Štvrtok 1. októbra, 2026
Na snímke minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) (Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky)

Nový zákon má zachytiť radikalizáciu mladých skôr, než prerastie do násilia. Remišová ho kritizuje

Návrh zákona, ktorý Národná rada SR prerokúva v prvom čítaní, vytvára ucelený systém prevencie, včasného zachytenia rizika a odbornej pomoci pre deti a mladých ľudí ohrozených radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu. Cieľom je prepájať školy, rodiny, sociálnu oblasť, zdravotníctvo, políciu, samosprávy a odborníkov tak, aby sa riziká neposudzovali izolovane.

Súčasťou návrhu sú aj odborné deradikalizačné programy a opatrenia na ochranu detí v online prostredí.

„Nemôžeme čakať až na moment, keď sa riziko radikalizácie prejaví násilím. Potrebujeme systém, ktorý dokáže varovné signály zachytiť skôr a spojiť ľudí, ktorí s dieťaťom pracujú: školu, psychológa, sociálnu oblasť, samosprávu a v odôvodnených prípadoch aj políciu. Presne o tom je tento zákon,“ uviedol minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD).

Zákon o integrovanom systéme ochrany pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu reaguje na dynamiku radikalizácie detí a mladých ľudí, ktorá sa môže veľmi rýchlo rozvíjať v rôznych prostrediach vrátane digitálneho priestoru, pričom jej dôsledky sa premietajú do reálneho života v rodinách, školách a komunitách. Hlavnou ambíciou návrhu je včasná identifikácia rizika a koordinovaná odborná pomoc, čo je momentálne na Slovensku bez systematického prepojenia medzi orgánmi a rezortmi obtiažne.

Navrhovaný systém bude pôsobiť na národnej a regionálnej úrovni, umožní komplexné posúdenie mierky rizika a prípravu individuálnych plánov ochrany a pomoci. Tento prístup zahŕňa prepojenie kapacít školstva, sociálnoprávnej ochrany detí, zdravotníctva, Policajného zboru a samosprávy bez vytvárania paralelných inštitúcií, prioritou je lepšia koordinácia existujúcich úloh.

„Žiadny zákon nám nedá stopercentnú záruku, že sa v budúcnosti nestane žiadna tragédia. Musíme však urobiť všetko pre to, aby sme riziko násilia dokázali zachytiť skôr, aby sa informácie, ktoré už dnes majú jednotlivé inštitúcie, dokázali prepojiť a aby dieťa a jeho rodina dostali pomoc včas,“ zdôraznil Drucker.

Dôležitým pilierom zákona je podpora odborných prevencií a programov deradikalizácie. Tieto programy sú akreditované a zameriavajú sa na prácu s násilnými postojmi a správaním, psychologickú a sociálnu pomoc, prácu s rodinou, ukončenie väzieb na radikálne skupiny a sociálnu reintegráciu mladých ľudí.

„Deradikalizácia nie je o tom, že štát bude niekomu hovoriť, čo si má myslieť. Je o tom, aby sme vedeli pracovať s násilným správaním, s rizikovými postojmi, so sociálnym prostredím dieťaťa a aby sme mladému človeku vedeli pomôcť vystúpiť z prostredia, ktoré ho môže tlačiť smerom k násiliu. Takáto pomoc musí byť odborná, individuálna a najmä včasná,“ doplnil Drucker.

Prijatie podnetu neznamená, že dieťa je označené za radikalizované, ale že je potrebné odborné posúdenie a prípadná koordinovaná pomoc, ktorá rešpektuje práva dieťaťa a jeho najlepší záujem. Zároveň zostáva nezastupiteľná úloha rodiny, s dôrazom na lepšiu spoluprácu a podporu rodičov pri zvládaní rizikového správania.

V návrhu sú reflektované aj špecifiká online prostredia, kde sociálne siete, komunikácia a herné platformy môžu urýchľovať šírenie extrémistického a násilného obsahu. Návrh preto zahrnuje aj opatrenia na ochranu detí mladších ako 16 rokov v online priestore.

Zákon vznikal približne rok v spolupráci viacerých rezortov a odborných partnerov ako ministerstvo školstva, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstvo vnútra, ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo spravodlivosti, Policajný zbor a ďalšie organizácie. Vláda ho schválila v lete, teraz o ňom rokuje Národná rada SR.

Remišová kritizuje vládny návrh ochrany pred radikalizáciou

Vládny návrh zákona o integrovanom systéme ochrany pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu podľa predsedníčky strany Za ľudí a poslankyne Národnej rady SR Veroniky Remišovej rieši ochranu detí na sociálnych sieťach a radikalizáciu mladých len čiastkovo. Ako informovala strana Za ľudí, Remišová kritizuje najmä nedostatok odborných kapacít a konkrétnych služieb pre rizikové deti.

Návrh podľa nej zavádza zákaz používania sociálnych sietí pre deti do 16 rokov a vytvára systém národných a regionálnych koordinátorov, rád a koordinačných skupín. Remišová však tvrdí, že samotné organizačné opatrenia nestačia.

„Pri ochrane detí nestačí zakázať účet do šestnástich rokov a pri radikalizácii nestačí vytvoriť novú byrokratickú štruktúru a nových úradníkov. Rozhodujúce je, čo sa bude diať s konkrétnym dieťaťom a či štát vytvorí reálne podmienky na včasnú pomoc,“ uviedla.

Upozorňuje, že vekové obmedzenie samo osebe nerieši fungovanie sociálnych platforiem. Za potrebné považuje najmä obmedzenie behaviorálnej reklamy a komerčného profilovania maloletých, predvolené súkromné účty, vypnutú geolokáciu a obmedzenie návykových prvkov.

Slovensko by sa malo sústrediť najmä na európsku úpravu v rámci EU KIDS Act, ktorý Európska komisia predstavila 17. septembra 2026. Otvorenou otázkou zostáva aj technické overovanie veku používateľov.

Pri prevencii radikalizácie Remišová podporuje spoluprácu škôl, polície a odborníkov, problémom však podľa nej zostáva nedostatok psychológov, mentorov a sociálnych pracovníkov.

Odvolala sa na údaje Najvyššieho kontrolného úradu SR z roku 2024, podľa ktorých pripadalo na jedného školského psychológa v priemere 710 žiakov, pričom odporúčaná hodnota je najviac 500. V niektorých okresoch pripadalo na jedného psychológa viac ako 3-tisíc žiakov a tri okresy psychológa nemali.

Kritizovala aj dotačnú politiku Ministerstva spravodlivosti SR. Uviedla, že v roku 2026 neboli podporené viaceré organizácie vrátane CEIRUT, ktorý žiadal 49 950 eur, a organizácie Mládež ulice s projektom za 33 650 eur. Medzi neúspešnými žiadateľmi spomenula aj IPčko, Ligu za duševné zdravie a Slovenský skauting.

Podľa Remišovej pritom grant získala aj súkromná firma s tržbami nižšími ako samotná výška podpory. Presadzuje preto viacročné financovanie organizácií, podľa nemeckého vzoru až na osem rokov, viazané na výsledky.

Poslankyňa pripomenula prípady zo Spišskej Starej Vsi a Staškova a kritizovala reakciu vlády. Podľa nej by viac prostriedkov malo smerovať do odborných služieb a práce priamo v teréne.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

Diskusia

Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.

Na pridanie komentára sa alebo si .

Prečítajte si aj