ide o geologické odhady, keďže lokality ešte nie sú dostatočne preskúmané.

„Myslím si, že primárnou príčinou, prečo došlo k zásahu vo Venezuele a únosu Madura, je tá, že v roku 2025 dramaticky vzrástla čínska prítomnosť v týchto ťažiarskych oblastiach,“ vysvetlil Žiarovský.

Do vypuknutia vojny na Ukrajine bolo hlavným venezuelským podporovateľom Rusko, ktoré malo aj významnú prítomnosť v krajine. Postupne však stráca svoj vplyv.

„Rusko aj v dôsledku vojny na Ukrajine, kde mu končili zdroje, sa prestalo výrazne angažovať aj na Kube aj vo Venezuele, kde jeho rolu jednoznačne preberala Čína,“ skonštatoval Žiarovský.

Podľa neho v priebehu roka 2025 drvivú väčšinu malého množstva ropy, ktoré Venezuela vyrobí, odoberala práve Čína. „A čínske spoločnosti sa začali v roku 2025 veľmi často objavovať aj v týchto oblastiach, kde sa vyskytujú vzácne zeminy,“ uviedol Žiarovský.

Dodal, že Čína momentálne kontroluje približne až 80 % svetovej produkcie vzácnych zemín, pričom jej celkové zásoby sa odhadujú na 35 – 45 % – podľa najoptimistickejších odhadov až 48 %.

Primárnym dôvodom pre americkú akciu vo Venzuele bol teda podľa Žiarovského čínsky záujem o Orinocký ťažobný oblúk. Išlo o odstrašujúcu akciu USA voči Číne.

„Vo chvíli, keby Číňania získali kontrolu nad ďalšími zdrojmi, tak už by to bola prakticky nadpolovičná väčšina svetových zásob vzácnych zemín. A to je podľa mňa to, čo zdvihlo Trumpa z kresla a čo ho prinútilo konať,“ myslí si Žiarovský.

Rozdiel medzi americkou a ruskou operáciou

Kritici amerického zásahu kladú otázku, aký je rozdiel medzi ruským vtrhnutím na Ukrajinu a americkou akciou vo Venezuele. Takéto porovnanie však Žiarovský odmieta. „Keď dvaja robia to isté, nie je to to isté,“ skonštatoval.

Dodal, že ruská operácia mala pôvodne trvať tri až šesť dní, no dnes trvá už štvrtý rok, pričom si vyžiadala státisícové straty na životoch. 

„Keby sa to tomu Rusku podarilo za tri až šesť dní, svet by pár dní rozhorčene protestoval, potom by pokrčil plecami a uznal by fait accompli,“ myslí si Žiarovský.

Na druhej strane Trumpova operácia prebehla za 2,5 hodiny, vyžiadala si okolo 80 obetí na venezuelskej strane a zaobišla sa dokonca bez obetí na strane americkej. Trump podľa Žiarovského navyše zatiaľ ani neprejavil záujem o zmenu režimu v krajine a Spojené štáty nedeklarovali, že by chceli anektovať nejaké venezuelské územie.

„Keď to vezmem len z toho vojenského hľadiska, tak Spojené štáty predviedli úžasnú schopnosť prekonávať obranu protivníka, bola to skutočne chirurgická operácia a z tohto pohľadu Rusko vychádza oveľa horšie. Keď k tomu vezmeme, že venezuelská protivzdušná obrana stála na ruských technológiách, aj keď nie práve na tých hi-tech, ale dokonca časť systémov mala byť obsluhovaná Rusmi, tak z tohto pohľadu je to 2:0 pre Američanov v tejto chvíli,“ uzavrel Žiarovský.

Madurov režim neuznáva ani Slovensko

Venezuela ako štát je uznávaná všetkými krajinami sveta, avšak viac ako 50 štátov odmietlo uznať Nicolása Madura za legitímneho prezidenta po sporných voľbách v rokoch 2018 a 2024. Medzi tieto štáty patria napríklad USA, Kanada, Veľká Británia, Austrália, Nový Zéland, krajiny EÚ, ale aj krajiny južnej a strednej Ameriky ako Argentína, Brazília, Čile, Kolumbia, Peru, Paraguaj, Kostarika, Uruguaj, Ekvádor, Guatemala, Panama či Dominikánska republika.

Naopak, Madura a jeho režim podporuje Čína, Rusko, Irán, Kuba, Severná Kórea, Sýria, Bolívia, Nikaragua a niektoré ďalšie najmä africké štáty.

Slovensko bezprostredne po americkom zásahu podpísalo oficiálne vyhlásenie Európskej únie (EEAS) zo 4. januára, kde sa uvádza, že Madurovi chýba demokratická legitimita. Jedinou výnimkou z členských štátov EÚ, ktoré vyhlásenie nepodporilo, bolo Maďarsko.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK