Domov, Svet » EÚ

EÚ chce cielene podporovať regióny susediace s Ukrajinou, Ruskom a Bieloruskom. Košický a Prešovský kraj môžu zohrať kľúčovú úlohu

Okrajové regióny Európskej únie čelia v dôsledku svojej odľahlosti geografickým, demografickým, socioekonomickým i štrukturálnym hendikepom, ktoré negatívne ovplyvňujú ich rozvoj.

Podľa Európskej komisie sa po vypuknutí vojny na Ukrajine situácia ešte viac zhoršila v prípade východných regiónov EÚ susediacich s Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou. Ako referuje v poradí deviata správa Európskej komisie o súdržnosti, vojna Ruska proti Ukrajine zasiahla regióny rôznymi spôsobmi, pričom najviac postihnuté sú práve hraničné regióny.

„Čiastočne je to spôsobené uzavretím hraníc. Niektoré regióny zaznamenali prudký pokles investícií, obchodných tokov a hospodárskej aktivity (vrátane cestovného ruchu), ako aj nové ekonomické bariéry a straty pracovných miest,“ uvádza správa.

Podľa dokumentu sa vo východných pohraničných regiónoch existujúce štrukturálne problémy zhoršili v dôsledku vysokého počtu príchodov utečencov, čo vyvíja tlak na miestne integračné systémy.

Komisia uviedla, že tento problém je tiež dôsledkom zneužívania migrácie ako nástroja nepriateľstva zo strany Ruska a Bieloruska, ktoré využívajú zraniteľné osoby na politické ciele.

Regióny na východe sú ľahšie manipulovateľné

Poslanci Európskeho parlamentu sa zaoberali touto problematikou a počas rozpravy sa snažili nájsť riešenia na podporu spomenutých oblastí ležiacich na východnej hranici Únie. Viacerí poukázali na potrebu investícií do východných regiónov EÚ.

Rumunský europoslanec Ioan-Rareş Bogdan z Európskej ľudovej strany poukázal na tvrdenia niekdajšieho talianskeho premiéra Maria Draghiho, ktorý povedal, že na to, aby Európa zostala konkurencieschopná, sa musí ročne investovať 800 miliárd eur.

„Viac ako tretina týchto peňazí sa musí dostať do krajín na východnom krídle Európy, práve preto, aby sa stali motivujúcimi pre svojich občanov, pre spôsob života a budúcnosť. Hovorím o Rumunsku, Poľsku, Moldavsku, Gruzínsku, Bulharsku, Lotyšsku, Estónsku, Litve, Slovensku a Maďarsku,“ povedal Bogdan.

Zároveň hovoril o ruských hrozbách pre európsku bezpečnosť a stabilitu, pričom práve východné regióny EÚ sú podľa neho „prvé na rane“.

„Kremeľ má záujem destabilizovať tieto regióny, od Baltského mora až po ústie Dunaja. A akonáhle sa objaví ohnisko dezinformácií a manipulácií, kotúľa sa to ako snehová guľa. Musíme investovať, výrazne investovať do bezpečnosti týchto regiónov, pretože občania, ktorí sa obávajú toho, čo prinesie zajtrajšok, sa dajú ľahšie manipulovať,“ vyhlásil.

Potreba špeciálneho nástroja

Fínsky zákonodarca Sebastian Tynkkynen zo skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov poukázal na skutočnosť, že jeho krajina má hranicu s Ruskom dlhú až 1 300 kilometrov.

„Predstavte si, že vaša krajina by strážila najdlhšiu hranicu EÚ pred krajinou, ktorá útočí v Európe. Hranicu, ktorá je rovnako dlhá ako od Tallinnu po Viedeň. To je to, čo Fínsko robí pre bezpečnosť celej Európy, a to s ekonomikou pri populácii len 5,5 milióna ľudí,“ poznamenal.

Tynkkynen vraví, že pre Európu je najväčšou hrozbou Rusko. „Regióny EÚ hraničiace s Ruskom sú v prvej línii. Nejde o súdržnosť. Udržiavanie týchto regiónov obývaných a ozbrojených je pre našu bezpečnosť kľúčové. Pohraničné regióny potrebujú infraštruktúru na zabezpečenie vojenskej mobility a schopností ochrany hraníc. Naliehavo žiadam Komisiu, aby vytvorila špeciálny nástroj na podporu týchto regiónov, ktoré pre nás strážia celú Európu,“ dodal fínsky politik.

Košický a Prešovský kraj môžu zohrať kľúčovú úlohu

Podľa slovenskej europoslankyne Ľubice Karvašovej (PS/Obnovme Európu) ruská agresia na Ukrajine zmenila na kontinente mnoho vecí vrátane nášho pohľadu na východnú hranicu EÚ.

„Hranica s Ruskom a Bieloruskom sa dnes stala bariérou pred obrovskými hrozbami, brzdiacou cezhraničný rozvoj, ako vidíme aj vo fínskej Lappeenrante. Naopak, hranica s Ukrajinou, kandidátom na členstvo v Európskej únii, ponúka unikátnu príležitosť na integráciu,” povedala.

Poukázala pritom na pozíciu Rakúska v situácii, keď Slovensko v roku 2004 vstupovalo do EÚ. „Košický a Prešovský kraj majú kľúčovú úlohu pri rozvoji cezhraničnej spolupráce s Ukrajinou. Od investícií do ciest, železníc cez modernizáciu hraničných prechodov, ale aj elektrických sietí, pretože práve tie dokážu priniesť regiónom nové investície a nové pracovné miesta,“ poznamenala Karvašová v mene celej skupiny Obnovme Európu.

Podľa nej však súčasné nástroje EÚ na takéto nové výzvy nestačia. „Potrebujeme nový prístup, ktorý zohľadní dnešné potreby a dnešné ambície Únie. Kohézna politika preto nemôže byť centrálne riadená, ale musí mať priamy kontakt s regiónmi, aby odpovedala na to, čo potrebujú aj východné regióny na hranici Únie,“ skonštatovala slovenská europoslankyňa.

Kedysi na východnej hranici, dnes profituje z členstva

V podobnej pozícii ako Košický či Prešovský kraj bol pred rozšírením EÚ v roku 2004 rakúsky región Dolné Rakúsko. Táto oblasť sa začala rozvíjať už po vstupe Rakúska do Únie v roku 1995. Expanzia spoločenstva o deväť rokov neskôr priniesla doslova „boom“.

Rozšírenie EÚ v roku 2004, ktoré znamenalo vstup krajín strednej a východnej Európy, otvorilo nové obchodné a investičné príležitosti a rozšírilo jednotný trh a spotrebiteľskú základňu. Toto rozšírenie malo výrazný dopad na Dolné Rakúsko, najmä v oblasti obchodu so susednými krajinami, ktoré sa stali členmi EÚ.

Celkovo vstup Rakúska do EÚ v roku 1995 a následné rozšírenie v roku 2004 mali hlboký vplyv na rakúske hospodárstvo vrátane Dolného Rakúska.

Napriek počiatočným výzvam, najmä na trhu práce a v súvislosti so zvýšenou konkurenciou, bol celkový efekt členstva v EÚ a rozšírenia pozitívny, tvrdí správa Rakúskej národnej banky s názvom „25 rokov rakúskeho členstva v EÚ – stabilita a rast prostredníctvom integrácie“.

EÚ pracuje na pakte pre východné regióny

Európska komisia tento týždeň podnikla kroky na riešenie problémov východných regiónov EÚ.

Ako referuje web EU Reporter, Komisia zverejnila v utorok 12. augusta 2025 výzvu na predkladanie pripomienok, ktoré by mali byť podkladom pri tvorbe „Paktu pre východné pohraničné regióny“. Pripomienky je možné podávať do 18. septembra a orientačný časový harmonogram počíta s prijatím paktu vo štvrtom štvrťroku 2025.

Pakt má slúžiť na prekonanie prekážok v socioekonomickom rozvoji a zároveň posilní civilnú pripravenosť a bezpečnosť v týchto regiónoch.

Komisia už navrhla cielené podporné opatrenia, vrátane strednodobej revízie politiky súdržnosti na podporu ekonomickej transformácie, odolnosti a iniciatív súvisiacich s obranou, ako aj posilneného rozpočtu v rámci navrhovaného viacročného finančného rámca na roky 2028 až 2034.

Výkonný podpredseda Komisie pre súdržnosť a reformy Raffaele Fitto zdôraznil: „Východné pohraničné regióny nie sú len národné hranice. Sú to európske hranice. Zapojenie EÚ v týchto regiónoch je kľúčové pre ochranu našich spoločných európskych hodnôt. Máme zodpovednosť zabezpečiť, aby sa ľudia žijúci v týchto oblastiach cítili bezpečne, chránení a podporovaní.“

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK