Vedci úspešne zvrátili Alzheimerovu chorobu u myší
Výsledky podľa štúdie spochybňujú názor, že Alzheimerova choroba je nevyliečiteľná.
Vedcom sa podarilo zvrátiť ochorenie u myší, čo by podľa recenzovaného výskumu z 22. decembra mohlo naznačiť cestu k liečbe ľudí. Štúdiu uverejnil odborný časopis Cell Reports Medicine.
Alzheimerova choroba sa tradične považuje za nevyliečiteľnú. V tejto štúdii výskumníci liečili dve skupiny myší farmakologickou látkou P7C3-A20. Jedna skupina niesla ľudské mutácie súvisiace so spracovaním amyloidu, zatiaľ čo druhá mala mutáciu tau proteínu. Amyloidová aj tau patológia patria medzi hlavné skoré prejavy Alzheimerovej choroby.
Podľa vedcov sú myši s mozgovými patológiami podobnými Alzheimerovej chorobe ideálnym modelom na testovanie účinkov P7C3-A20 vo vzťahu k ľudskému zdraviu.
U myší s amyloidovou patológiou viedla liečba P7C3-A20 k obnoveniu správnej rovnováhy nikotínamidadenindinukleotidu (NAD+). Ide o molekulu bunkovej energie a jeden z hlavných faktorov ochorenia. S pribúdajúcim vekom hladiny NAD+ v tele vrátane mozgu klesajú. Bez správnej rovnováhy NAD+ bunky nedokážu vykonávať procesy nevyhnutné pre správne fungovanie.
Výskumníci uviedli, že liečba viedla k zvráteniu poškodenia hematoencefalickej (krvno-mozgovej) bariéry, poškodenia DNA, oxidačného stresu a neurozápalu. Bariéra udržiava správnu hladinu živín a hormónov v mozgu a zároveň ho chráni pred toxínmi a patogénmi.
Liečba zároveň posilnila synaptickú plasticitu a neurogenézu v hipokampe – proces, počas ktorého vznikajú nové funkčné neuróny. Tieto zmeny viedli u myší s amyloidovou patológiou k „úplnému obnoveniu kognitívnych funkcií a zníženiu hladín p-tau217 v plazme“. P-tau217 je biomarker Alzheimerovej choroby pomáhajúci predpovedať kognitívny úpadok.
Aj v prípade, že začali liečiť šesťmesačné myši s pokročilou Alzheimerovou patológiou a kognitívnymi poruchami, do 12 mesiacov sa komplexne obnovila ich mozgová štruktúra aj funkcie.
Látka P7C3-A20 zvrátila pokročilú chorobu aj u myší s mutáciou tau proteínu a ukázalo sa, že pomáha chrániť ľudské mozgové mikrovaskulárne endoteliálne bunky pred oxidačným stresom. Tieto bunky tvoria hlavnú zložku hematoencefalickej bariéry.
„Naše výsledky spochybňujú dlho zaužívaný názor, že Alzheimerova choroba je svojou podstatou nevyliečiteľná,“ napísali výskumníci. Podľa nich by obnovenie hladín NAD+ mohlo predstavovať prevratný terapeutický prístup. Niekoľkí autori štúdie priznali konflikt záujmov, pretože vlastnili patenty súvisiace so skúmanou problematikou.
Spoločnosť University Hospitals so sídlom v Ohiu, ktorej výskumníci sa na štúdii podieľali, 22. decembra 2025 vyhlásila, že zistenia by mali podnietiť ďalší výskum a klinické skúšania na pacientoch s Alzheimerovou chorobou.
Andrew A. Pieper, hlavný autor štúdie, uviedol, že výsledky ich povzbudzujú. „Hlavným odkazom je nádej – dôsledky Alzheimerovej choroby nemusia byť trvalé,“ povedal. „Za určitých podmienok môže poškodený mozog zregenerovať a znovu fungovať.“
Alzheimerova choroba je postupne sa zhoršujúce ochorenie, ktoré sa začína miernym zhoršením pamäti a nakoniec vedie k stavu, keď človek nie je schopný viesť rozhovor ani vykonávať bežné denné činnosti.
Najčastejšie postihuje osoby staršie ako 60 rokov. Presné príčiny ochorenia zostávajú neznáme, no podľa správy amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) z augusta 2024 je Alzheimerova choroba pravdepodobne výsledkom kombinácie genetických faktorov, vplyvov prostredia, rodinnej anamnézy a životného štýlu.
Štúdia z októbra 2024 zistila, že takzvaná tichá fáza ochorenia sa môže začať už 20 rokov pred prvými príznakmi.
Vyznačuje sa nenápadnými zmenami v mozgových bunkách. Napríklad inhibičné neuróny sa môžu stať zraniteľnými, čo narúša komunikáciu medzi mozgovými bunkami. V tejto fáze dochádza aj k postupnému hromadeniu beta-amyloidných plakov a zhlukov, ktoré sú charakteristickými znakmi choroby.
Podľa údajov neziskovej organizácie Alzheimer’s Association v súčasnosti trpí touto chorobou viac ako sedem miliónov Američanov a očakáva sa, že do roku 2050 tento počet vzrastie na takmer 13 miliónov.
Alzheimerovu chorobu má približne jeden z deviatich ľudí vo veku nad 65 rokov. Odhaduje sa, že takmer 12 miliónov Američanov sa bezplatne stará o blízkych s Alzheimerovou chorobou alebo inou formou demencie, pričom hodnota tejto práce sa v minulom roku odhadovala na viac ako 413 miliárd dolárov.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Páčil sa vám tento článok? Napíšte nám svoj názor a prípadne zanechajte kontakt, ak chcete odpoveď.