Vláda zastropuje marže na pumpách a zlacní vlaky o polovicu. Podľa opozície to zvýhodní Slovnaft na úkor menších predajcov
Vláda od októbra zastropuje maloobchodnú maržu pri predaji benzínu a nafty na 10 centov za liter. Zároveň od 1. októbra zlacní vlaky v druhej triede o polovicu a od 12. októbra chce o 50 percent znížiť aj cestovné v prímestských autobusoch a MHD. Opozícia opatrenia považuje za málo účinné. Tvrdí, že zvýhodnia Slovnaft na úkor menších predajcov palív a náklady sa presunú na plecia daňových poplatníkov.
Marža na pumpách najviac 10 centov
Kabinet Roberta Fica (Smer-SD) zastropoval maloobchodnú maržu pri predaji motorových palív, teda benzínu a nafty. Od 1. októbra bude marža predstavovať maximálne 0,10 eura za liter. Po rokovaní vlády o tom 23. septembra informoval premiér. Zároveň oznámil, že vláda od 1. októbra v reakcii na rastúce ceny pohonných látok zníži cestovné vo vlakoch v 2. triede o 50 %.
„Oznamujem, že od 1. októbra ideme limitovať maloobchodnú maržu – bude stanovená maximálna maloobchodná marža pri predaji pohonných látok vo výške desať centov (na liter). My na Slovensku nevieme zaviesť už osobitný odvod pre rafinérie, lebo ho už máme. V Českej republike teraz zaviedli osobitný odvod. My tomu hovoríme sektorová daň, tá už tu je,“ vysvetlil Fico.
Predseda vlády taktiež zdôraznil, že hoci limit na maržu nezabráni rastu cien pri zdražovaní ropy, má však obmedziť priestor predajcov na zvyšovanie cien. Zároveň uviedol, že vláda so Slovnaftom rokovala o tom, aby Slovensko patrilo medzi lacnejšie krajiny Európskej únie (EÚ) z hľadiska cien pohonných látok.
„Ak si zoberieme krajiny v rámci Európskej únie, pristupujú k problému rastu cien palív rôzne. Niektoré krajiny skúšali v minulosti ísť cez zníženie spotrebnej dane alebo DPH, vyhodili stovky miliónov eur, možno miliardy do luftu a nemalo to vôbec žiadny efekt. Teraz, keď to všetko zrušili, sa znovu vracajú niektoré krajiny k rôznym opatreniam, ako pomôcť tomu, aby ceny (palív) nešli ďalej hore,“ uviedol Fico.
Od 1. októbra budú vlaky o polovicu lacnejšie
Súbežne s limitom marže vláda v reakcii na rastúce ceny pohonných látok znížila od 1. do 31. októbra 2026 cestovné vo vlakoch Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) v 2. triede pre platiacich cestujúcich o 50 %. Opatrenie sa týka aj spojov Leo Express prevádzkovaných vo verejnom záujme. Premiér na toto opatrenie uviedol náklady okolo šesť miliónov eur mesačne, oficiálny materiál vlády počíta s 5,3 milióna eur na 30 dní.
„Navrhované opatrenie je koncipované ako dočasný stabilizačný nástroj, ktorého cieľom je bezprostredne reagovať na negatívne dopady zvýšených cien pohonných hmôt na obyvateľstvo a zabezpečiť dostupnosť dopravy ako služby vo verejnom záujme,“ uviedlo v návrhu ministerstvo dopravy.
Zníženie cestovného má pomôcť najmä ľuďom, ktorí vlakmi pravidelne cestujú do práce, škôl či za vybavovaním bežných životných potrieb.
Okrem toho sa má od 12. októbra na 30 dní znížiť o 50 % aj cestovné v prímestskej autobusovej doprave a MHD. O zľave informoval minister dopravy Jozef Ráž (nom. Smer-SD). Návrhom sa má vláda zaoberať na svojom aktuálnom rokovaní.
„Dospeli sme k sume, o ktorej si myslím, že bude akceptovateľná pre ministerstvo financií,“ uviedol Ráž.
Pôvodne sa uvažovalo o rozdielnych zľavách pre prímestskú dopravu a MHD, ich technické rozlíšenie však podľa Ráža nie je možné. Uviedol, že pre technické obmedzenia autobusových spoločností sa zľava namiesto 1. októbra začne uplatňovať od 12. októbra.
Podľa Kamenického by zníženie spotrebnej dane nepomohlo
Premiér Fico tiež avizoval iniciatívu na úrovni EÚ v súvislosti s vysokými cenami pohonných látok. Ministerstvo financií bude zároveň vývoj cien palív monitorovať a vyhodnocovať účinnosť opatrení
„Navrhované zastropovanie hrubých marží na úrovni maximálne 10 centov na liter má prispieť k stabilizácii cien na čerpacích staniciach a obmedziť premietanie prípadných nadmerných obchodných prirážok do konečných cien pre spotrebiteľov,“ uviedol rezort financií
Ministerstvo taktiež zdôraznilo, že Slovensko patrí medzi európske krajiny s najnižšími cenami pohonných látok. Vláda deklaruje, že chce túto pozíciu udržať a zároveň zmierňovať vplyv cenových výkyvov na domácnosti a dopravcov.
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) zároveň odmieta podľa neho zavádzajúce tvrdenia opozičných politických strán o cenách palív, pričom ich návrhy označil ako ekonomicky neracionálne.
„Politické strany dnes prezentujú populistické riešenia, ako je napríklad zníženie spotrebných daní na pohonné hmoty. Argumentujú, že zníženie spotrebných daní by zvýšilo spotrebu, čo by vykompenzovalo výpadok v rozpočte v objeme desiatok miliónov eur. Takéto tvrdenia však nie sú ničím podložené, pretože skúsenosti z minulosti, napríklad pri znížení spotrebnej dane na naftu, to nepotvrdili,“ uviedlo ministerstvo financií.
Rezort opozícii adresoval otázku, prečo nimi navrhované opatrenia nerealizovali v roku 2022, kedy ceny palív dosahovali takmer 2 eurá za liter.
KDH chce vrátiť časť DPH domácnostiam a dopravcom
Podpredseda KDH Viliam Karas poukázal na to, že pri cene benzínu približne 1,85 eura za liter tvorí významnú časť ceny zdanenie – spotrebná daň a DPH spolu predstavujú asi 86 centov. Zvyšok pripadá na náklady a marže v celom reťazci od ropy cez rafinériu a distribúciu až po čerpaciu stanicu, pričom vláda od októbra obmedzí maloobchodnú maržu čerpacích staníc.
„KDH preto navrhuje iný prístup. Keď ceny benzínu a nafty rastú, štát automaticky vyberá viac na DPH. KDH chce, aby sa časť tohto dodatočného príjmu vracala adresne tým, ktorých vysoké ceny palív zasahujú najviac – ohrozeným domácnostiam, verejnej doprave a poľnohospodárom,” napísal na sociálnej sieti 28. septembra.
Podľa odhadu KDH priniesli vyššie ceny palív v prvom polroku oproti januáru štátu približne 110 miliónov eur na dodatočnom výnose z DPH.
„Kým vláda teda siaha na posledných pár centov marže čerpacích staníc a zároveň na mesiac zlacňuje cestovanie vlakom o 50 %, KDH navrhuje vytvoriť trvalý a transparentný mechanizmus, ktorý by pri prudkom raste cien palív automaticky presmeroval časť vyššieho výnosu DPH na cielenú pomoc. Nie plošné a jednorazové opatrenia, ale adresná pomoc tým, ktorých drahé palivá zasahujú najviac,” uzavrel Karas.
Krátky: Opatrenia vyhovujú Slovnaftu
Poslanec za KDH Rastislav Krátky v relácii Braňo Závodsky Naživo 28. septembra uviedol, že vláda podľa neho začala riešiť vysoké ceny palív od nesprávneho konca. Zľavu na vlaky považuje za málo adresnú, keďže väčšina obcí nemá železničnú stanicu v pešej dostupnosti.
Zľavy v prímestskej a mestskej doprave by podľa neho mohli byť súčasťou riešenia, no vláda ich mala podľa neho zaviesť až ako doplnkové opatrenie.
„Navyše to robia nepredvídateľne. Urobili to na mesiac. Čo bude od 1. novembra? Nikto nevie.” poznamenal.
Podľa Krátkeho zastropovanie marže na 10 centov za liter je skôr formálnym než účinným opatrením, keďže marža sa podľa jeho slov pohybuje približne na tejto úrovni už dnes. Zároveň upozornil na to, že tento krok môže viac zasiahnuť menších predajcov, zatiaľ čo veľkoobchodníci s rozsiahlejšou sieťou čerpacích staníc majú väčší priestor na zisk. Poukázal pritom na dominantné postavenie Slovnaftu.
„Slovnaft v podstate vidí, že vláda schvaľuje opatrenie, ktoré mu obchodne hrá do karát, pretože tlačí vlastne na jeho konkurenciu viac ako na nich samých, pretože oni si k svojej marži prídu, kdežto tí ostatní, keď nemajú takú vysokú obrátkovosť, tak kde zoberú tie peniaze? Slovnaft mal spraviť aspoň nejaký verejný záväzok, nejako sa podieľať na tých opatreniach a videli sme, že zástupcovia Slovnaftu a ani vláda vôbec nekomentovala k čomu pristúpi, k akým kompenzačným opatreniam,“ povedal Krátky.
Hirman: účet zaplatia daňoví poplatníci
Bývalý minister hospodárstva a odborník v oblasti energetiky Karel Hirman (Demokrati) tvrdí, že náklady na zlacnenie vlakov a MHD napokon ponesú daňoví poplatníci cez štátny rozpočet a mestské rozpočty. Kritizuje tiež to, že vláda podľa neho prenáša zodpovednosť za opatrenia na samosprávy, ktoré už čelia vyšším nákladom. Z toho dôvodu spochybňuje, že ide o pomoc cielene určenú najzraniteľnejším ľuďom.
„Tieto takzvané opatrenia vlády sú všetko šité len tak, aby to vyhovovalo v konečnom dôsledku Slovnaftu a aby my ostatní sme za to celé platili. Či už ako som povedal, cez mestské rozpočty, svoje dane, čo odvádzame mestám alebo na refundáciu zvýšených alebo znížených ziskov železnice,” zdôraznil Hirman.
Exminister hospodárstva dodal, že podľa neho vláda má na financovanie pomoci peniaze, no snaží sa náklady preniesť na iné subjekty, najmä samosprávy a daňových poplatníkov.
„Fico potvrdil, že v legislatíve máme zavedené mimoriadne zdanenie mimoriadnych ziskov rafinérie (zaviedla ho naša Hegerova vláda ešte v roku 2023). Nevysvetlil však, prečo ho jeho vláda za tri roky neuplatňuje. Len pripomínam, že samotný minister financií Kamenický, ešte teraz v lete verejne priznal, že „cíti“ značné daňové podlžnosti Slovnaftu. Tie by mali sumárne dosahovať až cca 400 mil.eur,” upozornil Hirman 23. septembra na sociálnej sieti.
Opozícia: Vláda obišla Slovnaft a náklady presúva na ľudí
Poslankyňa a predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová vládne opatrenia proti vysokým cenám pohonných látok spochybňuje. Namieta najmä zastropovanie maloobchodnej marže bez dodatočného zdanenia mimoriadnych ziskov rafinérií.
Podľa jej slov náklady opatrení prenáša vláda na verejné rozpočty. Kritizuje aj plánované zlacnenie vlakov a zapojenie samospráv do dopravných opatrení.
„Fico na Slovensku obmedzí pumpárov, Slovnaft zdaniť odmietne a potom za vinníka označí Brusel,“ zhrnula Remišová.
Ako príklad lepšieho riešenia uviedla Česko, ktoré podľa nej od októbra kombinuje reguláciu cien palív, nižšiu spotrebnú daň z nafty a mimoriadne zdanenie rastu rafinérskych marží. Pripomenula tiež, že Slovensko už v minulosti zdaňovalo nadmerné zisky zo spracovania ruskej ropy.
S opatreniami vlády vyjadrilo nesúhlas aj Hnutie Slovensko. Poslanec Július Jakab (Hnutie Slovensko) poukázal na to, že namiesto zabezpečenia nižších cien palív, vládny kabinet predstavil zníženie cestovného vlakov.
„Zníženie cien lístkov na vlak nepomôže ani pekárom pri rozvoze chleba, ani dopravcom, ktorí zvýšené náklady prenášajú do cien potravín,“ uviedol Jakab.
Zároveň spochybnil dostatočnosť súčasného zdanenia Slovnaftu a poukázal na vyššie zdanenie rafinérií či reguláciu cien v Česku a Poľsku. Vláde vytkol, že podľa neho viac zohľadňuje záujmy veľkých podnikateľských skupín než pomoc obyvateľom.
Rovnako hnutie Progresívne Slovensko (PS) má výhrady k prijatým opatreniam. Predseda PS Michal Šimečka tvrdí, že kroky vlády neznížia ceny palív ani nepomôžu ľuďom odkázaným na autá. Navrhuje zvážiť zdanenie nadmerných ziskov Slovnaftu a získané peniaze použiť na pomoc najviac zasiahnutým ľuďom a sektorom.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
