Slovenský žoldnier skončil ako vojnový zajatec: príbeh Jaroslava na ukrajinskom fronte
„Titul turista roka ide Jaroslavovi zo Slovenska.“ Týmito slovami začína post ukrajinského novinára Aleksandra Kačuru zverejnený v nedeľu (2. 6.). Vo videu novinár predstavuje nedávno zajatého vojaka, ktorý v rusko-ukrajinskom konflikte pôsobil na strane Rusov. Nakrátko ostrihaný muž s poraneným nosom lámanou ruštinou oznámi: „Dobrý deň, volám sa Jaroslav Galajčík a som občanom Slovenskej republiky.“
„Ako si sa dostal na Ukrajinu?“ pýta sa Kačura.
Galajčík: „Padol som do zajatia.“
Kačura: „Bolo ti treba ísť na Ukrajinu?“
Galajčík: „Nie. Netreba sa nechať najať do ruskej armády a netreba chodiť na Ukrajinu.“
Kačura: „Čo si teraz myslíš o Ukrajine?“
Galajčík: „Bojuje za svoju slobodu. Sláva Ukrajine! Hrdinom sláva!“
„Zrejme úplne neskúsený“
Slováka zajali na ukrajinskom fronte pri meste Lyman. Kačura pre Aktuality opísal, čo mu vojak povedal. Galajčík mal bojovať za Rusov v medzinárodnej jednotke po boku Indov, Nepálčanov alebo Mongolov. Prezradil, že zmluvu s Kremľom podpísal za mesačnú odmenu okolo 2000 eur.
„Jarik je skrátka profesionálny turista, míňal peniaze v Británii, potom cestoval po svete a zarábal peniaze,” píše na sociálnej sieti ironicky Kačura. „Môžeme sa spolu pretekať, kto navštívil viac krajín. Napríklad na Kostarike som ešte nebol. A nikdy som ani nežil v Maroku. Jarik dorazil na Sibír, kde si ho ruská duša a chudoba natoľko podmanili, že sa rozhodol vrátiť sa do Moskvy, predložiť doklady na ruské občianstvo a v budúcnosti si kúpiť dom na Sibíri a žiť v tajge až do staroby. Na otázku – Jarik, na čo to do pekla potrebuješ? – Jaroslav (tak znie jeho meno) odpovedal: Na Sibíri sú kravy krásne, na Slovensku nie,” píše ukrajinský novinár.
Vo svojej jednotke mal byť Galajčík jediným Slovákom a jediným občanom Európskej únie. „A to sa mu ešte posmievali, že či nie je špión. Úprimne, toto som nečakal. So zajatým Slovákom som sa zhováral prvýkrát,“ povedal Kačura.
Galajčík mal Ukrajincom opísať, že najprv pôsobil v okupovanej Luhanskej oblasti, kde pracoval pri nakladaní áut. „Tvrdil, že do bojových aktivít ho nezapájali. Ako kontraktnika (človeka, ktorý podpísal zmluvu s armádou) ho potom však poslali na front a následne sa ocitol v útoku. Všetkým im mali oznámiť, že pôjdu do útoku. Hovoril o tom, že mali mnoho strát, zranených,” povedal Kačura. V telefóne mu Ukrajinci našli propagandistickú literatúru o údajnej genocíde na Donbase – „všetko to, čo Rusko šíri od roku 2014“.
Vojnový reportér Tomáš Forró sa dlhodobo venuje rusko-ukrajinskému konfliktu. Vo vojnovej zóne na východe Ukrajiny strávil dva roky. Uviedol, že spôsob, akým bol Slovák zajatý, svedčí o tom, že „bol zrejme úplne neskúsený“. Galajčík sa mal s ďalšími mužmi pokúsiť dostať na určité miesto, avšak nepodarilo sa im to. Časť z jeho spolubojovníkov padla a Slovák ako medik mal evakuovať zranených.
„Keď utrpel otras celého organizmu, išiel smerom k našim pozíciám, kde našiel nejaký prázdny zákop. Skrýval sa tam, ale zákop trafil FPV dron, ešte raz to ním otriaslo,” povedal Kačura. Keď sa ku Galajčíkovi dostal dron, vyrazil vpred, no namiesto ruských vojakov stretol ukrajinských.
„Povedal mi, že sa 27 dní neumýval. Tvrdil, že ho zajali počas posledných májových dní. Možno to bolo 28. alebo 29. mája. Nejakých 20 dní mohol byť na pozíciách,“ poznamenal Kačura.
Halajčík z Káthmándú
Naozajstné meno zadržaného Slováka nemusí byť Galajčík. Na sociálnej sieti má účet nápadne podobný muž – Jaroslav Halajčík. Veľmi pravdepodobne ide o tú istú osobu. Profil Jaroslava Halajčíka zaujme svojou farebnosťou a psychadelickým štýlom. Na profilovej fotke stojí veľký nápis Ayahuasca. Účet obsahuje najmä odkazy na ezoteriku alebo prvky východných náboženstiev. Ako bydlisko si uvádza hlavné mesto Nepálu – Káthmándú.
Forró poznamenal, že na rusko-ukrajinskom fronte to nie je žiadnym prekvapením. „Veľmi často som tam takýchto ľudí stretával. To neboli len neonacisti alebo len extrémisti,“ povedal.
Ako sa Slovák do Ruska dostal a ako tam pôsobil, nie je známe. Taktiež nie je známe, kde sa momentálne nachádza. Ukrajinská strana drží nepriateľských zajatcov v prísne strážených väzenských zariadeniach.
Slovenské orgány sú voči žoldnierom zhovievavé
Galajčík mal Ukrajincom povedať, že do Ruska sa už vrátiť nechce. Chcel by sa vrátiť na Slovensko. Za službu v armáde iného štátu mu ale po návrate hrozí väzenie od dvoch do ôsmich rokov.
Ak by sa Galajčíkovi podarilo na Slovensko dostať, podľa Forróa by sa jeho situácia výrazne zlepšila. Uviedol, že žoldnierov za službu v cudzom vojsku orgány činné v trestnom konaní stíhať nezvykli. „Dokonca pred niekoľkými rokmi ma polícia ochraňovala, pretože nejakí takíto ľudia sa vraj bavili o tom, že ma chcú zavraždiť. Tí ľudia sú naďalej na slobode a polícia radšej ochraňovala mňa, než aby ich mali vyšetrovať a postaviť ich pred spravodlivosť,” povedal Forró.
