Streda 13. mája, 2026
Americký prezident Donald Trump, 2026 (Foto: Madalina Kilroy/The Epoch Times)

Prečo by rok 2026 mohol byť najnebezpečnejším a zároveň najdôležitejším od druhej svetovej vojny (Komentár)

Toto je mierne upravený prepis časti podcastu Victor Davis Hanson: In His Own Words zo servera Daily Signal.

Zdá sa, že rok 2026 bude najbúrlivejším, geostrategicky najvýznamnejším a najnebezpečnejším obdobím od pádu sovietskeho systému a Berlínskeho múru. Celý svet prežíva prudké otrasy. Katalyzátorom tohto diania je Donald Trump. Mnoho ľudí – či už z jeho tábora, alebo spomedzi jeho odporcov, doma v Spojených štátoch aj v zahraničí – z toho viní práve jeho.

Pred niekoľkými rokmi jeden európsky diplomat povedal: „Je ako slon v porceláne, lenže v jadrovom porceláne.“ Možno áno, možno nie.

Pozrime sa na to, čo sa práve deje. Teokratický režim v Iráne nemá v úmysle zastaviť šírenie jadrových zbraní. Usiluje sa o získanie jadrovej bomby, aby ovládol Blízky východ, zastrašil ropné monarchie v Perzskom zálive, demonštroval svoju nadvládu nad sunnitským islamom, definitívne zničil Izrael, vydieral Európu a ohrozoval aj Spojené štáty.

To vieme už dlho. Každý americký prezident – všetkých sedem pred Trumpom – o tom hovoril a sľuboval riešenie alebo aspoň zabránenie zhoršeniu situácie. Nikto nič nespravil.

Trump sa pokúsil vyjednávať, zasiahol jadrové zariadenia a následne zistil, že sa ich Irán po bombardovaní snaží obnoviť. Režim s pomocou Ruska, Severnej Kórey a Číny rozširuje svoje balistické kapacity a snaží sa zabezpečiť, aby si už nikto netrúfol znova zaútočiť.

A Trump konal. Jeho plánom je režim buď priamo odstrániť, alebo ho natoľko oslabiť, že sa v nasledujúcich mesiacoch zrúti pod tlakom ľudového povstania – prípadne zvolí „venezuelské riešenie“. Ak by k pádu režimu nedošlo, tak ho chce aspoň vojensky ochromiť.

To nadväzuje na prípad Nicolása Madura – ide o niečo, čo by sme mohli nazvať „prevrat únosom“. Tento komunistický vládca, narkobarón a organizátor pašovania nebezpečných opiátov do Spojených štátov bol odstránený. Podporoval Kubu a snažil sa šíriť Chávezovu komunistickú ideológiu po Latinskej Amerike. Za vlády Joea Bidena sa zdalo, že je úspešný. Dnes je situácia úplne iná.

Venezuela už nemá Madura. Má vládu, ktorá je dosť silná na to, aby udržala poriadok, a možno dôjde k prechodu k demokracii. Dúfajme. Krajina sa však zároveň obáva Spojených štátov, ktoré jej vedenie odstránili a stanovili podmienky: vrátiť ropu na svetové trhy, reformovať ekonomiku, vytlačiť Čínu – a potom môže prísť lepšia budúcnosť.

To sa zhoduje s demokratickými zmenami v Strednej Amerike, v Čile, možno aj v Bolívii a Peru – uvidíme, ako sa vyvinú. A, samozrejme, v Argentíne.

Latinská Amerika tak prechádza zásadnou premenou smerom k západnému ústavnému systému. A opäť je katalyzátorom Donald Trump.

Najprv varoval Panamu: „Vieme, čo robíte. Nie je múdre, že spolupracujete s Čínou. Ak v tom budete pokračovať, vezmeme si kanál späť.“ A výsledok sa dostavil: Čína aj Rusko sú zo západnej pologule vytláčané.

Súčasne vyvíja tlak na Kubu, ktorá prišla o dotovanú ropu z Ruska. Havana vie, že jej rola prostredníka pri pašovaní drog do Spojených štátov naráža na odpor na otvorenom mori. Skončili sa dodávky lacného paliva z éry Cháveza a Madura a nefunkčná ekonomika sa rúca.

Trump v podstate hovorí: „Videli ste Venezuelu, videli ste Irán. Nie ste na druhom konci sveta, nie ste dokonca ani v Južnej Amerike. Ste len 150 kilometrov od nás. Ak nereformujete systém a nedáte ľuďom ekonomickú, politickú a spoločenskú slobodu, bude to pre nás ľahká operácia.“

Zdá sa, že Kuba zvažuje možnosť, že povolí americkým podnikateľom – predovšetkým kubánskym Američanom – návrat a investovanie.

Ak k tomu dôjde a začnú vznikať offshore spoločnosti, začne sa rozvíjať energetika, hotely a turistika, komunizmus sa rozpadne zvnútra.

Kam tým mierim? Svet prechádza zásadným otrasom, ktorého rozbuškou bol Donald Trump. Udalosti eskalujú, všade panuje nervozita a chaos a mnohí ho preto považujú za narušiteľa (disruptora) systému.

A potom je tu vojna na Ukrajine. Trump presvedčil Európanov o dvoch veciach, ktoré si podľa neho neuvedomovali: nemôžete nakupovať energiu z Ruska a zároveň požadovať, aby Spojené štáty riešili dôsledky vašej energetickej politiky. Nemôžete financovať ruskú vojnovú mašinériu a súčasne očakávať americkú ochranu.

Snažíme sa nájsť riešenie, no jedna z Trumpových taktík zostáva nepochopená. Hovorí, že Vladimir Putin je monštrum. „Samozrejme, že je. Neverte mu. Ale nebol som to ja, kto začal ten naivný reštart vzťahov (neúspešná politika Obamu a Hillary Clintonovej z roku 2009, keď sa Západ pokúšal „resetovať“ – vylepšiť vzťahy s Ruskom). Ja som bol ten, kto zlikvidoval wagnerovcov. Ja som bol ten, kto išiel po oligarchoch. Bol som ten, kto odstúpil od raketovej zmluvy. Bol som to ja, kto dal Ukrajine útočné zbrane, nie vy.

To ja som vás varoval pred plynovodom Nord Stream, nie vy, nie Biden. Robil som to ja. Takže ak sa do toho mám zapojiť, prestaňte ho démonizovať. Môžeme ho oslabiť a potom ho môžeme obrátiť tak, že sa už viac nebude pozerať na Európu, ale sa vymedzí voči Číne.“

Čo tým chcem povedať: ak k tomu dôjde a uvidíme inú vládu na Kube a vo Venezuele a vlnu reforiem v Latinskej Amerike, pričom sa podarí odstrániť iránsku teokraciu – 47 rokov trvajúcu „rakovinu“ na Blízkom východe, proti ktorej sú teraz nasadené americké jednotky, potom už nebude potrebné udržiavať stovky amerických základní v Sýrii a Iraku.

A pripomeňte si ešte raz, čo Kuba po desaťročia predstavovala – útočisko pre amerických teroristov, únoscov a pašerákov drog.

Spomeňte si, že tam kedysi – počas kubánskej raketovej krízy- mali byť rozmiestnené sovietske jadrové zbrane namierené proti Spojeným štátom. Bola to dlhodobá záťaž.

Ak by sa všetky tieto problémy podarilo vyriešiť počas jediného roka, bolo by to bezprecedentné. V porovnaní s tým by úspech Ronalda Reagana pri páde Sovietskeho zväzu – aj keď k nemu došlo až za jeho nástupcu – pôsobil takmer skromne.

Zamyslite sa nad tým. Z hľadiska politických kalkulácií to nebolo pre Trumpa výhodné. Blížili sa voľby do Kongresu. Mal osem či deväť mesiacov do volieb, keď zasiahol vo Venezuele a Iráne. To bolo značné riziko, pretože tým odviedol pozornosť od ekonomiky. Tá síce za vlády Joea Bidena stagnovala, no práve sa začala zotavovať a Trump sa už vystatoval nízkymi cenami energií.

Ak uvažujete čisto politicky, tesne pred voľbami nebudete zasahovať proti dvom najväčším ropným producentom sveta, čím krátkodobo obmedzíte ich produkciu. Napriek tomu toto riziko podstúpil.

A čo je dôležitejšie, vie, ako na to reaguje Európa. Tá je veľmi citlivá, pretože sa do značnej miery vzdala vlastnej ťažby ropy a plynu a zdráha sa nasledovať francúzsky model jadrovej energetiky. Výsledkom je silná závislosť od dovozu energií. Európania preto Trumpovi šepkajú: „Nerobte to, nebuďte rušivým prvkom.“ Takže s tým má problém.

A potom je tu jeho vlastná voličská základňa, ktorá hovorí: „Žiadne zbytočné vojny v zahraničí.“ Trump sa snaží vysvetliť, že ide o operácie využívajúce letectvo, nie pozemné jednotky. Nebude to Afganistan. Má ísť o krátkodobé riešenia dlhodobých problémov. Ak budú úspešné, povedie to v budúcnosti k menšiemu zastúpeniu amerických síl v zahraničí, pretože pribudnú spojenci.

Tieto krajiny budú riadené vládami založenými na súhlase občanov, budú mať slobodné ekonomiky a zmenia svoj pohľad na Spojené štáty. Už ich nebudú vnímať ako slabé či váhavé. Skôr ich budú vidieť ako nepredvídateľného, avšak dôsledného aktéra, ktorého treba rešpektovať a s ktorým je výhodné spolupracovať. Sila priťahuje priateľstvo, slabosť ho odpudzuje.

Mám dojem, že často zle chápeme, čo sa deje. Po celom svete dochádza k otrasom, ale veľká časť z nich smeruje k nejakému vyústeniu, ku konsenzu či riešeniu.

Neviem, ako to všetko dopadne, ale existuje reálna možnosť, že výsledkom bude výsadné postavenie Spojených štátov, aké sme nevideli prinajmenšom od druhej svetovej vojny.

Zverejnené s povolením The Daily Signal, publikácie organizácie The Heritage Foundation.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.

Prečítajte si aj