Domov, Svet » EÚ

Spoločná poľnohospodárska politika EÚ po roku 2027. Viac peňazí pre malých farmárov alebo len ďalšie sľuby?

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) Európskej únie je jedným z kľúčových pilierov európskej integrácie, ktorý významne ovplyvňuje rozvoj poľnohospodárstva a vidieckych oblastí.

S blížiacim sa rokom 2027, keď sa začne nové rozpočtové obdobie EÚ, sa intenzívne diskutuje o prioritách financovania tejto politiky. Tieto diskusie reflektujú potrebu reagovať na súčasné výzvy, ako sú zmena klímy, potravinová bezpečnosť, biodiverzita či sociálno-ekonomické rozdiely vo vidieckych oblastiach.

Európsky parlament 10. septembra prijal svoju pozíciu k budúcej podobe SPP, ktorá zdôrazňuje potrebu udržateľnosti, spravodlivejšieho rozdeľovania podpory a podpory malých a stredných fariem.

Europoslanci chcú väčší samostatný rozpočet pre poľnohospodárstvo po roku 2027 s menšou byrokraciou pre poľnohospodárov a stimulmi na dosiahnutie environmentálnych a sociálnych cieľov.

Zákonodarný zbor tiež tvrdí, že SPP nesmie byť zlúčená s inými oblasťami financovania ani sa nesmie stať súčasťou širšieho finančného balíka, ktorý členské štáty používajú na iné účely ako poľnohospodárstvo.

Zhoda kvarteta „progresívcov“ a poslancov Republiky

Pozíciu europarlamentu v hlasovaní podporilo 393 europoslancov, 145 bolo proti a 123 zákonodarcov sa zdržalo. Pomerne pestro dopadlo hlasovanie slovenských europoslancov. 

Za návrh hlasovalo trio nezaradených zástupcov zo strany Smer-SD – Monika Beňová, Katarína Roth Neveďalová a Ľuboš Blaha.

Proti boli Veronika Cifrová Ostrihoňová, Ľubica Karvašová, Lucia Yar, Michal Wiezik (všetci PS/Obnovme Európu), Branislav Ondruš (Hlas-SD/nezaradený), Milan Mazurek a Milan Uhrík (obaja Republika/Európa suverénnych národov).

Judita Laššáková a Erik Kaliňák (obaja Smer-SD/nezaradení) sa zdržali hlasovania. 

Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana), Martin Hojsík a Ľudovít Ódor (obaja PS/Obnovme Európu) nehlasovali.

Mimovládka EEB kritizuje platobný systém

Zníženie administratívnej záťaže pre poľnohospodárov musí byť podľa europoslancov jednou z hlavných zásad SPP. Poslanci navrhujú systém založený na stimuloch, ktorý by poľnohospodárov povzbudzoval k dosahovaniu environmentálnych a sociálnych cieľov. „Ekoschémy by mali zostať dobrovoľné a mali by byť odmeňované,“ uviedli. 

Zároveň požadujú, aby sa pri požiadavkách na udržiavanie pôdy v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave (GAEC) zohľadnili existujúce poľnohospodárske postupy, ktoré poľnohospodári už dodržiavajú.

Ďalšou kľúčovou prioritou je spravodlivejšie rozdeľovanie finančných prostriedkov. V súčasnosti je veľká časť rozpočtu SPP alokovaná na priame platby, ktoré často zvýhodňujú veľké poľnohospodárske podniky.

Mimovládna organizácia European Environmental Bureau vyjadrila obavu a poukázala na skutočnosť, že až 80 % priamych platieb smeruje k približne 20 % najväčších fariem, čo vytvára nerovnosti a obmedzuje rozvoj malých a stredných podnikov.

„Ako zástupcovia ľudu by mali poslanci Európskeho parlamentu chrániť pred nebezpečenstvami deregulácie a hlboko nespravodlivým platobným systémom,“ podotkol Théo Paquet, vedúci pracovník pre poľnohospodárstvo v EEB.

Spravodajkyňa Carmen Crespová Díazová z Európskej ľudovej strany však tvrdí, že je potrebné chrániť a garantovať priame platby poľnohospodárom. „Tie sú chrbticou ich príjmov a najúčinnejším nástrojom na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti a územnej rovnováhy v celej Európe,“ uviedla. 

Španielska europoslankyňa zároveň podotkla, že nepodporuje žiadne škrty ani pokusy o znárodnenie SPP či zlúčenie jej financovania s inými nástrojmi EÚ.

EEB varuje, že bez jasných mechanizmov na monitorovanie a presadzovanie zmien by mohli byť prostriedky naďalej prideľované neefektívne. Navrhujú zavedenie stropov na priame platby pre veľké podniky a väčší dôraz na podporu mladých farmárov, ktorí často čelia finančným a administratívnym prekážkam pri vstupe do odvetvia. Okrem toho EEB požaduje všeobecnú potrebu posúdení vplyvov na životné prostredie.

Priority pre budúcnosť – digitalizácia a generačná výmena

Vidiecke oblasti zohrávajú kľúčovú úlohu v hospodárstve EÚ, no čelia výzvam, ako sú odliv obyvateľstva, nedostatočná infraštruktúra a obmedzený prístup k službám. SPP po roku 2027 by mala podľa Európskeho parlamentu pokračovať v podpore rozvoja vidieka, a to nielen cez poľnohospodárske aktivity, ale aj cez investície do širokopásmového internetu, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti. Tieto opatrenia by mali pomôcť zastaviť odliv mladých ľudí z vidieka a podporiť diverzifikáciu ekonomiky.

Ďalším významným prvkom, ktorý by mal zohrať dôležitú úlohu v spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2027 (ale aj skôr), je digitalizácia sektora. Zavádzanie moderných technológií, ako sú senzory, drony, satelitné snímky či umelá inteligencia, môže v mnohých aspektoch pomôcť presnejšie a efektívnejšie hospodáriť s pôdou a plodinami.

Podpora digitalizácie má prispieť k zníženiu nákladov, zvýšeniu produktivity a minimalizácii negatívnych dopadov na životné prostredie. EÚ sa netají tým, že plánuje investovať do digitálnych infraštruktúr na vidieku a vzdelávania poľnohospodárov v oblasti nových technológií.

V oblasti vodného hospodárstva poslanci upozorňujú na rastúce ohrozenie dostupnosti vody v dôsledku klimatických zmien a nadmerného využívania. „Na zabezpečenie dostatočnej a kvalitnej produkcie potravín Parlament požaduje investície do modernizácie a rozvoja infraštruktúry na zadržiavanie, distribúciu a skladovanie vody, ako aj do čistenia a úpravy odpadových vôd,“ uvádza sa na webe europarlamentu.

Medzi dôležité otázky v súvislosti s SPP patrí tiež generačná výmena. Podľa europarlamentu je takáto obnova nevyhnutná pre budúcnosť poľnohospodárstva EÚ, keďže takmer 58 % poľnohospodárov v EÚ má viac ako 55 rokov a iba 6 % má menej ako 35 rokov. 

Únia chce preto prísť s daňovými a úverovými stimulmi v snahe odstrániť prekážky brániace tomu, aby sa ľudia stali poľnohospodármi.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK