Zdravie

Šedivenie môže byť prirodzenou obranou tela proti rakovine

Japonskí vedci zistili, že proces šedivenia vlasov môže chrániť pred melanómom.

Šedivé vlasy nemusia byť len znakom starnutia – podľa novej štúdie môžu signalizovať, že telo odstránilo potenciálne rakovinové bunky. Výskum Tokijskej univerzity odhalil princíp, ako kmeňové bunky vlasových folikulov reagujú na poškodenie DNA, a naznačuje, že šedivenie a vznik melanómu môžu byť dva rôzne prejavy rovnakého bunkového stresu.

Dvojaká bunková reakcia

Vedci sa zamerali na kmeňové bunky nazývané melanocytové kmeňové bunky, ktoré vytvárajú pigment a určujú, či si vlasy zachovajú svoju farbu alebo zošedivejú. Štúdia, uverejnená v časopise Nature Cell Biology, skúmala na myšiach, ako tieto bunky reagujú na poškodenie DNA. Melanocytové kmeňové bunky sa nachádzajú vo vlasových folikuloch a môžu sa premeniť na bunky produkujúce melanín, ktorý dodáva vlasom ich farbu.

Keď je DNA týchto buniek poškodená, napríklad röntgenovým žiarením alebo chemoterapeutikami, bunky sa prestanú deliť, aby zabránili vzniku rakoviny – a tento proces vedie k šediveniu vlasov. Keď však DNA poškodí ultrafialové žiarenie alebo karcinogény z tabaku a výfukových plynov, melanocyty sa delia a množia naďalej. Vlasy si tak zachovávajú svoju farbu, ale zároveň sa zvyšuje riziko vzniku melanómu.

Inými slovami, keď vlasy zošedivejú, môže to znamenať, že sa telo bránilo proti rakovine kože. Autorka štúdie, profesorka Emi Nishimura z Tokijskej univerzity, uviedla, že tieto pigmentové kmeňové bunky sa môžu v závislosti od typu stresu a signálov zo svojho okolia buď vyčerpať (čo vedie k šediveniu), alebo množiť.

Keď ochrana zlyhá

Pri pôsobení niektorých karcinogénov – napríklad ultrafialového žiarenia typu B alebo chemických látok, ako je 7,12-dimethylbenzanthracén obsiahnutý v tabakovom dyme alebo v autách – môžu melanocytové kmeňové bunky obísť svoj ochranný mechanizmus. Namiesto zastavenia delenia sa ďalej obnovujú a množia.

To však neznamená, že každý človek so šedinami prekonal „tichý boj“ s melanómom. Šedivenie môže mať aj iné príčiny, ako je nedostatok vitamínu B12, ochorenie štítnej žľazy alebo dlhodobý stres. Tento objav pomáha vysvetliť, prečo by snaha zabrániť šediveniu alebo pokus zvrátiť ho mohli teoreticky zvyšovať riziko melanómu – pôsobia totiž tak, že narušia prirodzený mechanizmus tela na elimináciu poškodených buniek.

„Tento výskum prehodnocuje šedivenie vlasov a melanóm ako dva rozdielne výsledky stresovej reakcie kmeňových buniek,“ uviedla profesorka Nishimura.

Čo z toho vyplýva?

Dermatologička Hannah Kopelmanová z kliniky Kopelman Aesthetic Surgery, ktorá sa na štúdii nezúčastnila, označila tento výskum za „naozaj zaujímavý“. Podľa nej to naznačuje, že keď sa pigmentové kmeňové bunky poškodia, môžu prestať vytvárať farbivo ako formu sebaobrany, čím sa znižuje pravdepodobnosť, že sa z nich stanú rakovinové bunky.

„Je to fascinujúca myšlienka,“ dodala. „Bola by som však opatrná pri jej aplikovaní na človeka.“ Zdôraznila tiež, že hoci šedivé vlasy nevyhnutne neznamenajú nižšie riziko rakoviny kože, výsledky naznačujú nové zistenie: starnutie, pigmentácia a biológia rakoviny sú prepojené oveľa viac, než sa doteraz predpokladalo.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK