Štvrtok 16. mája, 2024
Ruský prezident Vladimir Putin sa zúčastňuje na virtuálnom samite skupiny krajín BRICS (blok, ktorý zahŕňa Brazíliu, Rusko, Indiu, Čínu a Južnú Afriku), na ktorom sa diskutuje o vojne medzi Izraelom a Hamásom, 21. novembra 2023 v Moskve. (Alexander Kazakov/Pool/AFP via Getty Images)
»

Ruský prezident Putin plánuje v máji navštíviť Čínu

Peking a Moskva vyhlásili vo februári 2022 partnerstvo „bez hraníc“, len niekoľko dní pred vpádom ruských vojsk na Ukrajinu.

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok uviedol, že v máji navštívi Čínu, čo bude jeho prvá zahraničná cesta po marcovom znovuzvolení. Putin oznámil svoje plány na návštevu na kongrese Ruského zväzu priemyselníkov a podnikateľov v Moskve. Presný dátum nezverejnil a neposkytol ani ďalšie podrobnosti.

Rastúca hospodárska a diplomatická izolácia Ruska v dôsledku jeho invázie na Ukrajinu priblížila krajinu k Číne, jej bývalému rivalovi v boji o vedúce postavenie v komunistickom bloku počas studenej vojny.

Podľa nedávneho hodnotenia USA Čína zvýšila predaj a dodávky zariadení a technológií do Ruska, ktoré Moskva využíva na výrobu zbraní, ako sú rakety, tanky a lietadlá.

Peking takéto tvrdenia opakovane poprel, hoci s Moskvou udržiava pevné hospodárske vzťahy.

V stredu sa čínsky veľvyslanec pri OSN postavil na stranu Ruska, keď vetovalo rezolúciu potvrdzujúcu zmluvu o kozmickom priestore z roku 1967, ktorá zakazuje používanie jadrových zbraní vo vesmíre, a označil ju za „neúplnú a nevyváženú“.

Peking neposkytol Rusku priamu vojenskú podporu a v ukrajinskom konflikte sa snažil vystupovať neutrálne.

Čínsky režim nikdy neodsúdil ruskú okupáciu ukrajinského územia, ale odsúdil západné sankcie voči Moskve a obvinil NATO a Spojené štáty z vyprovokovania invázie.

Partnerstvo bez hraníc

Peking navrhol mierový plán, ktorý spojenci Ukrajiny vo februári minulého roka zväčša odmietli. Jeho 12-bodový mierový plán neobsahoval žiadne konkrétne návrhy, ale veľmi všeobecne hovoril o „príslušných krajinách“, ktoré musia prevziať zodpovednosť – bez toho, aby niekoho menovali – za „zneužívanie jednostranných sankcií“ a „prispieť svojím dielom k deeskalácii ukrajinskej krízy“.

Západ vždy trval na tom, že úplný odchod ruských vojsk z ukrajinského územia je nevyhnutnou podmienkou mieru.

Peking v návrhu tiež odsúdil „mentalitu studenej vojny“, čo je termín, ktorým sa často označujú Spojené štáty a americko-európska vojenská aliancia NATO. „Bezpečnosť regiónu by sa nemala dosahovať posilňovaním alebo rozširovaním vojenských blokov,“ uvádza sa v návrhu.

V decembri 2021, niekoľko mesiacov pred vpádom ruských vojsk na Ukrajinu, Putin vyhlásil, že Rusko bude od Západu požadovať „spoľahlivé a dlhodobé bezpečnostné záruky“, „ktoré by vylúčili akékoľvek ďalšie kroky NATO smerom na východ“, čím ďalej varoval pred možnou vojenskou eskaláciou.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj