Von der Leyenová priznala, že odklon EÚ od jadrovej energetiky bol strategickou chybou. Teraz ju chce podporovať
Po rokoch zanedbávania jadrovej energetiky ako stigmatizovaného zdroja energie predsedníčka Európskej komisie teraz priznala, že odklon od jadra v Európe bol strategickou chybou a že budúcnosť sa bez jadrovej energetiky nezaobíde. Oznámila tiež opatrenia, ktorými EÚ zamýšľa podporiť rozvoj jadrovej technológie.
Zatiaľ čo obnoviteľné zdroje energie zaznamenali v Európskej únii v posledných desaťročiach rýchly rast, jadrová energetika sa uberala opačným smerom. V roku 1990 pochádzala tretina elektrickej energie v Európe z jadrových elektrární, ale dnes je to menej ako 15 %, uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na samite o jadrovej energii, ktorý sa v utorok (10. marca) konal v Paríži.
Dodala, že „s odstupom času je jasné, že bolo strategickou chybou, keď sa Európa odvrátila od spoľahlivého a cenovo dostupného zdroja energie s nízkymi emisiami“. Financovanie jadrových projektov bolo roky problematické a zmenilo sa až po tom, ako Európska komisia v roku 2023 upravila svoju taxonómiu a zaradila určité jadrové činnosti k udržateľným investíciám, ktoré prispievajú k dekarbonizácii priemyslu.
Ďalší významný hosť samitu, Rafael Grossi, generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), vo svojom prejave spomenul, že jeho agentúra uzavrela dohodu so Svetovou bankou až minulý rok. Táto dohoda prelomila dlhoročné tabu týkajúce sa úverov na jadrové projekty.
„Predtým bolo financovanie jadrovej energie zakázané, akoby išlo o trestnú činnosť. Tak to bolo. Minulý rok som tu v Paríži podpísal historickú dohodu s Ajayom Bangom, prezidentom Svetovej banky… a veci sa okamžite začali meniť,“ poznamenal Grossi a dodal, že jeho agentúra následne podpísala dohody s rozvojovými bankami na rôznych kontinentoch vrátane Ázie, Afriky, Latinskej Ameriky a Európy.
Rovnako ako ostatní rečníci, ani Grossi nezabudol poznamenať, že jadrová energia je nevyhnutná pre budúci rozvoj planéty vrátane elektrifikácie, digitalizácie a umelej inteligencie. Zdôraznil spoľahlivosť a predvídateľnosť jadrových elektrární, pričom ako príklad uviedol Ukrajinu, kde dnes 70 % elektrickej energie pochádza z jadra. Podľa neho jadrová energia poskytuje aj riešenie v oblasti udržateľnosti a ochrany klímy.
Ako dôležitý aspekt rozvoja jadrovej energetiky uviedol urýchlenie licenčných procesov. „Musíme pracovať na tom, aby získanie licencie pre jadrovú elektráreň netrvalo štyri alebo päť rokov. Aký podnik môže takto fungovať?“ pýta sa Grossi.
Európa môže vyhrať jadrové preteky
Predsedníčka Európskej komisie pripustila, že elektrina v Európe je príliš drahá, čo brzdí konkurencieschopnosť priemyslu. „Sme závislí od dovozu energie, napriek tomu máme vlastné zdroje – jadrovú energiu a obnoviteľné zdroje. Spolu sa môžu stať spoločnými garantmi nezávislosti, bezpečnosti dodávok a konkurencieschopnosti,“ povedala.
Podľa nej sú obnoviteľné zdroje a jadrová energia najsilnejšie vo vzájomnej kombinácii a spolu tvoria čistú, cenovo dostupnú a odolnú sústavu zdrojov. Hoci je výroba veternej a slnečnej energie lacná, závisí od počasia a navyše sa často nachádza ďaleko od priemyselných výrobných centier. Jadrovú energiu opísala ako spoľahlivú a schopnú dodávať elektrinu po celý rok.
„Najúčinnejší systém kombinuje jadrové a obnoviteľné zdroje a je založený na skladovaní, flexibilite a distribučných sieťach,“ dodala von der Leyenová, pričom uviedla, že Európa je priekopníkom v oblasti jadrovej technológie a mohla by v tejto oblasti opäť viesť. „Jadrové reaktory novej generácie by sa mohli stať európskym high-tech exportným tovarom s vysokou pridanou hodnotou.“
V tejto súvislosti spomenula súčasnú a plánovanú podporu jadrovej fúzie, výroby jadrového paliva a vývoja malých modulárnych reaktorov (SMR). Oznámila, že Komisia navrhuje v budúcom rozpočte investovať viac ako 5 miliárd eur do výskumu fúzie, najmä prostredníctvom projektu ITER, pričom dodala, že ani táto investícia nemusí je dostatočná.
„Preto dnes ako Komisia predstavujeme novú európsku stratégiu pre malé modulárne reaktory. Náš cieľ je jednoduchý. Chceme, aby táto nová technológia bola v Európe funkčná do začiatku roka 2030, aby mohla spolu s tradičnými jadrovými reaktormi zohrávať kľúčovú úlohu vo flexibilnom, bezpečnom a efektívnom energetickom systéme.“
Komisia podľa von der Leyenovej navrhuje tri hlavné opatrenia. Prvým je zjednodušenie a harmonizácia regulačných pravidiel vo všetkých členských štátoch.
Druhým opatrením je „mobilizácia investícií“, pričom EÚ poskytne záruku vo výške 200 miliónov eur na podporu investícií do inovatívnych jadrových technológií. Tieto zdroje budú pochádzať z európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS). Takéto vyhlásenie by bolo ešte pred pár rokmi úplne nepredstaviteľné. Záruka má znížiť riziko investovania do jadrovej energetiky a motivovať investorov. Tento krok má byť súčasťou širšieho úsilia o zlepšenie investičných podmienok v európskom jadrovom sektore.
Tretím opatrením je zabezpečiť spoločné európske úsilie, na ktorom by spolupracovali členské štáty aj súkromné spoločnosti vrátane partnerov z tretích krajín.
„Napríklad by mohli spoločne investovať do výskumu, testovacích zariadení a vytvárania európskych hodnotových reťazcov pre jadrové palivá. Naše ambície sa však neobmedzujú len na malé modulárne reaktory. Musíme tiež posilniť širší jadrový ekosystém, či už ide o palivá, technológie, dodávateľské reťazce alebo zručnosti,“ uviedla v prejave.
„Jadrové preteky sa začínajú. Vieme, že Európa má všetko potrebné, aby sa dostala do čela. Máme pol milióna kvalifikovaných pracovníkov v oblasti jadrovej energetiky, čo je oveľa viac ako Spojené štáty či Čína,“ uzavrela s tým, že Európa má ambíciu stať sa globálnym centrom jadrovej energetiky novej generácie.
Článok bol preložený z českej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Povedzte nám svoj názor! Vaša spätná väzba nám pomáha prinášať témy, ktoré vás zaujímajú.