Domov, Svet

Samit G7 z iného pohľadu: o čom médiá nepísali a prečo sa závery bezprostredne dotýkajú Slovenska (Špeciál)

Keď porovnáme oficiálnu agendu a dohody z G7 v Éviane (15.–17. júna 2026) s tým, čo dominovalo v hlavných médiách, môžeme vidieť typický rozdiel medzi hĺbkovou diplomatickou prácou a mediálnym zjednodušením. Médiá sa sústredili na geopolitiku (hlavne Blízky východ, Trumpovu dohodu s Iránom, Hormuzský prieliv a Ukrajinu), zatiaľ čo menej atraktívne, avšak dôležité témy dostali minimálny priestor. Závery G7 z Evianu sa bezprostredne dotýkajú aj Slovenska, aj keď to v médiách nebolo zdôraznené.

O čom sa naozaj diskutovalo a čo sa dohodlo:

Lídri prijali deväť samostatných vyhlásení (nie jedno veľké komuniké) v týchto hlavných oblastiach:

Geopolitika a krízy — Silná podpora Ukrajine (zvýšenie vojenskej pomoci vrátane protivzdušnej obrany a tlaku na Rusko cez sankcie na ropu/plyn). Vítanie Trumpovho memoranda porozumenia s Iránom, znovuotvorenie Hormuzu, stabilita Blízkeho východu a Indopacifického regiónu, boj proti severokórejským kyberútokom atď.

Ekonomická a energetická bezpečnosť — Vyhlásenie o vyváženom, odolnom raste a makroekonomických nerovnostiach. Kľúčovou je Deklarácia o zabezpečení dodávateľských reťazcov kritických minerálov (Critical Minerals Resilience Alliance) – diverzifikácia od Číny, financovanie, sledovateľnosť, recyklácia, zásoby pre energiu, elektromobily, obranu a AI.

Medzinárodné partnerstvá a rozvoj — Spoločne prospešné partnerstvá s rozvojovými krajinami (Brazília, India, Keňa) a Južnou Kóreou, reforma globálneho systému solidarity (posun od čistej „pomoci z ľútosti“ k rovnoprávnejším, vzájomne prospešným partnerstvám) a financovanie rozvoja mimo tradičnej pomoci.

Ďalšie síce menej viditeľné, ale dôležité témy:

Ochrana detí online (bezpečnejší digitálny priestor)

Boj proti rakovine (zdieľanie dát, výskum, ciele)

Boj proti pašovaniu ľudí – migrantov, drogovej kriminalite a organizovanému zločinu

Ebola – koordinovaná reakcia na prepuknutie v Demokratickej republike Kongo a Ugande, ktorá vypukla v roku 2026

Umelá inteligencia (AI) – záväzok G7 využívať umelú inteligenciu a digitálne technológie na budovanie dlhodobo odolnej, konkurencieschopnej a bezpečnej ekonomiky, ktorá odolá krízam a geopolitickým rizikám.

Ďalšie ministerské stretnutia počas predsedníctva pokrývali environmentálnu oblasť (biodiverzita, dezertifikácia), financie, obchod a kritické minerály.

Čo médiá väčšinou ponúkli (a čo vynechali):

Dominantné témy v médiách boli Trumpova dohoda s Iránom a znovuotvorenie Hormuzského prielivu. Sekundárne témy v médiách boli Ukrajina, geopolitické napätie a ekonomické riziká. Veľa pozornosti sa venovalo jednotlivým osobnostiam (Macron, Trump) a krízam. (Pomaly najdôležitejšou témou bolo, kto sa s kým odfotil, a kto o to dokonca prosil.)

Takmer ignorované ostali témy:

Kritické minerály a energetická odolnosť: veľmi dôležité pre budúcnosť (prechod na zelenú energiu, AI, obrana), avšak dostali menej priestoru ako „horúce“ krízy.

Ekonomické nerovnováhy a dlhodobý rast (makroekonomická koordinácia, monitoring Medzinárodného menového fondu a OECD).

Zdravie (rakovina, Ebola) a ochrana detí online – takmer marginálne.

Hĺbkové partnerstvá s Globálnym Juhom a reforma rozvojovej pomoci.

Environmentálne a udržateľné témy (napriek francúzskemu predsedníctvu).

Médiá stále uprednostňujú krátkodobé drámy a konflikty (81 % podľa niektorých analýz), zatiaľ čo dlhodobé systémové témy idú do úzadia.

V stručnom zhrnutí sa dá povedať že Samit G7 bol pragmatický – riešil aktuálne krízy, ale posunul aj štrukturálne veci (kritické minerály, partnerstvá, odolnosť).

Médiá však svoj dôraz dali hlavne „headline“ geopolitike, no vynechali podstatu francúzskeho predsedníctva – dialóg o nerovnováhach a budovaní odolnosti v multipolárnom svete.

Nosná téma: kritické minerály

Toto bola jedna z najvýznamnejších priorít francúzskeho predsedníctva G7 spolu s ekonomickými nerovnováhami a energetickou bezpečnosťou. Lídri prijali samostatnú deklaráciu G7 Leaders’ Declaration on Securing Supply Chains for Critical Minerals, ktorú podporila aj Austrália. Nadväzuje na predchádzajúce plány z Kanady a Japonska.

Kritické minerály (lítium, nikel, kobalt, vzácne zeminy, grafit a ďalšie) sa stali „novou ropou“ pre energetickú transformáciu, batérie, obnoviteľné zdroje, digitálne technológie, AI, čipy aj obranu. 

Problémom je extrémna závislosť od Číny, ktorá ťaží okolo 70 % vzácnych zemín a spracováva viac ako 90 % týchto surovín. Existuje tak reálne riziko ekonomického nátlaku cez exportné obmedzenia.

Deklarácia zdôrazňuje strategický význam týchto surovín pre ekonomickú prosperitu, zelenú transformáciu a bezpečnosť. G7 si stanovila ambiciózny cieľ: žiadna jediná krajina mimo G7+partnerov by nemala dodávať viac ako 60 % vzácnych zemín a permanentných magnetov do roku 2030. Vytvorili novú alianciu G7 Critical Minerals Resilience and Production Alliance – nezáväznú platformu na koordináciu ťažby, spracovania a diverzifikácie dodávok.

Medzi konkrétne opatrenia patria spoločné financovanie projektov v partnerských krajinách, harmonizované systémy sledovateľnosti, budovanie strategických rezerv, podpora recyklácie a cirkulárnej ekonomiky, ako aj krízový mechanizmus v spolupráci s Medzinárodnou energetickou agentúrou.

Celkovo ide o strategický posun k ekonomickej bezpečnosti v ére znižovania rizík. Nie je to revolúcia, ale systematické budovanie odolnosti, ktoré bude mať vplyv na energetiku, autá, technológie a obranu v nasledujúcich rokoch.  Deklarácia nadväzuje na predchádzajúce plány a zameriava sa na dlhodobú odolnosť dodávateľských reťazcov. Je pragmatická, ale nezaväzujúca.

Čo sú kritické suroviny?

Podľa EÚ ide o materiály s vysokou ekonomickou dôležitosťou a vysokým rizikom narušenia dodávok. EÚ ich aktuálne eviduje 34, z toho 17 je strategických. Sú kľúčové najmä pre batérie, veterné turbíny, solár, čipy, jadrovú energetiku aj obranu.

Strategické suroviny EÚ (17 položiek)

Tieto materiály sú považované za najkritickejšie pre zelenú transformáciu, digitalizáciu, obranu a energetiku (vrátane jadrovej).

Niektoré materiály (napr. meď, nikel alebo grafit) sú zaradené medzi strategické suroviny, aj keď úplne nespĺňajú všetky kritériá. Je to kvôli ich mimoriadnemu významu pre energetiku.

Tento zoznam je veľmi dôležitý, pretože rozhoduje, ktoré projekty získajú štatút strategického projektu EÚ. To im prináša výhody ako výrazne rýchlejšie povoľovanie a finančnú podporu. Zoznam zároveň slúži ako základ pre diverzifikáciu dodávok a podporu recyklácie.

Pre jadrovú energetiku majú osobitný význam najmä urán, grafit, hafnium a zirkónium – aj v prípade, že nie všetky sú explicitne na zozname strategických surovín, EÚ ich aktívne podporuje.

Ostatné kritické suroviny: azbest (historicky), baryt, bentonit, boráty, uhlie (energetické), koks, diatomit, živica, fluorit, grafit (prírodný), sadra, indium, ílové minerály, kaolín, kremík (metalurgický), lítium (ďalšie formy), magnezit, prírodný grafit, perlit, fosfát, REE (ťažké + ľahké), rutil, stroncium, síra, talk, telúr, cín, titánová ruda atď.

EÚ si stanovila do roku 2030 ciele: 10 % ťažby, 40 % spracovania a 25 % recyklácie na vlastnom území, maximálne 65 % dovozu z jednej tretej krajiny. Na Slovensku sa táto téma sleduje hlavne v súvislosti s jadrovou energetikou a možnou domácou ťažbou.

Celkovo ide o systematické budovanie dlhodobej odolnosti dodávateľských reťazcov v ére veľmocenského súperenia. 

Aké kritické suroviny má Slovensko – aktuálny stav (2026)

Slovensko je v oblasti kritických surovín výrazne závislé od dovozu, avšak má určitý potenciál a strategickú polohu vďaka jadrovej energetike.

Krajina nepatrí medzi veľkých producentov kritických surovín. Väčšinu (vrátane uránu, lítia, vzácnych zemín, kobaltu atď.) dováža. Podľa Európskeho aktu o kritických surovinách je však Slovensko aktívne v implementácii – podporuje diverzifikáciu a recykláciu. Silná (ale zároveň aj slabá) stránka krajiny je jadrová energetika (Mochovce + Jaslovské Bohunice), keďže spotrebúva významné množstvo uránu a súvisiacich materiálov (zirkónium, hafnium, grafit).

Slovensko malo historicky veľmi bohatú ťažbu (Banská Štiavnica – striebro, Kremnica – zlato), no dnes je produkcia minimálna, avšak prebieha prieskum. V oblasti uránu existovala v minulosti historická ťažba, dnes nie je aktívna žiadna. Existujú ložiská, no ich ťažba naráža na výrazný environmentálny a spoločenský odpor. EÚ však tlačí na domácu produkciu a Slovensko by mohlo byť súčasťou európskeho reťazca.

Lítium

Lítium je jednou z najstrategickejších surovín EÚ. Slovensko má reálny potenciál stať sa jeho producentom, hoci zatiaľ ide hlavne o prieskumné štádium. Hlavné lokality prieskumu sú v okolí Rimavskej Soboty a okolia (južné Slovensko, Gemer-Malohont). 

Ložiská sú viazané na vulkanické horniny a geotermálne systémy. Spoločnosti ako European Lithium, Slovak Lithium alebo lokálni partneri (napr. v spolupráci s austrálskymi/kanadskými firmami) tu vykonávajú geologický prieskum. 

Existujú aj ďalšie oblasti – región Banskej Bystrice, historické ložiská spojené s antimonitovými rudami na strednom Slovensku, oblasť Kremnice a Banskej Štiavnice (vedľajší produkt pri zlate). 

Stav prieskumu v roku 2026 je zatiaľ prevažne v ranom štádiu – ide najmä o prieskumné vrty a geofyzikálne merania. Niektoré projekty už pokročili do fázy scoping study (prvý hrubý odhad) alebo pre-feasibility study (predbežná technicko-ekonomická štúdia).

Výsledky prieskumu zatiaľ potvrdzujú prítomnosť lítia v pegmatitoch aj v geotermálnych vodách. Koncentrácia nie je extrémne vysoká v porovnaní s Austráliou či Južnou Amerikou, no pri súčasných cenách je ekonomicky zaujímavá.

Ak prieskum dopadne úspešne, prvé ťažobné povolenia by mohli prísť v rokoch 2028–2032. Ťažba by mohla prebiehať buď v tvrdej hornine (pegmatity), alebo z geotermálnych vôd (brine lithium) – druhá možnosť je výrazne menej náročná na životné prostredie.

Hlavnými prekážkami zostávajú silný odpor miestnych komunít v citlivom Gemeri (obavy z kontaminácie vody a krajiny) a zdĺhavé povoľovacie procesy podľa prísnych slovenských zákonov. EIA procesy trvajú roky. Urýchlenie by mohlo priniesť zaradenie projektov do strategických iniciatív EÚ.

Projekty sú väčšinou závislé od zahraničných investorov, no na Slovensku sa dajú využiť moderné technológie s nižším dopadom, ako je priama extrakcia z vody. Lítium je strategicky dôležité pre batérie, úložiská energie pre jadrové elektrárne a obnoviteľné zdroje. Domáca produkcia by posilnila energetickú bezpečnosť Slovenska a EÚ a znížila závislosť od Číny. Zároveň by priniesla nové pracovné miesta v regióne s vysokou nezamestnanosťou.

Prieskum pokračuje pomerne aktívne, najväčší pokrok je v okolí Rimavskej Soboty. Stále sme však v ranom štádiu a či sa podarí spustiť prvú ťažbu do konca dekády, bude závisieť najmä od prekonania environmentálnych a povoľovacích bariér.

Urán

Urán je strategická surovina EÚ a pre Slovensko má osobitný význam kvôli jadrovej energetike (naše elektrárne v Mochovciach a Jaslovských Bohuniciach ho potrebujú). 

Z historického kontextu malo Slovensko v minulosti aktívnu ťažbu uránu (najmä v 20. storočí v oblastiach ako Novoveská Huta, Železné alebo v okolí Brezna). Ťažba bola zastavená v 90. rokoch kvôli ekonomickým, environmentálnym a politickým dôvodom. 

Dodnes však existujú staré bane a ložiská, ktoré boli čiastočne sanované. Aktuálne (2026) prieskum prebieha obmedzene – hlavne geologické mapovanie a overovacie vrty. Nie je to aktívna ťažba.

Hlavné lokality sú v Novoveskej Hute (región Spišská Nová Ves) — kde je historické ložisko, a stále sa skúma potenciál. Brezno a okolie (stredné Slovensko), Gemer-Malohont a ďalšie vulkanické oblasti (spolu s inými kovmi). 

Zapojené sú štátne spoločnosti (Štátny geologický ústav Dionýza Štúra) a súkromné firmy (často v spolupráci so zahraničnými partnermi z EÚ). EÚ tlačí na domácu produkciu uránu kvôli diverzifikácii od Ruska/Kazachstanu.

Aj v tomto prípade naráža ťažba na silný environmentálny odpor verejnosti, najmä kvôli obavám z radiácie a kontaminácie vody. Na druhej strane je stále veľmi aktuálna sanácia starých baní. Povoľovací proces je opäť veľmi prísny a zdĺhavý (EIA, ochrana prírody). Hoci európska legislatíva by mohla strategické projekty urýchliť, na Slovensku pokračuje implementácia pomerne pomaly.

Z pohľadu ekonomiky je pri nízkych cenách uránu ťažba nie vždy rentabilná. Aktuálne ceny však rastú kvôli jadrovej renesancii. 

Z pohľadu geopolitiky chce EÚ znížiť závislosť od dovozu a Slovensko by mohlo byť súčasťou európskeho reťazca (ťažba + spracovanie). 

Slovensko disponuje relevantným geologickým potenciálom uránu – nie obrovským, ale dostatočným na pokrytie domácej spotreby. V kontexte európskej legislatívy a plánov na predĺženie životnosti existujúcich jadrových blokov, ako aj možnej výstavby nových reaktorov vrátane SMR, sa prieskum uránu stáva dôležitou strategickou témou.

V najbližších rokoch sa očakáva intenzívnejší prieskum a diskusie o možnej ťažbe po 2030, ak by EÚ poskytla podporu. V zhrnutí sa asi dá konštatovať, že na rozdiel od lítia je prieskum uránu opatrnejší a pomalší kvôli historickej záťaži a citlivosti témy. Je však veľmi dôležitý pre energetickú bezpečnosť SR.

Ďalšie ložiská a celkové vyhliadky Slovenska

Na Slovensku zostávajú malé ložiská antimónu, zlata a striebra. Historická ťažba prebiehala napríklad na ložisku Šturec pri Kremnici, kde sa zlato ťažilo so striebrom ako vedľajším produktom. Existujú aj ďalšie nerasty, ako mangán, baryt, kaolín či živica, ktoré sú menej strategické, no stále sa využívajú. Dobré možnosti sa otvárajú najmä v oblasti recyklácie (elektronický odpad a batérie), kde existuje značný potenciál podporovaný fondmi EÚ.

Slovensko má vysokú závislosť od dovozu. Takmer 100 % vzácnych zemín dovážame z Číny, Ruska, Kazachstanu a ďalších krajín. Povoľovanie a ťažba na Slovensku sú komplikované kvôli prísnym environmentálnym zákonom a silnému odporu miestnych obyvateľov. Naše jadrové elektrárne sú navyše závislé od stabilného dovozu uránu.

Prioritou preto zostáva diverzifikácia dodávok, najmä cez európske partnerstvá s krajinami ako Kanada a Austrália. Zároveň tu však existuje reálna príležitosť: Slovensko môže výrazne profitovať z európskej legislatívy. Strategické projekty by vďaka nej mohli získať urýchlené povoľovanie aj európske financovanie.

Slovensko sa aktívne zapája do európskych iniciatív v oblasti kritických surovín, najmä do Raw Materials Alliance a akčného plánu RESourseEU. Ministerstvo hospodárstva a Štátny geologický ústav intenzívne sledujú potenciálne nové ložiská.

Vláda podporuje zelenú transformáciu, pričom osobitný dôraz kladie na lítium a recykláciu ako kľúčové prvky pre výrobu batérií a skladovanie energie. V kontexte jadrovej energetiky sú kritické suroviny (CRM) nevyhnutné pre plány na predĺženie životnosti existujúcich reaktorových blokov, ako aj pre prípadnú výstavbu nových reaktorov vrátane SMR. 

Záver

Závery G7 z Evianu sa nás bezprostredne dotýkajú, aj keď to v médiách nebolo zdôraznené. Slovensko je vo vzťahu ku kritickým surovinám skôr spotrebiteľ ako producent, avšak má geologický potenciál a silnú jadrovú pozíciu. 

Najväčšou výzvou je urýchliť prieskum a ťažbu udržateľným spôsobom, aby sme znížili závislosť. V porovnaní s krajinami ako Česko alebo Poľsko sme síce mierne pozadu, ale fondy EÚ a európska legislatíva nám dávajú šancu ich dobiehať.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK