Kolumbia nie je len káva a Karibik. Míša a Jefferson prezrádzajú, čo ochutnať a kam sa vydať mimo turistických trás (Rozhovor)
Míša a Jefferson tvoria česko-kolumbijský pár, ktorý spája láska ku Kolumbii aj cestovaniu. Počas cesty okolo sveta navštívila Míša viacero krajín, až ju jej putovanie napokon zaviedlo do Kolumbie, kde spoznala Jeffersona, rodáka z Bogoty. Dnes spolu prostredníctvom projektu Kolumbie Srdcovka pomáhajú cestovateľom objavovať túto krajinu aj mimo tradičných turistických trás. V rozhovore sa delia o svoje zážitky z Kolumbie, približujú miestne zvyky, radia, na čo si dať pozor pri cestovaní, a prezrádzajú, ako spoznať krajinu očami jej obyvateľov.
Epoch Times Slovensko: Míša, čo vás pôvodne priviedlo do Kolumbie a ako sa do vášho príbehu dostal Jefferson?
Míša: O Kolumbiu som sa začala zaujímať ako študentka počas letného programu Work & Travel v USA, kde som pracovala s množstvom Kolumbijčanov. Niekoľkí z nich sa stali mojimi dobrými priateľmi a práve vďaka nim ma Kolumbia začala fascinovať. Vtedy som si povedala, že sa tam raz musím pozrieť. Keď som sa potom vydala na cestu okolo sveta, zaradila som do nej aj Južnú Ameriku – Ekvádor, Kolumbiu a Brazíliu. Chcela som navštíviť priateľov a spoznať ich krajiny z inej perspektívy než bežní turisti.
V Kolumbii som pôvodne plánovala zostať dva mesiace. Lenže prišla pandémia, môj let do Brazílie niekoľkokrát zrušili a z dvoch mesiacov sa napokon stalo šesť. Počas nich som veľkú časť Kolumbie precestovala sama. A potom prišiel Jefferson. Ľudia sa nás často pýtajú, ako sme sa spoznali. Možno to neznie veľmi romanticky, ale zoznámili sme sa cez Tinder.
Čo vás na Kolumbii pri cestovaní priťahuje najviac?
Keď cestujem, najviac ma zaujímajú miesta, ktoré nie sú na klasickom cestovateľskom zozname. Práve tam totiž často najlepšie spoznáte, ako ľudia skutočne žijú. A ak viete aspoň trochu po španielsky, je to ako výhra v lotérii. Zrazu sa dozviete veci, ktoré v žiadnom sprievodcovi nenájdete. S Jeffersonom nás navyše veľmi bavia príbehy miestnych ľudí. Pýtame sa na históriu miesta, rodinné príbehy, legendy alebo na nezvyčajné veci, ktoré sa v danej oblasti stali.
Ako takéto menej známe miesta hľadáte?
Keď som cestovala sama, väčšinou som nemala žiadny pevný plán. Vedela som, do akej krajiny chcem ísť, ale ostatné veci často vznikali až za pochodu. Pred cestou som sa pýtala kamarátov, čo by mi odporučili, a potom som sa pýtala ďalej priamo na mieste. Často nedostanete len tip na miesto, ale priamo na konkrétneho človeka – sprievodcu alebo niekoho, kto vás ubytuje. Jefferson sleduje niekoľkých kolumbijských cestovateľov na YouTube, takže niektoré tipy máme aj od nich.
Ktoré miesta sa stali vašimi najväčšími objavmi?
Míša: Mňa si veľmi získala Isla Fuerte, malý koralový ostrov v Karibiku. Dostala som sa tam vlastne len vďaka odporúčaniu svojho učiteľa surfovania, ktorého som stretla pri Palomine. Podobne to bolo s pacifickým pobrežím. V Cali mi odporučili oblasť pri Buenaventure a Parque Nacional Natural Uramba Bahía Málaga. Buenaventura nemá najlepšiu povesť, takže množstvo cestovateľov sa tejto časti Kolumbie vyhne.
Jefferson: Pre mňa je jedným z veľkých objavov Sapzurro v departemente Chocó – veľmi odľahlá pobrežná dedina pri hraniciach s Panamou, neďaleko pralesa Darién. Potom Národný park El Cocuy v Boyacá. Je to miesto, kde sa človek prirodzene zastaví a nájde si chvíľu na spojenie so sebou samým. Úplne iný zážitok je kaňon Chicamocha. Tamojšia krajina a atmosféra sú také výnimočné, že si chvíľami pripadáte ako na inej planéte.
Spomeniete si na miesto, ktoré ste objavili úplnou náhodou?
Míša: To viem úplne presne. Išli sme autom z Bogoty k vodopádu La Chorrera a vzali sme so sebou Rokyho a Mona, psov Jeffersonovho otca. Cestou k vodopádu sme prešli okolo nenápadnej tabule s nápisom „Parque Ecológico Matarredonda“. Zaujala ma, takže sme sa tam o dva dni neskôr vybrali a pribrali ešte Jeffersonovu sestru s jej psom. A práve toto sú chvíle, ktoré na cestovaní milujem. Jefferson pochádza z Bogoty, ale aj pre neho to bolo úplne nové miesto.
Pri objavovaní odľahlejších miest musí byť dôležitá aj bezpečnosť. Ako k nej pristupujete?
Jefferson: V Kolumbii sa vám ľahko stane, že sa vydáte po nejakej ceste a počas nej narazíte na nenápadnú odbočku, ktorá vedie úplne inam. Niekedy ide o staré cesty, ktoré už miestni takmer nepoužívajú, a dovedú vás k prameňom, vyhliadkam alebo miestam, o ktorých sa v sprievodcoch vôbec nepíše.
Míša: Keď cestujeme, často si v danej oblasti hľadáme miestneho sprievodcu alebo sa s niekým dáme do reči a dostaneme tip na miesto, ktoré by sme sami nenašli. V Guaviare sme napríklad navštívili Ciudad de Piedra. Jeden z miestnych nám rozprával, že do práce chodí každý deň asi dve hodiny pešo lesom. Keď mi ukázal začiatok tej cesty, sama by som si ho vôbec nevšimla. Vždy však zdôrazňujeme, že bezpečnosť musí byť na prvom mieste. To, že niekde vidíte nenápadný chodník, ešte neznamená, že sa po ňom máte sami vydať.
Čo vás na živote miestnych v takýchto oblastiach prekvapilo najviac?
Míša: V Kolumbii existujú výrazné sociálne rozdiely a životné podmienky sa medzi jednotlivými regiónmi značne líšia. Napriek tomu ma často prekvapovalo, ako prirodzene vás miestni prijmú, pohostia a správajú sa k vám takmer ako k členovi rodiny. Keď som cestovala sama, vozila som so sebou pohľadnice z Česka a sladkosti, ktoré som rozdávala deťom v odľahlejších oblastiach. Pre mňa to bola maličkosť, ale deti sa často rozžiarili a hneď sa so mnou chceli rozprávať.
Od cestovania je už len krok k miestnej kuchyni. Čím vás kolumbijská gastronómia prekvapila?
Jefferson: Kolumbijská gastronómia je neuveriteľne rozmanitá. Aj keď žijete niekoľko rokov na jednom mieste a myslíte si, že poznáte názvy a chute ovocia, ktoré sa u nás pestuje, pri cestovaní vás stále niečo prekvapí. Prídete napríklad do reštaurácie a na jedálnom lístku nájdete známe jedlo doplnené surovinou, o ktorej ste nikdy predtým nepočuli. To isté platí o džúsoch a ovocných nápojoch.
Míša: Mňa najviac prekvapila kuchyňa v Amazónii. Jedla som rybu opečenú na ohni, ktorú predtým vytiahli priamo z rieky, alebo banán, ktorý miestni chvíľu predtým odsekli mačetou.
Máte svoje obľúbené kolumbijské jedlá?
Míša: Ja mám úplne najradšej cazuela de mariscos, teda jedlo z morských plodov. Jeffersonova rodina už dobre vie, ako veľmi toto jedlo milujem. Preto ma v Bogote pravidelne berú do reštaurácie La Cazuela de la 24, kde ho pripravujú výborne. Okrem toho milujem arepas, teda kukuričné placky, a v Kolumbii ich jem každý deň. Rovnako si denne dávame čerstvé ovocné džúsy – najradšej z miestneho ovocia, ako je lulo alebo guanábana. A samozrejme, nesmie chýbať kolumbijská káva. Naopak, vôbec mi nezachutila lechona, ktorú som ochutnala u priateľov v Cali. Ide o pečené bravčové mäso pripravované s ryžou, hráškom, cibuľou a rôznymi druhmi korenia.
Jefferson: Medzi moje obľúbené kolumbijské jedlá patrí mazamorra dulce z regiónu Boyacá, ktorá sa pripravuje z kukurice, mlieka a panely, peto dulce z regiónu Antioquia, sladký nápoj z bielej kukurice, ďalej ajiaco, typická polievka z Bogoty, alebo mondongo. A čo by som už znova neochutnal? Jedlý hmyz.
Ak by ste mali zostaviť obedové menu pre návštevníka, ktorý chce ochutnať pravú kolumbijskú kuchyňu, čo by v ňom nemalo chýbať?
Míša: Typické obedové menu, teda menú del día, sa zvyčajne skladá z polievky, hlavného jedla, dezertu a nápoja. Začala by som polievkou – napríklad ajiaco alebo sancocho. Pri hlavnom jedle by som volila podľa regiónu. Na výber býva nejaký druh mäsa alebo ryba. K rybe sa skvele hodí napríklad arroz con coco, teda kokosová ryža. Ako príloha sa môžu podávať aj patacones, teda smažené banánové placky, alebo kombinácia ryže, fazule a arepas. Jednou z kolumbijských klasík je bandeja paisa. K pitiu by som určite zvolila čerstvý ovocný džús.
Ktoré regióny sú podľa vás z gastronomického hľadiska najzaujímavejšie?
Jefferson: Pre mňa je z hľadiska jedla výnimočná Boyacá. Je to región, ku ktorému mám osobný vzťah a kam sa kvôli rodine často vraciame. Typické sú tu naozaj veľké porcie a tradičná kuchyňa je veľmi sýta. Úplne iný svet predstavuje pobrežie – Karibik aj Pacifik majú vlastné chute a suroviny. Veľmi obľúbené sú tam napríklad smažené jedlá. A Llanos Orientales majú podľa mňa najlepšie grilované mäso v celej krajine.
Míša: Ja mám s Boyacá spojenú najmä neuveriteľnú pohostinnosť Jeffersonovej rodiny. Raz sme boli pozvaní na obed k tete a dostali sme obrovskú porciu zemiakov, ryže a mäsa. Popoludní sme mali dohodnutú ďalšiu návštevu u inej Jeffersonovej tety a vôbec nám nenapadlo, že dostaneme ešte jeden obed. V Boyacá skrátka návšteva hladná neodíde.
Na Slovensku máme tradičné jedlá, ktoré sa podľa regiónu pripravujú rôzne. Nájdeme podobnosť aj v Kolumbii?
Jefferson: Áno. Napríklad ryža sa pripravuje mnohými rôznymi spôsobmi. Aj zemiaky sa pripravujú rôznymi spôsobmi, okrem iného preto, že v Kolumbii pestujeme množstvo odrôd, ktoré sa výrazne líšia chuťou. Najväčšie rozdiely medzi regiónmi sú však viditeľné pri pečive. Chuť aj štruktúra sa môžu podľa oblasti veľmi výrazne líšiť.
Míša: Pre mňa sú skvelým príkladom tamales. Základný princíp je podobný, ale podľa regiónu sa mení náplň, dochutenie aj spôsob prípravy. V Amazónii sa tamales pripravujú úplne inak než v regióne Santander.
Spomeňme ešte jednu netradičnú špecialitu – hormiga culona, teda veľké pražené mravce. Sú skutočne súčasťou miestnej kuchyne?
Jefferson: Nie sú len súčasťou miestnej gastronómie, ale predstavujú aj dedičstvo pôvodných obyvateľov Kolumbie. Táto tradícia pochádza z obdobia pred príchodom Španielov a prežila celé stáročia. Mňa však najviac prekvapilo, ako dobre chutia. Chuť by som prirovnal k popcornu alebo arašidom – je pomerne slaná a trochu mastná. Tradícia pochádza od pôvodných obyvateľov oblasti Santander. Mravce sa používali pri výnimočných obradoch, napríklad pri svadbách. Miestni čakajú na začiatok obdobia dažďov, keď mravce vyliezajú zo svojich hniezd. Zbierajú sa najväčšie jedince, spravidla kráľovné s výrazne vyvinutým bruškom, ktoré sa následne očistia a pomaly pražia alebo vyprážajú.
A čo kolumbijské dezerty?
Jefferson: Výber je obrovský a opäť záleží na regióne. Veľmi často narazíte napríklad na arroz con leche, teda sladkú mliečnu ryžu, alebo na dezerty a sladkosti s panelou či arequipe.
Míša: Určite by som spomenula obleas – tenké oblátky, ktoré sa plnia napríklad arequipe, teda sladkou karamelovou nátierkou. Veľmi zaujímavá je aj kombinácia horúcej čokolády a syra. Kúsky syra si do čokolády naozaj namáčate alebo ich necháte priamo rozpustiť v šálke. Znie to zvláštne, ale v Kolumbii je to bežné. Mne chutí napríklad postre de natas, tradičný mliečny dezert so škoricou. Na karibskom pobreží si rada dávam cocadas, teda kokosové sladkosti. A mám rada aj úplne obyčajné Chocoramo, čokoládovo-piškótový koláčik, ktorý si vozíme do Česka.
Ďakujeme za rozhovor!
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
