Názory

Prečo by rok 2026 mohol byť najnebezpečnejším a zároveň najdôležitejším od druhej svetovej vojny (Komentár)

Toto je mierne upravený prepis časti podcastu Victor Davis Hanson: In His Own Words zo servera Daily Signal.

Rok 2026 vyzerá, že bude najbúrlivejším, geostrategicky najvýznamnejším a najnebezpečnejším obdobím od pádu sovietskeho systému a Berlínskeho múru. Celý svet prežíva búrlivé otrasy. Katalyzátorom tohto diania je Donald Trump. Mnoho ľudí – či už z jeho tábora, alebo medzi odporcami, doma v Spojených štátoch aj v zahraničí – z toho viní práve jeho.

Pred niekoľkými rokmi jeden európsky diplomat povedal: „Je ako slon v porceláne, lenže v jadrovom porceláne.“ Možno áno, možno nie.

Pozrime sa však na to, čo sa práve deje. Teokratický režim Iránu nemá v úmysle zastaviť šírenie jadrových zbraní. Usiluje sa o získanie jadrovej bomby, aby ovládol Blízky východ, zastrašil ropné monarchie v Perzskom zálive, demonštroval svoju nadvládu nad sunnitským islamom, definitívne zničil Izrael, vydieral Európu a ohrozoval aj Spojené štáty.

To vieme už dlho. Každý americký prezident – všetkých sedem pred Trumpom – to hovoril a sľuboval riešenie alebo aspoň zabránenie zhoršeniu situácie. Nikto nič nespravil.

Trump sa pokúsil vyjednávať, zasiahol jadrové zariadenia a potom zistil, že sa ich Irán po bombardovaní snaží obnoviť, rozširovať balistické kapacity s pomocou Ruska, Severnej Kórey a Číny a zabezpečiť, aby si už nikto netrúfol znova zaútočiť.

A Trump konal. Tentoraz má v pláne režim buď priamo odstrániť, alebo ho natoľko oslabiť, že sa v nasledujúcich mesiacoch zrúti pod tlakom ľudového povstania – prípadne zvoliť „venezuelské riešenie“. Ak nič z toho, tak ho aspoň vojensky ochromiť.

To nadväzuje na prípad Nicolása Madura – ako to nazvať – prevrat únosom. Tento komunistický vládca, narkobarón a organizátor pašovania nebezpečných opiátov do Spojených štátov bol odstránený. Podporoval Kubu a snažil sa šíriť Chávezovu komunistickú ideológiu po Latinskej Amerike. Za vlády Joea Bidena sa zdalo, že je úspešný. Dnes je situácia úplne iná.

Venezuela už nemá Madura. Má silnú vládu v tom zmysle, že udrží poriadok, a možno dôjde k prechodu k demokracii. Dúfajme. Krajina sa však zároveň obáva Spojených štátov, ktoré jej vládu odstránili a stanovili podmienky: vrátiť ropu na svetové trhy, reformovať ekonomiku, vytlačiť Čínu – a potom môže prísť lepšia budúcnosť.

To sa zhoduje s demokratickými zmenami v Strednej Amerike, v Čile, možno v Bolívii a Peru – uvidíme, ako sa vyvinú. A samozrejme v Argentíne.

Latinská Amerika tak prechádza zásadnou premenou smerom k západnému ústavnému systému. A opäť je katalyzátorom Donald Trump.

Najprv varoval Panamu: „Vieme, čo robíte. Nie je múdre spolupracovať s Čínou. Ak budete pokračovať, vezmeme si kanál späť.“ A výsledok sa dostavil. Čína aj Rusko sú teraz zo západnej pologule vytláčané.

Súčasne vyvíja tlak na Kubu. Tá už nemá dotovanú ropu z Ruska. Vie, že jej rola sprostredkovateľa pri pašovaní drog do Spojených štátov je na otvorenom mori potláčaná. Skončili dodávky lacného paliva z éry Cháveza a Madura a jej vnútorne nefunkčná ekonomika sa rúca.

Trump v podstate hovorí: „Videli ste Venezuelu, videli ste Irán. Nie ste na druhom konci sveta. Nie ste v Južnej Amerike. Ste len asi 150 kilometrov od nás. Ak nereformujete systém a nedáte ľuďom ekonomickú, politickú a spoločenskú slobodu, bude to pre nás ľahká operácia.“

Zdá sa, že Kuba zvažuje umožniť americkým podnikateľom – predovšetkým kubánskym Američanom – návrat a investície.

Ak sa tak stane a začnú vznikať offshore spoločnosti, rozvoj energetiky, hotely a turistika, komunizmus sa rozpadne sám od seba.

Kam tým mierim? Svet prechádza zásadným otrasom, ktorého rozbuškou bol Donald Trump. Udalosti eskalujú, všade panuje nervozita a chaos a mnohí ho považujú za disruptora (narušiteľa).

A potom je tu vojna na Ukrajine. Trump presvedčil Európanov o dvoch veciach, ktoré si podľa neho neuvedomujú. Nemôžete nakupovať energiu z Ruska a zároveň požadovať, aby Spojené štáty riešili dôsledky vašich energetických politík. Nemôžete financovať ruskú vojnovú mašinériu a súčasne chcieť americkú ochranu.

Snažíme sa nájsť riešenie, ale jedna z Trumpových taktík je často nepochopená. Hovorí, že Vladimír Putin je monštrum. „Samozrejme, že je. Neverte mu. Ale nebol som to ja, kto začal tento šialený reštart (neúspešná politika Obamu a Hillary Clintonovej z roku 2009, keď sa Západ pokúšal „resetovať“  – vylepšiť – vzťahy s Ruskom). Ja som bol ten, kto sa zbavil Wagnerovej skupiny. Ja som bol ten, kto išiel po oligarchoch. Ja som bol ten, kto odstúpil od raketovej zmluvy. Ja som bol ten, kto dal Ukrajine útočné zbrane, nie vy.

Ja som bol ten, kto vás varoval pred plynovodom Nord Stream, nie vy, nie Biden. Ja som to robil. Takže ak sa do toho mám zapojiť, nedémonizujte ho, pretože ho môžeme oslabiť a potom ho môžeme obrátiť tak, že sa už nevráti k Európe, on sa tiež vymedzuje voči Číne.“

Čo tým chcem povedať: ak k tomu dôjde a uvidíme inú vládu na Kube a vo Venezuele a vlnu reforiem v Latinskej Amerike, zatiaľ čo sa zároveň podarí odstrániť 47 rokov trvajúcu „rakovinu“ na Blízkom východe, kvôli ktorej tam sú americké jednotky, teda iránsku teokraciu, potom už nebude potrebné udržiavať stovky amerických základní v Sýrii a Iraku.

A pripočítajme k tomu, čo Kuba po desaťročia predstavovala – útočisko pre amerických teroristov, únoscov a pašerákov drog.

Spomeňte si, kedysi tam mali byť rozmiestnené sovietske jadrové zbrane namierené proti Spojeným štátom – počas kubánskej raketovej krízy. Bola to dlhodobá záťaž.

Ak by sa všetky tieto problémy podarilo vyriešiť počas jediného roka, bolo by to bezprecedentné. V porovnaní s tým by úspech Ronalda Reagana pri páde Sovietskeho zväzu – aj keď k nemu došlo až za jeho nástupcu – pôsobil takmer skromne.

Zamyslite sa nad tým. Z hľadiska politických kalkulácií to nebolo pre Trumpa výhodné. Blížili sa voľby do Kongresu. Mal osem či deväť mesiacov do volieb, keď zasiahol vo Venezuele a Iráne. To bolo značné riziko, pretože tým odviedol pozornosť od ekonomiky. Tá za vlády Joea Bidena stagnovala, ale začala sa zlepšovať a Trump kládol dôraz na nízke ceny energií.

Ak uvažujete čisto politicky, tesne pred voľbami nebudete zasahovať u dvoch najväčších ropných producentov sveta, čím krátkodobo obmedzíte ich produkciu. Napriek tomu toto riziko podstúpil.

A čo je dôležitejšie, vie, ako na to reaguje Európa. Tá je veľmi citlivá, pretože sa do značnej miery vzdala vlastnej ťažby ropy a plynu a zdráha sa nasledovať francúzsky model jadrovej energetiky. Výsledkom je silná závislosť na dovoze energií. Európania preto Trumpovi šepkajú: „Nerobte to, nebuďte rušivým prvkom.“ Takže s tým má problém.

A potom je tu jeho vlastná voličská základňa, ktorá hovorí: „Žiadne zbytočné vojny v zahraničí.“ Trump sa snaží vysvetliť, že ide o operácie využívajúce letectvo, nie pozemné jednotky. Nejde o Afganistan. Má ísť o krátkodobé riešenia dlhodobých problémov. Ak budú úspešné, povedie to v budúcnosti k menšej prítomnosti amerických síl v zahraničí, pretože pribudne spojencov.

Tieto krajiny budú riadené vládami založenými na súhlase občanov, budú mať slobodné ekonomiky a zmenia svoj pohľad na Spojené štáty. Už ich nebudú vnímať ako slabé či váhavé, skôr ako nepredvídateľného, avšak dôsledného aktéra, ktorého treba rešpektovať a s ktorým je výhodné spolupracovať. Sila priťahuje priateľstvo, slabosť ho odpudzuje.

Nakoniec si myslím, že často zle chápeme, čo sa deje. Po celom svete dochádza k otrasom, ale veľká časť z nich smeruje k nejakému vyústeniu, ku konsenzu či riešeniu.

Neviem, ako to všetko dopadne, ale existuje reálna možnosť, že výsledkom bude výsadné postavenie Spojených štátov, aké sme nevideli prinajmenšom od druhej svetovej vojny.

Zverejnené s povolením The Daily Signal, publikácie organizácie The Heritage Foundation.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK