V histórii bolo konkláve niekoľkokrát zmanipulované. Teológ priblížil, či je to možné aj dnes
V dejinách cirkvi bolo už viacero pokusov o manipuláciu konkláve. Pre agentúru SITA to uviedol teológ a italianista Ľubomír Švorca. Ak ide o súčasnosť, je podľa neho zmanipulovať konkláve veľmi ťažké, až nemožné. „Všetky inštrukcie sú už veľmi prísne. Napríklad aj pápež František sa posnažil, aby pred konkláve kontrolovali všetky odpočúvacie zariadenia. Sú tam aj rôzne technické opatrenia na vysokej bezpečnostnej úrovni,“ priblížil teológ. Pripomenul, že napríklad v stredoveku sa dalo voliť pápeža aj cez nejakú dôveryhodnú osobu, a teda kardinál nemusel byť prezenčne prítomný, čo už dnes nie je možné.
Teológ uviedol, že vonkajšie vplyvy na konkláve a manipulácie boli prítomné už v stredoveku. Švorca priblížil, že v 10. storočí sa rímske šľachtické rody otvorene podieľali na dosadzovaní pápežov. „Rod Theophylactovcov kontroloval pápežstvo ako rodinný majetok,“ doplnil teológ. V roku 1046 zase cisár Henrich III. zosadil troch vtedajších pápežov a dosadil svojho kandidáta Klementa II., čím tak podľa teológa jasne demonštroval vojensko-politický vplyv na voľbu. V roku 1241 cisár Fridrich II. zadržal niektorých kardinálov, aby ovplyvnil voľbu. Kardináli boli zamknutí a pod tlakom, čo predznamenalo pravidlá budúcich konkláve.
„Po smrti Klementa IV., v rokoch 1268 – 1271, trvala voľba pápeža tri roky. Mesto Viterbo uzamklo kardinálov a znížilo im prídel jedla, aby ich prinútilo rozhodnúť sa. V roku 1280 bolo vo Viterbe násilne unesených niekoľko kardinálov, čím sa otvorila cesta k voľbe pápeža nakloneného francúzskym záujmom,“ doplnil teológ.
Podľa teológa a italianistu Ľubomíra Švorcu v roku 1305 sa francúzskemu kráľovi podarilo presadiť zvolenie Klementa V., ktorý presunul pápežský dvor do Avignonu, čím sa začalo obdobie silného francúzskeho vplyvu na pápežstvo. Konkláve bolo ovplyvnené aj v roku 1378. „Rímsky ľud násilne ovplyvnil konkláve, aby zabránil voľbe cudzieho pápeža. Výsledkom bola voľba Urbana VI., no neskôr skupina kardinálov pod tlakom schizmatickej situácie zvolila iného pápeža. Tak vznikla Západná schizma,“ uviedol Švorca a doplnil, že v roku 1417 zase koncil a cisár Zikmund prinútili odstúpiť všetkých troch nárokovateľov pápežstva a vynútili zvolenie Martina V., čím sa schizma ukončila. Pokusy o manipulovanie konkláve pokračovali v období renesancie a baroka.
V roku 1458 sa napríklad počas volieb pokúsil kardinál d’Estouteville fyzicky zabrániť zvoleniu protivníka a došlo k potýčke priamo v Sixtínskej kaplnke. „V roku 1492 sa zase Rodrigo Borgia stal pápežom po masívnom podplácaní kardinálov. Išlo o jeden z najznámejších prípadov simonie v dejinách cirkvi,“ vysvetlil teológ a pokračoval, že mocné rody ako Medici, Farnese či Della Rovere systematicky presadzovali svojich členov za pápežov pomocou bohatstva a kontaktov.
„V roku 1559 voľbu pápeža ovplyvnili diplomatické tlaky Francúzska a Španielska, ktoré presadzovali protichodné záujmy. V roku 1590 španielsky kráľ Filip II. dodal kardinálom zoznam zakázaných a preferovaných kandidátov,“ uviedol Švorca s tým, že vzniklo tak zvykové „právo výlučnosti“ – veto, ktoré sa stalo pravidelnou súčasťou konkláve.
„Panovníci ako cisár, francúzsky či španielsky kráľ určovali, kto nemôže byť zvolený,“ doplnil italianista. Ako pokračoval, v roku 1769 bolo konkláve opäť ovplyvňované. Tentokrát požiadavkami viacerých monarchií na zrušenie jezuitov. „Kandidát, ktorý bol ochotný vyjsť v ústrety týmto želaniam, bol napokon zvolený za pápeža a rehoľu neskôr zrušil,“ vysvetlil teológ a pokračoval, že v rokoch 1799 – 1800 prebiehalo konkláve v exile pod dohľadom rakúskeho cisára, ktorý ovplyvnil výber kompromisného kandidáta.
Ak ide o prípady manipulácie konkláve v 19. až 20. storočí, tak napríklad v roku 1830 rakúsky cisár vetoval kandidáta považovaného za príliš liberálneho. Švorca ďalej priblížil, že v roku 1903 bolo poslednýkrát oficiálne uplatnené veto, keď rakúsky cisár zabránil zvoleniu kardinála Rampollu. Nový pápež Pius X. následne veto navždy zakázal.
V 21. storočí už podľa slov teológa konkláve prebieha v úplnej izolácii a aj napriek tomu, že medzi kardinálmi existujú ideové skupiny, nedá sa tu hovoriť už o manipulácii v historickom slova zmysle. „Voľby sú dnes regulované prísnymi pravidlami a výlučne cirkevnými autoritami. Akékoľvek pokusy o nátlak alebo zásahy zvonka by boli okamžite odmietnuté,“ uzavrel Švorca.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
