Inšpirácie

Ján namiesto vysokej školy obišiel svet na starom Pionieri: zvládol horúčavy, mrazy aj Patagóniu (Rozhovor)

Mladému Michalovčanovi Jánovi Drinkovi počas letných prázdnin napadla odvážna myšlienka – vydať sa na cestu okolo sveta. Stalo sa tak v roku 2023 po skončení strednej školy, keď namiesto podania prihlášky na vysokú školu začal plánovať dobrodružstvo, ktoré mu zmenilo život. V rozhovore nám porozprával o extrémnych podmienkach, ktoré počas cesty zažil, o financovaní expedície aj o tom, ako dnes vníma toto dobrodružstvo.

Ako uvádza web Michalovce, na legendárnom Pionieri počas približne 500 dní prešiel Ján viac ako 51-tisíc kilometrov naprieč 26 krajinami a stal sa jedným z najmladších ľudí, ktorým sa podarilo absolvovať takúto expedíciu na ikonickej motorke značky Jawa. V tom čase mal len 19 rokov a za svoj výnimočný výkon získal od mesta Michalovce ocenenie Čin roka 2024.

Epoch Times Slovensko: Na úvod sa vráťme k začiatkom. Čo vás motivovalo vydať sa na cestu práve na 49-ročnom Pionieri?

Ján Drinka: Začalo sa to celkom nevinne, keď som mal pätnásť rokov a vozil som sa po okolí Michaloviec. Spočiatku mi úplne stačilo zájsť na Zemplínsku šíravu alebo na iné krásne miesta východného Slovenska. Vtedy som cestovaniu neprikladal veľký význam a objavovanie sveta rozhodne nebolo mojím detským snom. Nikdy by som nepovedal, že práve ja sa o necelých päť rokov pokúsim obísť svet. Postupne mi však učarovali kilometre. Čím ich bolo viac, tým viac vo mne rástla chuť ísť ďalej a objavovať cesty, ktoré boli dovtedy pre mňa neznáme.

Nemali ste obavy, či taký starý motocykel náročnú cestu zvládne? Ako ste ho na expedíciu pripravili?

Pionier nebol jedinou možnosťou. V hre boli aj výkonnejšie japonské motorky. Veľakrát som pred odjazdom triezvo zvažoval, či má vôbec zmysel podniknúť cestu okolo sveta práve na Pionieri. Napokon mi však zo všetkých možností dávala najväčší zmysel práve naša ikonická motorka. Síce nepatrí medzi najrýchlejšie, ale vedel som, že ak sa pokazí kdekoľvek na svete, vždy ju dokážem nejakým spôsobom opraviť a dostať späť do pohybu. Motorku som sa snažil ponechať v čo najautentickejšom historickom stave. Všetky úpravy, ktoré som na nej urobil, boli také, aké by bolo možné zrealizovať už v roku 1975, keď bola vyrobená. Výnimkou bolo iba moderné bezkontaktné zapaľovanie so zásuvkou na nabíjanie elektroniky. Medzi ďalšie úpravy patrilo napríklad zdvojnásobenie objemu palivovej nádrže či výmena zadného kolesa za väčšie z Jawy 250.

Čo vás fascinovalo práve na modeli Jawa 50 Pionier? Predpokladám, že po tom všetkom už pre vás nebola „iba“ motorkou…

Presne tak. Bolo to niečo medzi nebom a zemou. Jeden motoristický novinár raz na otázku, akú motorku si má človek vybrať, odpovedal: „Vyber si takú motorku, na ktorú ťa bude baviť chodiť pozerať sa do garáže aj v zime.“ A presne tak to je. Na takú dlhú cestu človek nepotrebuje len motorku s výbornými jazdnými vlastnosťami. Musí mať istotu, že aj keď jeho stroj začne štrajkovať, na druhý deň si naň opäť sadne s rovnakou radosťou a nezačne ho nenávidieť. Ak by sa to stalo, celá cesta by stratila svoj význam.

Výsledkom vašich ciest bolo približne 50-tisíc kilometrov počas 500 dní. Kde všade ste sa ocitli?

Prešiel som naozaj množstvo krajín a kultúr. Asi ešte zaujímavejšie bolo vidieť môjho Pekačika v kulisách pre nás exotických krajín. Napríklad prejsť na ňom cez Golden Gate Bridge v San Franciscu alebo sa s ním odfotiť pri vodopádoch v Kostarike – to sa nepodarilo len tak hociktorému Pionieru.

Precestovali ste Severnú, Strednú aj Južnú Ameriku. Ktorá z nich vo vás zanechala najväčšiu stopu?

Veľmi rád spomínam na Spojené štáty, ale najsilnejšie zážitky mám z Južnej Ameriky. Práve tam som napokon najazdil aj najviac kilometrov.

Čím vás cesty po Amerike najviac ovplyvnili? V čom vás zmenili?

Ukázali mi úplne iný prístup k životu, než na aký som bol dovtedy zvyknutý. Kultúra, otvorenosť ľudí a schopnosť brať život s väčšou ľahkosťou sú veci, z ktorých sa učím dodnes.

Počas cesty ste zažili extrémne horúčavy aj mrazy. Kde vás počasie preverilo najviac?

V Rusku som zažil naše bežné leto. V USA ma zastihla neskorá jeseň s prvými mrazmi a v trópoch zas neuveriteľné dusno s extrémnou vlhkosťou vzduchu. Odvtedy zvládam aj naše horúčavy o niečo lepšie. Najväčším problémom v trópoch bolo, že som sa cítil ako v skleníku. Nevedel som rozlíšiť, či mám oblečenie mokré od potu alebo od vlhkosti vo vzduchu. Úplným opakom bola južná časť Južnej Ameriky. Pri teplote -12 °C a približne 20 centimetroch snehu som dorazil do Ushuaie, najjužnejšieho mesta sveta.

Najnáročnejšie počasie ste teda zažili v…

Bez diskusie v Patagónii. Byť prepotený a prehrievať sa v horúčave je stále príjemnejšie ako mrznúť a každú chvíľu zastavovať, aby som sa trochu rozbehal a zahrial.

V tom čase ste boli ešte veľmi mladý. Ako ste financovali takú nákladnú cestu?

To bola ďalšia veľká výzva. Chcel som zistiť, či človek po strednej škole dokáže cestu okolo sveta financovať vlastnými silami. Prvým krokom bolo, že som počas školy odišiel na štyri mesiace pracovať do Nórska. Tým som pokryl viac než polovicu plánovaného rozpočtu. Zvyšok pokryl sponzoring a, čo ma veľmi príjemne prekvapilo, aj dobrovoľné príspevky ľudí, ktorí moju cestu sledovali. Aj vďaka tomu sa napokon podarilo cestovať dlhšie, než som pôvodne plánoval.

Aké boli vaše najväčšie výdavky?

Najviac ma stála preprava motorky a moje presuny medzi jednotlivými kontinentmi. Inak som toho veľa nepotreboval – benzín, niečo pod zub a miesto na prespanie. Až na pár výnimiek som spal v stane.

Kde skončil Pionier po návrate z cesty okolo sveta?

Aktuálne je vystavený v Múzeu veteránov v Michalovciach spolu s ďalšími zaujímavými historickými vozidlami.

Bol postavený výlučne na cestu okolo sveta, preto si podľa mňa teraz zaslúži svoj dôchodok. Ak by som sa niekedy opäť vydal na podobnú expedíciu, bolo by jednoduchšie postaviť ďalšieho Pioniera od základov. Pekačik získal počas ciest patinu, na ktorú by bola škoda siahať.

Ako sa cítite ako najmladší človek, ktorý obišiel svet na Pionieri?

Je to pekný a zaujímavý pocit a som zaň veľmi vďačný, ale svet sa točí ďalej.

Plánujete v budúcnosti veľký návrat na cesty? Pre denník SME ste spomenuli, že rovnako ťažko, ako ste sa lúčili s domovom, ste sa lúčili aj s Južnou Amerikou…

Momentálne som vo fáze života, ktorá je možno ešte neznámejšia, než bola samotná cesta okolo sveta. Zakaždým, keď sa niekam vyberiem alebo sa púšťam do niečoho nového, cítim na seba oveľa väčší tlak, aby som sa bezpečne vrátil domov. Doma ma totiž čaká partnerka a syn Lukáš. Žiť s vedomím, že niekto je na vašej prítomnosti závislý, pre mňa znamená úplne novú úroveň zodpovednosti.

Ďakujeme za rozhovor!

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK