Názory

Nemecko od roku 2027 obmedzí dotácie na nové zdroje obnoviteľnej energie kvôli preťaženiu siete a neúnosným nákladom (Komentár)

Aj bohaté Nemecko sa dostalo do ťažkostí kvôli neúnosným nákladom na 25 rokov dotovanú energetickú transformáciu krajiny pod názvom Energiewende. Preto podľa nového vládneho návrhu od januára 2027 obmedzí dotácie a celú štruktúru podpory obnoviteľných zdrojov energie (OZE).

Spolková republika Nemecko v minulosti prehnala systém dotácií na nové solárne a veterné zdroje (súčasné náklady zahrnuté v cenách elektrickej energie pre spotrebiteľov dosahujú približne 16 miliárd eur ročne) do takej miery, že nevyhnutný mimoriadne nákladný rozvoj siete, výstavba batériových úložísk a flexibilita spotreby s tým nedokážu držať krok. Podľa Fraunhoferovho inštitútu má Nemecko v súčasnosti inštalovanú kapacitu 124 GW v solárnych zdrojoch a 80 GW vo veterných elektrárňach.

Neustále preťaženie prenosovej sústavy tak na jednej strane vedie k nútenému vypínaniu solárnych a veterných elektrární s bohatými kompenzáciami pre výrobcov vo výške 3 miliardy eur ročne, pričom cena elektriny klesá na rekordnú úroveň až do záporných 600 eur/ MWh (odberatelia teda za odber „odpadovej“ elektriny dostávajú až 15 korún za 1 kWh). 

Na druhej strane, keď obnoviteľné zdroje energie z dôvodu poveternostných podmienok nefungujú – typicky počas večerných a ranných špičiek spotreby – Nemecko dováža elektrinu zo všetkých susedných krajín za extrémne vysoké ceny, opäť až 600 eur/MWh. Spotrebiteľ teda na spotovom trhu platí za 1 kWh až 0,62 eur za silovú zložku elektriny. Nad všetkým bdie prevádzkovateľ siete, ktorého približne 20-tisíc zásahov na udržanie stability siete ročne stojí asi 5 miliárd eur.

Mapa: Spotové ceny elektrickej energie v EÚ počas odberu vo večernej špičke 24. júna 2026

Vládnym návrhom reformy zákona o obnoviteľných zdrojoch energie (EEG) a sieťového balíka (Netzpaket) tak 17. júla vyvrcholilo dlhodobé úsilie ministerky hospodárstva a energetiky Katheriny Reicheovej (CDU), ktorá sa snaží zreformovať nemecký energetický trh. Informovala o tom agentúra Bloomberg.

Tento návrh zrejme opäť vyvolá kontroverzie medzi konzervatívnym blokom CDU/CSU a ľavicovým sociálnodemokratickým koaličným partnerom SPD, ktorý sa už roky podieľa na zásadnej dotácii na obnoviteľné zdroje energie a je spojencom zelenej lobby. Všetko je odôvodnené únijnou ideológiou „Green Deal“ a závermi Medzinárodného panelu pre zmenu klímy (IPCC), podľa ktorých ľudia a ich činnosti, a to nielen priemyselné, nesú zodpovednosť za nárast emisií CO₂, ktoré sa považujú za neprijateľné a za zodpovedné za zvyšovanie priemernej teploty na planéte.

Medzi hlavné body navrhovanej reformy podpory OZE patrí zrušenie pevných výkupných cien z OZE. Štát chce postupne úplne zrušiť garantované pevné výkupné ceny (feed-in tariffs) pre nové inštalácie. Výrobcovia budú musieť elektrinu predávať sami priamo na trhu. Malé strešné fotovoltaické systémy (do 25 kW), ktoré tvoria približne polovicu celkovej nemeckej solárnej kapacity a ktoré budú od roku 2027 novopripojené do siete, získajú garantovanú kompenzáciu len na 36 mesiacov.

Potom prejdú na priamy predaj na trhu. Sadzba v tomto období bude navyše o 1 eurocent za kWh nižšia ako doteraz. Množstvo elektriny, ktoré môžu strešné zariadenia dodávať do siete, bude zastropované na 50 % ich kapacity. Zvyšok musia majitelia spotrebovať na mieste, akumulovať alebo obmedziť výrobu.

Graf: Pokračujúci nárast nulových a záporných cien elektriny v roku 2025 s dominanciou špičky v čase od 10:00 do 16:00 v dôsledku neustále sa zvyšujúcej kapacity nemeckých solárnych zdrojov

Nové veľké solárne parky budú musieť byť častejšie prepájané s batériovými úložiskami, aby dodávali energiu v čase špičky (napr. večer) a nezaťažovali sieť počas poludňajšieho slnka. V oblastiach s trvalým preťažením siete (grid congestion) sa sprísnia pravidlá pre preplácanie ušlého zisku. Ak bude v danom regióne nútene obmedzených viac ako 5 % výroby, nové inštalácie nebudú mať počas šiestich rokov nárok na žiadne kompenzácie.

Je príznačné, že o nových obmedzeniach v oblasti OZE široko informovala anglická verzia čínskeho denníka South China Morning Post. Záujem Číny o najväčší európsky trh v Nemecku je pochopiteľný, keďže Čína je dodávateľom 9 z 10 fotovoltaických panelov, 8 z 10 batérií do elektrických áut a podstatnej časti technológií pre veterné elektrárne v EÚ.

V roku 2025 sa v Európe (EÚ27+3) predalo podľa odhadov približne 230 000 čisto čínskych elektromobilov (BEV). Za prvý polrok roku 2026 zaznamenali čínski výrobcovia automobilov v Európe celkovo viac ako 685 000 predaných nových elektrických vozidiel (vrátane plug-in hybridov), pričom podiel čínskych elektromobilov na celkovom trhu s novými vozidlami v EÚ vzrástol na približne 12 %.

Nemecko pristupuje k týmto opatreniam obmedzujúcim OZE kvôli astronomickým nákladom na udržanie elektrickej siete v Nemecku, ktoré podľa ministerky Reicheovej celkovo ročne dosahujú približne 36 miliárd eur. Inštalácia solárnych panelov rastie rekordným tempom, výstavba nových prenosových vedení však nedokáže s týmto tempom držať krok; krajina má stále vybudovanú len asi tretinu kľúčovej prenosovej siete vedúcej z veterného severu krajiny na priemyselný juh. Spolková sieťová agentúra a rôzne štúdie odhadujú, že náklady na rozširovanie nemeckých prenosových a distribučných elektrických sietí v priebehu nasledujúcich 20 rokov prekročia 650 miliárd eur.

Napriek radikálnym škrtom Nemecko naďalej trvá na svojom oficiálnom cieli zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov v rámci hrubej spotreby elektrickej energie na 80 % do roku 2030 (v roku 2025 to bolo približne 58 %). To znamená, že súčasná kapacita solárnych a veterných zdrojov presahujúca 200 GW, ktorá sa buduje už 25 rokov, by mala v priebehu nasledujúcich štyroch rokov vzrásť o 150 GW na 350 GW. Lobistické organizácie zaoberajúce sa solárnymi a veternými zdrojmi, strana Zelených a ďalšie ľavicové organizácie reagujú na súčasný vládny návrh ostrou kritikou s tým, že hrozí pokles investícií do OZE a nesplnenie klimatických cieľov.

Graf: Obrovské výkyvy vo výrobe z OZE v porovnaní s nepokrytou spotrebou elektriny počas ranných a večerných špičiek, ktoré musia vykompenzovať dovozy zo susedných krajín

Vláda kancelára Friedricha Merza čelí silnému tlaku na rozpočtové škrty, čo výrazne urýchlilo reformu energetiky. Nemecko sa v posledných rokoch čoraz viac zadlžuje. Ako uviedol denník Die Welt, vláda predložila návrh štátneho rozpočtu na rok 2027 vo výške 555,4 miliardy eur (2026: 524,5 miliardy eur). Čistý dlh Nemecka by mal v roku 2027 dosiahnuť 118,7 miliardy eur – oproti plánovaným 98 miliardám eur v tomto roku.

Okrem tohto dlhu však existujú aj „špeciálne fondy na infraštruktúru a klimatickú neutralitu“, ako aj fondy určené pre nemecké ozbrojené sily. Celkové nové zadlženie by tak malo v roku 2027 dosiahnuť vyše 200 miliárd eur a do roku 2030 vzrastie na 219,5 miliardy eur.

Výrazné navýšenie financovania je vyčlenené pre nemecké ozbrojené sily (Bundeswehr). Základný rozpočet na rok 2027 zahŕňa približne 109,7 miliardy eur na obranu – o tretinu viac ako rozpočet na rok 2026. Výdavky na obranu a bezpečnosť podliehajú dlhovej brzde len do výšky jedného percenta hrubého domáceho produktu. Na zbrojenie však Nemecko z osobitného mimorozpočtového zbrojného fondu vynaloží ďalších 30 miliárd eur. Berlín tak usilovne pracuje na realizácii svojej vôbec prvej povojnovej vojenskej stratégie a doktríny, podľa ktorej sa má Bundeswehr stať najsilnejšou armádou v Európe.

Napriek silnému odporu zelených neziskoviek nemecká vláda plánuje aj škrty v osobitnom mimorozpočtovom Fonde pre klímu a transformáciu (KTF). Návrh zákona stanovuje, že v budúcom roku budú príjmy z obchodovania s emisiami, ktoré predtým plynuli do KTF, čiastočne použité na konsolidáciu rozpočtu. Ide o sumu 2,7 miliardy eur. Obmedzením podporných programov, napríklad na tepelné čerpadlá, sa výdavky z KTF v rozpočte na rok 2027 znížia o 3,4 miliardy eur, informoval denník Handelsblatt. Vláda si stanovila za cieľ do roku 2030 ušetriť až 13 miliárd eur, ktoré by boli presunuté do hlavného rozpočtu.

Projekty, ktoré už boli schválené, by škrtmi neboli ovplyvnené, uviedlo nemecké ministerstvo financií. Napriek škrtom v jednotlivých programoch sa však celkové výdavky fondu v roku 2027 zvýšia na 40,3 miliardy eur, čo je o tri miliardy eur viac ako v roku 2026. Ministerstvo financií naďalej plánuje do roku 2030 poskytnúť podporu vo výške 44 miliárd eur na modernizáciu budov a 14 miliárd eur na elektromobilitu. Konečné rozhodnutie o rozpočtových plánoch sa očakáva po skončení letnej parlamentnej prestávky koncom augusta.

Nemecká priemyselná a obchodná komora (DIHK) uviedla, že rozpočtový plán vyvoláva obavy zo strany podnikov. „Sociálne dávky, obrana a úrokové platby budú do roku 2030 spolu tvoriť už 80 percent rozpočtu. To nenecháva takmer žiadny priestor na výdavky súvisiace s rastom,“ citoval denník Die Welt generálnu riaditeľku komory Helenu Melnikovovú na margo dominancie povinných výdavkov spolkovej vlády.

Len dodajme, že v roku 2030 bude nemecká splátka úrokov z dlhu krajiny predstavovať približne 80 miliárd eur (pre porovnanie: podľa Národnej rozpočtovej rady Česká republika v roku 2025 zaplatila zo štátneho rozpočtu na úroky z dlhov sumu približne 4,06 miliárd eur, pričom ešte v roku 2022 to bola polovica tejto sumy).

Treba dodať, že vládny návrh na obmedzenie podpory OZE (doteraz uzatvorené zmluvy majú 20-ročnú platnosť podpory) je len súčasťou pôvodných predstáv ministerstva pod vedením K. Reicheovej. Ako v apríli informoval denník Frankfurter Allgemeine Zeitung, ministerstvo chcelo úplne zastaviť dotovanie malých solárnych zdrojov s výkonom do 25 kWp, zrušiť prednostné práva na dodávky energie z obnoviteľných zdrojov do siete a nastolilo požiadavku, aby sa tieto nestabilné zdroje energie podieľali na rastúcich nákladoch na posilňovanie sietí, ktoré doteraz vôbec nehradili. Zároveň by sa mala urýchliť výstavba nových solárnych a veterných elektrární v závislosti od možností ekonomicky úspornej výstavby siete. Zelená lobby vo vláde CDU/CSU a SPD však tieto požiadavky zásadným spôsobom obmedzila.

Len v roku 2025 Nemecko zvýšilo kapacitu solárnych a veterných zdrojov približne o 21 GW, pričom podľa plánu by sa tento rok mala zvýšiť o ďalších 22 GW. Napriek tomu sa podľa denníka Handelsblatt emisie v Nemecku vlani medziročne znížili len o 0,1 percenta. Podľa súčasných prognóz Nemeckého federálneho úradu pre životné prostredie prekročí Nemecko do roku 2030 svoje limity emisií CO₂ o 255 miliónov ton ekvivalentu CO₂. Národný klimatický cieľ znížiť emisie skleníkových plynov o 65 percent do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990 by sa pri tomto tempe nepodarilo splniť – rovnako ako ciele, ku ktorým sa Nemecko zaviazalo ako člen EÚ.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.

Zdroje:

• https://www.scmp.com/news/world/europe/article/3361045/germany-scale-back-renewable-subsidies-amid-power-grid-strain?
• https://www.rozpoctovarada.cz/o-verejnych-financich/vse-o-verejnych-financich/
• https://www.handelsblatt.com/politik/deutschland/subventionsabbau-weniger-geld-regierung-kuerzt-finanzhilfen-im-klimafonds/100240378.html
• https://www.handelsblatt.com/politik/deutschland/klimaschutz-deutschland-drohen-bis-zu-38-milliarden-euro-klimastrafen/100238509.html?

Komentár bol preložený z českej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK