Architekt stavia rozprávkové domčeky, hovorí, že moderné trendy ohrozujú umenie a architektúru
Sníva o svete, v ktorom sú dôležití ľudia, ich ľudskosť a tradície.
Poľský architekt Sebastian Pitoń vytvára rozprávkové chalúpky v nádherných Tatrách, na hranici Poľska a Slovenska. Jeho domy so šikmými strechami, prírodným kameňom a umeleckým využitím dreva sú znakom silnej, hrdej vysokohorskej kultúry a folklóru.
Päťdesiattriročný muž, ktorý začal svoje dobrodružstvo s chatami koncom minulého storočia ešte ako dvadsaťročný, sa domnieva, že moderné trendy sužujú náš svet a odvádzajú nás z tradičnej cesty. Jeho cieľom je vyzdvihnúť staré dobré architektonické postupy a hovorí, že jeho predkovia sa snažili vytvárať krásu prostredníctvom harmónie s prírodou.
„V súčasnosti je všetko odľudštené a technologicky zamerané. Moja vízia je úplný opak,“ povedal pre The Epoch Times. „Vidím budúcnosť, v ktorej je svet v harmónii a človek žije v oblasti plnej prírody v krásnej chate obklopenej stromami, pričom má okolo seba aj svojich blízkych, napríklad deti a ich starých rodičov.“
Pán Pitoń sníva o vybudovaní sveta, ktorý podľa neho „Boh zamýšľal“ a ktorého stredobodom je ľudstvo, čo znamená zachovávanie tradícií jeho obyvateľov. Svet, ktorý nie je ničím podobný „futuristickému technologickému svetu, kde ľudia a ich ľudskosť nie sú dôležití“.
Keďže sám pochádza z horského rodu, architekt a aktivista žije v idylickej horskej dedinke Kościelisko v regióne Podhale so svojou manželkou Monikou, ktorú označuje za „skvelú maliarku“. Pár má troch dospelých synov. Ulica, na ktorej žijú, „Pitoniówka“, je pomenovaná po jeho rodine.
Štýl jeho dizajnu sa označuje ako „Zakopianski“ a pochádza z 19. storočia. Je jedinečný pre tento región poľskej vysočiny. Bohaté na hudbu, umenie a literatúru, Podhalie má pestrú kultúru plnú folklóru zachovanú v živých krojoch, tanci, hudbe a zvykoch.
„Naša podhalská kultúra mala svoje prvé obdobie rastu pred prvou svetovou vojnou,“ povedal pán Pitoń. „Boli to majstri v spracovaní dreva, preslávení svojou architektúrou. Chcem toto umenie ďalej rozvíjať.“
Pán Pitoń má silný pocit, že počas minulého storočia a v novom storočí sa vo svete dizajnu veci poriadne zvrtli.
„Po prvej svetovej vojne sme boli svedkami prvej umeleckej revolúcie a jej cieľom bolo zničenie dosahovania krásy ako cieľa. Osobne si myslím, že posledných 100 rokov bolo pre umenie a architektúru stavom choroby. Čierna diera, nepríjemné a škodlivé obdobie, na ktoré by sa malo zabudnúť.“
Predstavte si svet postavený bez architektonických revolúcií a aký by bol krásny, vyzýva:
„Keby sme posledných sto rokov vytvárali stavby s koreňmi v európskej tradícii… bol by to podmanivý rozprávkový svet plný zázrakov a úžasných foriem. A boli by sme hrdí na to, že sme ľudia.“
Okrem svojich rozprávkových domčekov navrhuje pán Pitoń aj ďalšie klasicko-historické stavby s koreňmi v rovnakom období.
S odkazom na barokové hnutie, ktoré využívalo organické formy, sú jeho návrhy často zakrivené a plynulé, na rozdiel od súčasných často tvrdých a hranatých foriem. Je to oveľa náročnejší spôsob výstavby, hovorí, ale výsledkom je väčšia harmónia s prírodným prostredím.
Ťažko si predstaviť kritiku pôvabných domčekov, ktoré uviedol do života pán Pitoń. Jeho starý otec a strýko boli talentovaní tesári, ale trvalo mnoho rokov, kým začal získavať uznanie v širšom svete.
Pán Pitoń povedal: „V istom momente som bol architektonickým nepriateľom číslo jeden. To, čo robím, je ako plávanie proti prúdu. Napríklad médiá, ktoré podporujú moderné trendy – ktoré považujem za chorobu – sú samozrejme nepriateľské a nenávistné a reagovali na moju prácu veľmi agresívne. Nie je ľahké ísť proti prúdu.“
Nepríjemne pre jeho kritikov pôsobia pravdepodobne podmanivé chalúpky pána Pitoňa, zasadené do malebných údolí Podhalia ako magnet pre turistov. Tí, ktorí sú svedkami domov osobne, sú mimoriadne inšpirovaní a architekt hovorí, že v budúcnosti by rád otvoril školu, v ktorej by ľudí učil svojim metódam a zásadám.
„Hľadanie krásy v architektúre prostredníctvom organických tvarov a symetrie prináša skvelé výsledky; z dlhodobého hľadiska som si istý, že to, čo robím, bude považované za dobré,“ povedal.
Odvaha pána Pitoňa v jeho presvedčení sa týka aj iných oblastí jeho života. Má rád filozofiu, históriu, hudbu, maľovanie a sochárstvo; počas pandémie založil občianske sociálne hnutie „Góralskie Veto“ alebo „Horalské veto“, ktoré bojovalo za pravdu a racionalitu. O úsilí pána Pitoňa spolu s ďalšími horalmi z Podhalia informovala organizácia Obrana zdravia detí v januári 2021 uprostred pokračujúcich obmedzení počas COVIDu-19.
„Poľské reštaurácie, krčmy, malé hotely, hostince, lyžiarske svahy a ďalšie podniky po celom Poľsku sa opäť otvárajú bez ohľadu na covidové obmedzenia, ktoré zaviedla poľská vláda. Mali zostať zatvorené minimálne do 31. januára 2021. Ľudia však majú dosť,“ napísala novinárka Senta Depuydtová a citovala vetu so stáročnou poľskou tradíciou nazývanou „liberum veto“, podľa ktorej „jeden poslanec môže vetovať zákon, ktorý považuje za zlý pre svoj ľud“.
Po začiatku vojny na Ukrajine začal Pitoň hovoriť o potrebe usilovať sa o mier medzi národmi. Niektorí by mohli jeho prácu a aktivizmus odmietnuť alebo zosmiešniť, ale pán Pitoń sa toho nebojí.
„Chápem, že moja práca nie je niektorými prijímaná, a niekedy sa cítim udusený trendmi postmodernizmu a ľuďmi, ktorí sa snažia znevážiť mňa a moje budovy,“ povedal. „Ale tieto prekážky a bariéry ignorujem, pretože nič neuhasí moju vášeň pre moju prácu. Chcem napredovať v architektúre a vytvárať krásu a zároveň tvoriť umenie, ktoré je nadčasové.“
Pôvodný článok
