Transakčná daň rozdeľuje koalíciu: Fico pripúšťa opravy, Danko ju chce zrušiť
Zavedenie dane z finančných transakcií (DFT) rozvírilo politickú scénu a spôsobilo rozporuplné reakcie aj v rámci samotnej koalície. Opatrenie, ktoré malo posilniť rozpočet o stovky miliónov eur, sa rýchlo stalo terčom ostrej kritiky zo strany podnikateľov či ekonómov. Po vlne nespokojnosti podnikateľov a neúspešnom opozičnom pokuse o jej zrušenie prichádza s vlastným návrhom aj šéf SNS Danko. Premiér Fico daň obhajuje ako nevyhnutný nástroj konsolidácie verejných financií, no pripúšťa technické úpravy. Zároveň varuje pred ďalšou vlnou konsolidácie. Zo zlého stavu štátnej kasy viní svojich predchodcov na premiérskom poste. Opozícia sa bráni.
Fico: Transakčnú daň treba opraviť, nie zrušiť
Premiér Robert Fico (Smer-SD) na tlačovej konferencii koncom apríla (27.4.) vyhlásil, že transakčná daň zostáva v platnosti, pretože zabezpečuje príjmy nevyhnutné na uskutočnenie fiškálnej konsolidácie.
Podľa neho nesie zodpovednosť za zavedenie tejto dane bývalá vláda, ktorá spôsobila rozvrat verejných financií. Pripomenul tiež, že vládny kabinet čoskoro predstaví nový balík konsolidačných opatrení na rok 2026. Téma transakčnej dane sa podľa premiéra stala aktuálnou len preto, že opozícia je zodpovedná za „najhorší stav verejných financií“ v histórii. Zároveň ju vyzval, aby si túto zodpovednosť uvedomila.
Zdôraznil, že keď hovorí o úpravách transakčnej dane, myslí tým jej technické opravy a nie celkové zrušenie. „Povedal som, že niečo v dani upraviť, ale nepovedal som, že ju treba zrušiť. V tomto okamihu je transakčná daň nezrušiteľná, prináša taký objem peňazí, bez ktorých si nevieme predstaviť konsolidáciu,“ upresnil s odkazom na to, že od tejto dane sa očakáva 700 až 800 miliónov pre štátnu kasu.
Ak bola nejaká platba pôvodne určená na oslobodenie od transakčnej dane, no nestalo sa tak, podľa Fica je potrebné túto chybu napraviť.
Šipoš: Fico nesie zodpovednosť za zadlžovanie občanov
Predseda poslaneckého klubu hnutia Slovensko, Za ľudí a KÚ Michal Šipoš označil premiérom prezentované informácie za nepravdivé a jeho vystúpenie za odštartovanie predvolebnej kampane do predčasných volieb.
„Podľa grafu vývoja čistého dlhu od roku 1993 do súčasnosti, ktorého pôvodcom je Rada pre rozpočtovú zodpovednosť jasne vyplýva, že vlády Smeru zadlžili Slovensko najviac. Konkrétne sumou 48,2 miliárd eur. Pre porovnanie, vlády OĽANO sumou 11,6 miliardy eur – počas najväčších kríz v histórii Slovenska a úradnícka vláda sumou sedem miliárd eur,“ poznamenal.
Šipoš doplnil, že práve súčasný premiér nesie plnú zodpovednosť za zaťažovanie občanov zvyšovaním daní a poplatkov a zavádzaním transakčných daní, ktoré označil za výpalnícke. Zároveň premiérovi vyčíta, že si tradične hľadá výhovorky a obviňuje iných, čím sa zbavuje zodpovednosti.
Národniari prichádzajú s vlastným nápadom
Po vlne nespokojnosti podnikateľov a neúspešnom opozičnom pokuse o jej zrušenie prišiel začiatkom apríla s vlastným návrhom aj podpredseda Národnej rady (NR) SR Andrej Danko. Hoci transakčnú daň spočiatku bez výhrad podporil, národniari podľa jeho slov chcú pomôcť malým podnikateľom a živnostníkom, ktorých transakčná daň najviac zasiahla. Zároveň zdôraznil, že prioritou ostáva udržanie vlády.
„Najprv sa pokúsim dohodnúť v kuchyni a keď nie, tak to proste napálim do parlamentu a je mi úplne jedno, kto ako bude hlasovať,” vyhlásil 6. apríla predseda SNS v diskusnej relácií TA3. Spomenul, že uvíta každý hlas, lebo táto daň musí do konca roka skončiť. Skôr to podľa Danka nie je možné, aby sa nenarušilo fungovanie štátu.
Šéf národniarov má v pláne DFT zrušiť postupne. Ako prvý krok navrhnuje zrušenie tejto dane pre živnostníkov k 30. júnu 2025. Ďalej sa plánuje usilovať o zrušenie dane z finančných transakcií pre firmy s obratom do 100 000 eur, a to od konca júla. „Čo sa týka väčších spoločností, chceme dať priestor ministerstvu financií vychytať chyby,“ doplnil.
Konsolidovať sa bude aj tento rok
„Rozumiem, čo robí Andrej Danko, ide o politické prežitie, tak sa pokúša politicky prežiť,“ reagoval premiér na návrhy SNS na tlačovej konferencii 27. apríla.
Fico uviedol, že vláda bude pokračovať v konsolidačných opatreniach, hoci „to bude bolieť“. Zároveň oznámil, že rozsah konsolidácie v budúcom roku bude menší ako v tomto roku. Ocenil tiež potvrdenie ratingu Slovenska na úrovni A+ zo strany medzinárodnej agentúry Standard & Poor’s (S&P).
Agentúra však zhoršila výhľad Slovenska zo stabilného na negatívny. Premiér objasnil, že tento nepriaznivý vývoj nie je dôsledkom zlyhania Slovenska v riadení vnútorných procesov, ale odrazom globálnej situácie. Podľa neho to zároveň potvrdzuje, že Slovensko v rámci konsolidácie verejných financií kráča správnym smerom.
Marián Viskupič (SaS) však hovorí, že ide o negatívnu správu a premiér by sa nemal upokojovať tým, že agentúra S&P ponechala Slovensku rovnaký rating, hoci zhoršila výhľad zo stabilného na negatívny.
Zároveň pripomenul vyjadrenie ministra financií Ladislava Kamenického (Smer-SD), podľa ktorého má byť štátny rozpočet na rok 2026 schválený do 20. novembra 2025. „Ale už nebolo povedané prečo – dôvod je obídenie platného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Aby vláda nemusela prísť do Národnej rady SR so žiadosťou o vyslovenie dôvery,“ myslí si opozičný poslanec.
Premiér na tlačovej konferencii zo 4. mája spomenul stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá konštatovala, že dlhodobá udržateľnosť slovenských verejných financií sa zlepšila.
Ďalšie opatrenia
Minister financií Kamenický apeloval na jednotu medzi koaličnými partnermi, predovšetkým v súvislosti so schvaľovaním štátneho rozpočtu. Zdôraznil, že na súčasných konsolidačných opatreniach došlo k dohode naprieč všetkými troma koaličnými stranami.
„Za seba môžem povedať jednu vec, že celá tá konsolidácia je potrebná, aby sme sa vyhli veriteľom, a nie je to vina ani Smeru, ani SNS, ani Hlasu,“ vyzýval 4. apríla v relácii televízie JOJ 24 vládne strany, aby nespochybňovali schválený konsolidačný balík.
Šéf rezortu zdôraznil, že transakčnú daň schválil nielen parlament, ale aj prezident Peter Pellegrini. Dankovu kritiku tohto opatrenia preto považuje za populistickú a číta ju ako snahu získavať politické body na úkor koaličného partnera.
Kamenický ďalej uviedol, že pripravovaný balík konsolidačných opatrení zasiahne aj výdavkovú časť rozpočtu, hoci úspory majú podľa neho svoje hranice. V budúcom roku by k ozdraveniu verejných financií mala prispieť daň z hazardu a prípadné zvýšenie dane z nehnuteľností.
Kto nesie zodpovednosť za stav verejných financií?
V politike je bežné, že zodpovednosť za stav verejných financií aktuálna vláda prehadzuje na predchádzajúcu a opačne. Už roky odborníci upozorňujú na absenciu štrukturálnych reforiem, zhoršovanie kvality verejnej správy, stagnáciu vo vzdelávaní, výskume či podnikateľskom prostredí. Tento úpadok potvrdzujú medzinárodné rebríčky aj inštitúcie ako Národná banka Slovenska či Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ), ktorý začiatkom apríla varoval, že Slovensko „funguje bez jasne zadefinovaných strategických cieľov a z dlhodobého hľadiska smeruje do úpadku“.
„Upozorňujeme na to, že nemáme o päť minút dvanásť, ale sme po dvanástej hodine, čo sme konštatovali aj v rámci nášho stanoviska k štátnemu rozpočtu,“ povedal predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Dodal, že štátny dlh sa v roku 2025 dostane na úroveň takmer 60 % HDP. „To znamená zadlženie na úrovni viac ako 77 miliárd eur. Pre lepšiu predstavu, to znamená, že dlh štátu voči spoločnosti, na každého občana, je na úrovni 14-tisíc eur,“ ozrejmil.
Za tento stav nesú podľa bývalého ministra financií Ivana Mikloša najväčšiu zodpovednosť vlády vedené Robertom Ficom a stranou Smer, ktoré dominovali slovenskej politike od roku 2006. „Gro zodpovednosti za dnešnú neutešenú situáciu ekonomickú a za úpadok vlastne všade, kde sa pozrieme vo všetkých možných oblastiach, nesú práve vlády Róberta Fica,“ uviedol 28. apríla v diskusnej relácii Braňo Závodský naživo.
Skonštatoval, že počas väčšiny z uplynulých 19 rokov sa nerobili žiadne zásadné reformy, a namiesto toho sa krajina zadlžovala a zanedbávala svoju budúcnosť.
Hoci medzičasom viedli krajinu aj iné vlády, podľa Mikloša boli krátkodobé a čelili výnimočne náročným obdobiam – finančnej kríze, pandémii, vojne na Ukrajine či energetickej kríze. Navyše uviedol, že ich snahy často podkopávali vnútorné konflikty a chaotické riadenie, ako napríklad počas vlády Igora Matoviča.
Základným problémom však podľa exministra financií zostáva dlhodobá absencia kompetentného a zodpovedného vedenia štátu, ktoré by reformovalo kľúčové oblasti a pripravilo Slovensko na výzvy dneška. Výsledkom je podľa neho to, že krajina je dôsledkom vonkajších otrasov, ktorým v súčasnosti čelí, oveľa zraniteľnejšia, ako by musela byť.
Ako by konsolidoval bývalý minister financií?
Bývalý minister financií Mikloš by v súčasnej ekonomickej situácii Slovenska uprednostnil zodpovednú konsolidáciu verejných financií, ktorá by však neohrozovala ekonomický rast ani konkurencieschopnosť krajiny.
„Určite by som konsolidoval tak, aby to neohrozovalo ekonomický rast a konkurencieschopnosť, čiže ak na strane príjmov, tak cez nepriame dane a nie cez priame dane. Určite by som konsolidoval tak, že by som zjednodušoval daňový systém, nie robil ho zložitejším, čo oni napríklad pri zvýšení dane z pridanej hodnoty urobili,” skonštatoval.
Dôležitým pilierom jeho prístupu by bolo znižovanie neproduktívnych výdavkov a prehodnocovanie aj tzv. obligatórnych (zákonom daných) výdavkov, pričom pripomenul vlastnú skúsenosť z prvého pôsobenia vo funkcii, keď na ministerstve vykonal audit a zredukoval počet zamestnancov.
Mikloš zdôraznil tiež potrebu uskutočňovať reformy, ktoré podporia dlhodobý ekonomický rast a zväčšia celkový ekonomický „koláč“. „Celkom určite by som robil aj ďalšie potrebné reformy, aby som naštartoval ekonomický rast, aby sa ten koláč zväčšoval,” uzavrel.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
