Domov, Svet

Slovensko a NATO: desaťročný plán s cieľom 5 % HDP a diskusia o neutralite

Júnový samit NATO v Haagu priniesol ambiciózny záväzok členských krajín – do roku 2035 výrazne zväčšiť výdavky na obranu – až na 5 % HDP. Ide o historický posun v politike Aliancie, ktorý reaguje na rastúce bezpečnostné hrozby a meniace sa geopolitické prostredie. Analytik INESS pripomína, že neexistujú mechanizmy, ako donútiť členské štáty tento cieľ reálne naplniť – podobne ako sa doteraz nepodarilo presadiť ani pôvodný 2 % záväzok. Pre krajiny ako Slovensko by podľa neho dodržanie stanoveného cieľa znamenalo enormné náklady, ktoré by si vyžadovali drastické škrtanie alebo presun výdavkov do obrannej sféry. Premiér Fico nedávno zároveň otvoril tému neutrality Slovenska. Podľa vojenského analytika Žiarovského nie je jasné, či by slovenské obyvateľstvo bolo ochotné osobne brániť štát.

Členské krajiny NATO odhlasovali 5 % HDP na obranu

Na júnovom samite NATO v Haagu sa lídri členských krajín dohodli na historickom posune vo výdavkoch na obranu. Do roku 2035 by mali krajiny NATO investovať až 5 % HDP. Z toho 3,5 % má smerovať do jadrových a konvenčných obranných kapacít a 1,5 % do podpory infraštruktúry, kyberbezpečnosti či civilnej odolnosti. Výdavky na pomoc Ukrajine sa do tohto rámca budú započítavať. Zároveň bola opätovne potvrdená neotrasiteľná platnosť článku 5 – útok na jedného je útokom na všetkých.

Slovenská delegácia na čele s prezidentom Petrom Pellegrinim navrhla predĺženie časového horizontu na dosiahnutie nového cieľa výdavkov NATO (5 % HDP) na desať rokov namiesto pôvodne navrhovaných 5 – 7 rokov, aby bolo tempo zvyšovania výdavkov ekonomicky únosnejšie, čo bolo schválené.

Samit sa niesol aj v duchu tlaku na odstránenie obchodných a priemyselných bariér medzi členskými štátmi. Lídri vyzvali na zjednodušenie pravidiel v zbrojárskom obchode, lepšiu interoperabilitu výzbroje a spoločnú modernizáciu ozbrojených síl. Posilnená bola aj spolupráca s Ukrajinou, ktorej členstvo v NATO zatiaľ nie je na stole, no Aliancia potvrdila jej ďalšiu podporu v podobe výcviku a výzbroje. Rusko bolo označené za najväčšiu dlhodobú hrozbu euroatlantickej bezpečnosti.

Hoci väčšina štátov nový cieľ výdavkov podporila, viaceré – vrátane Španielska, Belgicka a Slovenska – vyjadrili pochybnosti o jeho realizovateľnosti. Kritici upozorňujú na riziká pretekov vo výzbroji, neudržateľnosť obranného priemyslu a možné oslabenie sociálnych výdavkov. Najbližší samit NATO sa uskutoční v roku 2026 v Turecku a bude hodnotiť pokrok v napĺňaní nových záväzkov.

Záväzky NATO sú podľa INESS nezáväzné

Nový nezáväzný cieľ výdavkov na obranu vo výške 5 % HDP do roku 2035 je síce ambiciózny, ale právne nie je vymáhateľný, zdôrazňuje Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS). 

„NATO nemá žiadne donucovacie mechanizmy ani v prípade účasti na vojenských akciách, nieto ešte v prípade vojenských výdavkov. Je to klub gentlemanov, ktorí sa spoliehajú na dobré slovo,“ uvedol analytik Martin Vlachynský a dodal, že NATO vlastne v súčasnosti nemá „páky“ ani na to, aby členské štáty donútilo plniť aktuálny 2 % cieľ, ktorý mnohé krajiny dlhodobo ignorujú.

Napríklad Španielsko podľa odhadov NATO vynaložilo v roku 2024 na vojenské výdavky 1,28 % HDP, čím sa stalo krajinou s najnižšími výdavkami v Aliancii. Premiér Pedro Sánchez navyše oznámil, že podiel sa zvýši na 2,1 % a odmietol stanovený cieľ 5 %. 

Následne americký prezident Donald Trump obvinil Španielsko z neférového prístupu. „Španielsko je jedinou zo všetkých krajín, ktorá odmieta platiť; chcú sa zviesť zadarmo, ale musia nám to vrátiť v obchode, pretože to nedovolím. Je to nespravodlivé,“ vyhlásil Trump a naznačil, že by mohol pristúpiť k zavedeniu ciel na krajinu z juhu Európy.

Ak by chcelo Slovensko naplniť 5 % cieľ NATO, znamenalo by to podľa INNES dodatočných 4,2 miliardy eur ročne (v dnešných cenách). To je v prípade, ak vychádzame zo súčasných 2 %, čo predstavuje 2,8 miliardy eur ročne. Analytik upozorňuje na to, že v takom prípade by rozpočtový deficit Slovenska, ktorý dosahuje výšku 6,6 miliardy eur, narástol takmer na 11 miliárd eur, teda až na 8 % HDP. Navyše politici naďalej skloňujú potrebu konsolidácie 2 miliárd v najbližšom roku.

Podľa mimovládnej organizácie sú náklady na dosiahnutie 5-percentného cieľa extrémne vysoké a v realite súčasného rozpočtového rámca prakticky nepredstaviteľné bez drastických opatrení.

Vlachynský: Slovensku chýba skôr odhodlanie ako financie

Ak by sa škrtalo na výdavkovej strane, 4,2 miliardy eur na obranu podľa INNES predstavujú obrovský zásah. Na ilustráciu uvádza, že túto cifru si možno predstaviť ako 80 % rozpočtu rezortu školstva a podobne aj rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny alebo to predstavuje viac než dvojnásobok rozpočtu rezortu vnútra. Teoreticky by sa takéto peniaze v 66-miliardovom rozpočte našli, ale vyžadovalo by to extrémne náročné politické rozhodnutia, uvádza mimovládka.

Vlachynský za reálnejšie pokladá „skryť“ 1,5 % HDP do výdavkov na infraštruktúru (napr. cesty, železnice, nemocnice), ktoré by sa označili za obranné. V takom prípade by čisté nové výdavky predstavovali asi 2 miliardy eur. Nie je to síce požadovaný objem, ale pre verejné financie Slovenska je to stále veľká suma.

„Najväčším problémom celého záväzku je to, že v prípade obrany Slovenska treba skôr odhodlanie než peniaze. Na rozdiel od takého Fínska, Poľska či Pobaltia nemáme dekády vycibrenú obrannú stratégiu. Technika sa nakupuje čoraz náhodnejšie, v armáde máme 5600 neobsadených miest (o 15 % viac ako pred rokom) a vláda sa k nepriateľom správa priateľskejšie ako k priateľom. Miliardy navyše toto nezmenia,“ skonštatoval.

Podľa premiéra Fica by Slovensku svedčala neutralita

Premiér Robert Fico (Smer-SD) v júni rozvíril diskusiu verejným vyhlásením, že v súčasnej napätej medzinárodnej situácii, keď Európa čoraz viac hovorí o vojne, by Slovensku svedčala neutralita.

Doplnil, že rozhodnutie o neutralite nie je v jeho rukách, no Slovensko by malo byť na strane mieru a malo by sa vyhýbať vojenským dobrodružstvám. „NATO je ako golfový klub. Ak si chcete zahrať, musíte platiť členský príspevok. USA sa rozhodli zvýšiť členské na 5 % HDP. Je to síce v čase ozdravovania verejných financií a budovania sociálneho štátu iracionálne, ale súčasne je to realita, pred ktorou stojíme,“ uviedol predseda vlády.

Podľa jeho slov máme dve možnosti: buď zaplatíme novostanovený príspevok vo výške viac ako sedem miliárd eur, pričom si vyhradíme právo použiť tieto prostriedky podľa vlastného uváženia, prednostne na duálne projekty, ako sú nemocnice a cesty. Alebo zvážime vystúpenie z NATO. 

Fico zároveň označil za absurdné, aby takmer pätina štátneho rozpočtu smerovala do obrany. Podľa neho je logické, aby o takomto zásadnom kroku rozhodli občania v referende, keďže zvýšené výdavky na armádu budú znamenať úspory v iných sektoroch.

Netralita je výrazne drahšia

Neutralita znamená nezasahovanie do vojenských konfliktov a nezapájanie sa do vojenských aliancií. Pre Slovensko by to však znamenalo vystúpenie z NATO.

„Takýto scenár by bol priamym ohrozením nášho bezpečia a potenciálne aj hrozbou pre existenciu nášho štátu,“ uviedlo Ministerstvo obrany SR ešte za bývalého vedenia v auguste 2023 a dodalo, že NATO predstavuje najefektívnejší obranný systém na svete.

Rezort upresnil, že Slovensko v roku 2023 vynaložilo na obranu štátu 2,45 mld. eur, zatiaľ čo neutrálne Švajčiarsko približne 6 mld. eur, pričom je obklopené členskými štátmi NATO, ktorých bezpečnosť je garantovaná článkom 5 Severoatlantickej zmluvy. 

„Donedávna neutrálne Fínsko, ktoré sa v reakcii na ruskú agresiu voči Ukrajine rozhodlo vstúpiť do NATO, má rozpočet na obranu viac ako 5 mld. eur. Miliardy eur, ktoré by sme v prípade neutrality museli navyše investovať do našej obrany, by tak chýbali v iných dôležitých rezortoch, ako sú zdravotníctvo či školstvo,“ uviedlo ministerstvo.

Súčasné vedenie rezortu obrany sa k myšlienke neutrality Slovenska verejne nevyjadrilo.

Žiarovský: Je slovenské obyvateľstvo ochotné na to pristúpiť?

Andrej Žiarovský, vojenský a energetický analytik, v rozhovore pre denník Postoj myšlienku neutrality Slovenska odmietol. „V tom prípade by sme sa nebavili o 3,5 % + 1,5 % HDP, ale bavili by sme sa o 6 – 7 %. V tom prípade totiž musíme mať všetko sami,“ uviedol koncom júna.

Na margo neutrálnych štátov Švajčiarska a Rakúska skonštatoval, že sú „kompletne obkľúčení priateľskými štátmi“. „Síce de iure nie sú v NATO, ale de facto ich armády sú postavené podľa štandardov NATO,“ povedal. Dodal, že rakúski predstavitelia sa už vyjadrili, že v prípade ak by sa Slovensko rozhodlo pre neutralitu, Rakúsko by vstúpilo do NATO.

Podľa Žiarovského v prípade, že by sa Slovensko stalo neutrálnym, no zároveň by do obrany investovalo iba súčasných 2 % HDP, by bolo slabé voči každej prípadnej agresii. „Aj to Švajčiarsko má milično-mobilizačný systém. Je slovenské obyvateľstvo do tohto ochotné nabehnúť?“ položil otázku, do akej miery sú občania našej krajiny ochotní osobne sa zapojiť do obrany vlasti.

Dodal, že aby slovenská armáda bola schopná samostatne sa brániť, musela by mať pomernú veľkosť ako počas Slovenského štátu, keď dvojmiliónové Slovensko disponovalo 150-tisícmi vojakmi. Dnes by to pre päťmiliónové Slovensko predstavovalo v prepočte okolo 375-tisíc vojakov namiesto súčasných 15-tisíc.

Prezident Pellegrini: Nechceme povinnú vojenskú službu

Prezident Pellegrini sa minulý týždeň v rámci návštevy výcvikového priestoru Turecký vrch stretol s námestníkom generálneho tajomníka NATO Borisom Rugem. Spolu s ministrom obrany Robertom Kaliňákom (Smer-SD) mu predstavili nový projekt Národných obranných síl (NOS), ktorý funguje od 1. júla a ktorého sú obaja členmi.

 „Na Slovensku práve chceme zabrániť tomu, aby mladí ľudia museli povinne nastupovať do armády, preto sme mu predstavili tento program dobrovoľných národných obranných síl,“ objasnil Pellegrini. 

Tento program má byť alternatívou k povinnému vojenskému výcviku, ku ktorému niektoré krajiny opäť smerujú. Cieľom Slovenska je posilniť obranu štátu bez zavádzania povinnej služby.

Rokovanie sa venovalo aj plánovanému zriadeniu Centra výnimočnosti NATO pre nepriamu paľbu, ktoré sa má zaoberať kompatibilitou delostreleckej munície. Pellegrini zdôraznil, že Slovensko má v tejto oblasti silnú pozíciu vďaka výrobe presných zbraní, ako sú húfnice Zuzana 2 či automatické mínomety. Skúsenosti z ich nasadenia vo vojne potvrdili ich kvalitu a podľa prezidenta by Slovensko mohlo zohrať vedúcu úlohu v tejto oblasti v rámci Aliancie.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK