Nedeľa 21. júla, 2024
Členovia delegácie V4, Praha, 29. apríla 2024 (Juraj Skovajsa / Epoch Times)
»

Zástupcovia krajín V4 považujú migračný pakt za nedostatočný. Migrácii sa chcú venovať aj po eurovoľbách

Na stretnutí zástupcov Vyšehradskej štvorky v Poslaneckej snemovni sa v pondelok 29. apríla diskutovalo o otázke migrácie. Krajiny sa zhodujú, že ide o tému, ktorá ich spája. Migračný pakt EÚ považujú za nedostatočný na riešenie tejto problematiky. Problém na hraniciach s Bieloruskom Poliaci označili za hybridnú hrozbu.

Prvý blok otvorili českí zástupcovia. Věra Kovářová (STAN), podpredsedníčka Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky, Pavel Žáček (ODS), predseda snemovného Výboru pre bezpečnosť i europoslanec Alexandr Vondra (ODS) sa zhodli na tom, že migračný pakt EÚ nie je dostatočným riešením, ktoré by mohlo viesť k zníženiu migrácie.

„Nedávno prijatý migračný pakt má viac kritikov ako priaznivcov,“ uviedla Věra Kovářová s tým, že je potrebné hľadať ďalšie riešenia. Napriek tomu ho považuje za lepší rámec ako ten, ktorý platil doteraz.

„Prijímaná podoba paktu nevyhovuje snáď nikomu,“ povedal Pavel Žáček a vyjadril nádej, že nové zloženie Európskeho parlamentu spolu s nadchádzajúcim maďarským a poľským predsedníctvom prinesie zmenu k lepšiemu.

Poukázal tiež na rozdiel medzi prisťahovalcami z Ukrajiny a ostatnými migrantmi z juhu, ktorí „nerešpektujú žiadne pravidlá ani právny štát“. Aby sa situácia v oblasti nelegálnej migrácie mohla efektívne riešiť, musí sa podľa neho pozornosť sústrediť už na vonkajšiu hranicu EÚ, ale „základným problémom zostáva, že väčšina hraníc EÚ je námorná“.

Podobne to vidí aj Radek Kaňa, námestník ministra spravodlivosti ČR, podľa ktorého je posilnenie vonkajšej hranice EÚ nevyhnutné. Migračný pakt je podľa neho len malým krokom a v ďalších krokoch sa musí pokračovať po európskych voľbách. Konkrétne sa chce zamerať na boj proti prevádzačstvu, efektívne navrátenie utečencov zaistených na hraniciach a na zrýchlenie azylového konania.

Český policajný prezident generálporučík Martin Vondrášek prezentoval množstvo štatistík a už na úvod povedal: „Nič nás nenapĺňa optimizmom.“ V tomto roku očakáva rovnaké čísla ako vlani. Pri pohľade na medziročné zmeny v počte migrantov na jednotlivých vstupných bodoch usúdil, že utečenci, kedysi mieriaci do EÚ cez balkánske štáty, teraz už obtekajú južnou trasou.

Okrem iného na štatistikách ukázal, že drvivú väčšinu tzv. tranzitných migrantov v Čechách tvoria Sýrčania (viac ako 90 %). Práve ich deportácia je však problematická, keďže Sýria je na zozname krajín, kam nemožno posielať ľudí späť. Celkový počet vyhostených nelegálnych migrantov z Českej republiky sa v posledných rokoch pohybuje v rozmedzí 5 až 7 tisíc. Vlani polícia zadržala 388 prevádzačov (z toho viac ako 100 Ukrajincov) a v roku 2022 o 140 menej.

Medzi ďalšími rečníkmi vystúpil Alexandr Vondra, ktorý povedal, že by sa nerád dočkal liberalizácie migračnej politiky. Naopak, ocenil by, keby Nemecko a ďalšie západné krajiny prijali účinnú politiku podľa vzoru Dánska. Problémom podľa neho je aj faktická realizácia návratovej politiky, ktorá nefunguje a nebolo možné sa na nej dohodnúť v rámci migračného paktu. Dodal, že nedostatočné riešenie tejto otázky nahráva aj extrémistickým politikom.

Predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Tibor Gašpar poznamenal, že zažíva akési déjà vu – v porovnaní s obdobím, keď bol policajným prezidentom a otázka vysokej migrácie sa riešila aj v roku 2015, kedy sa z hľadiska politických rozhodnutí urobilo veľmi málo. Preto navrhuje prijímať reálne kroky.

Zmienil tiež, že slovenská hranica zaznamenala za prvé štyri mesiace nárast migrácie z Ukrajiny o 82 %, čo je podľa neho pravdepodobne reakcia na tamojší mobilizačný zákon. V absolútnych číslach však ide len o stovky.

Miklos Simon z maďarskej delegácie zdôraznil, že Maďarsko chce úzko spolupracovať v rámci V4. Zabrzdenie migrácie je podľa neho existenčnou otázkou a EÚ musí podniknúť ďalšie kroky na jej zmiernenie. Bude to najdôležitejšia priorita ich predsedníctva EÚ v druhej polovici roka a chcú sa sústrediť na západný Balkán a stredomorské krajiny.

Majú veľké výhrady voči migračnému paktu EÚ. Nechcú podporovať mechanizmus solidarity, pretože sa podľa nich už preukázalo, že nezmierňuje migráciu, ale vytvára ďalšie stimuly. Pri hlasovaní ho určite odmietnu. Podľa Simona je kľúčové, aby sa posudzovanie žiadostí o azyl uskutočňovalo už v tretích krajinách.

Ďalší zástupca maďarskej delegácie Zoltán Sas upozornil nato, že migranti pred prekročením hraníc zahadzujú svoje doklady, aby sa o nich nič nešlo zistiť.

Ďalším dôležitým krokom na obmedzenie migrácie je podľa Sasa deklarácia zo strany cieľových štátov, že nebudú prijímať migrantov.

Małgorzata Pępeková z poľskej delegácie upozornila na problém na ich východnej hranici s Bieloruskom, kde má vraj Lukašenko vytvárať chaos tým, že podporuje nelegálnu migráciu. V tomto ohľade je podľa nej migračný pakt nedostatočný a nezohľadňuje očakávania Poľska a ďalších krajín, ktoré susedia s Bieloruskom.

Zofia Czernowová ocenila nutnosť ďalších reforiem a zároveň dodala, že EÚ by mala viac podporovať krajiny, ktoré musia chrániť svoje vonkajšie hranice. Ďalej uviedla, že Poľsko čelí hybridným hrozbám na svojej východnej hranici a musí mať moderné riešenia na inovatívne snahy. Okrem iného bude investovať i do plota so svojím východným susedom.

T. Gašpar sa tiež domnieva, že jedným zo základných opatrení je dôsledná ochrana hraníc. Pozemná hranica sa však chráni ľahšie ako námorná hranica na juhu. Myslí si tiež, že je potrebná „inventúra“ migrantov z hľadiska toho, koľko ľudí je prospešných pre zamestnanosť / hospodárstvo a koľko ich prichádza poberať štedré dávky.

Na to nadviazal senátor Pavel Fischer a poukázal na situáciu Ukrajincov, z ktorých mnohí našli v Česku prácu. Na druhej strane podľa neho existuje podkategória tých, ktorí pracujú pre agentúry vyhýbajúce sa plateniu daní a ich správanie je takmer zločinecké. Vyjadril podporu Poľsku v súvislosti so situáciou s migráciou cez Bielorusko a Lukašenkov prístup označil za „weaponizáciu migrácie“, zrejme s cieľom destabilizovať situáciu.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj