Názory, Svet

Rozbitie osi: Trumpova strategická zbraň proti partnerstvu Číny a Ruska (Komentár)

Keď sa americký prezident Donald Trump stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na Aljaške, mnohí tento samit odmietli ako šou. Pod povrchom sa však odohrávalo niečo hlbšie: strategický ťah zameraný na oslabenie základov vzťahov medzi Čínou a Ruskom. Ak Nixonova cesta do Pekingu v roku 1972 spôsobila ideologický rozkol medzi Čínou a ZSSR, táto administratíva sa pokúša o trochu iný manéver – ticho vráža klin medzi Moskvu a Peking.

Tentoraz však nástrojmi nie sú uvoľnenie napätia ani ideologická diplomacia. Sú to ekonomický nátlak, cielený tlak a regulácia závislosti. Cieľ je jasný: nejde o verejnú premenu aliancií, ale o to, aby náklady spojené s ich rozhodnutiami boli viditeľné.

Od samitu sa vynoril vzorec, ktorý zahŕňa Indiu, Čínu, Európsku úniu a samotné Rusko. Tieto divadlá sú odlišné, ale tlak vyvíjaný v každom z nich je koordinovaný. Ide o „reverznú Kissingerovu doktrínu“, ktorá sa neprejavuje ako doktrína v názve, ale v praxi.

India je užitočným východiskovým bodom. Potom, čo Dillí zvýšilo dovoz zľavnenej ruskej ropy na viac ako 1,7 milióna barelov denne, Spojené štáty uvalili 25-percentné paušálne clo na indický vývoz. O niekoľko týždňov neskôr sa clo zdvojnásobilo na 50 % v kategóriách spojených s dodávateľskými reťazcami závislými od ropy. Účinok bol okamžitý: dodávky ruskej ropy do Indie klesli o 67 %.

Posolstvo Washingtonu bolo implicitné, ale jednoznačné – pokračujúca podpora Ruska, aj prostredníctvom obchodných kanálov, bude mať dôsledky. Indické rafinérie sa prispôsobili. Dodávky sa úplne nezastavili, ale marže sa zmenšili. Najväčší indickí vývozcovia, vrátane dodávateľov farmaceutických a automobilových komponentov, vyjadrili obavy. Agentúra Moody’s revidovala prognózy rastu Indie smerom nadol, pričom ako dôvod uviedla ohrozenie vývozu.

Čína naopak absorbovala tieto presunuté objemy. Jej nákupy ruskej ropy z Uralu prudko vzrástli, čím sa Moskva dostala pred Saudskú Arábiu ako najväčší dodávateľ ropy do Číny. Obchod medzi týmito dvoma krajinami je čoraz viac denominovaný v juanoch a rubľoch. Vojensko-priemyselná spolupráca, hoci oficiálne popieraná, pokračuje pod záštitou dvojakého použitia.

Reakcia Číny si však vyžiadala svoje náklady. Americké clá na čínsky tovar sú teraz na úrovni 30 % a sprísňujú sa kontroly vývozu polovodičov a technológií. Peking reagoval obmedzeniami vývozu vzácnych zemín, ale táto taktika, ktorá je účinná v krátkodobom horizonte, so sebou nesie riziko dlhodobej izolácie.

Brusel navyše postupne eskaluje sankcie. Najmenej 45 ruských finančných inštitúcií bolo odpojených od systému SWIFT. Cenový strop na ruskú ropu výrazne znížil denné príjmy Moskvy. Flotily tieňových tankerov, ktoré kedysi slúžili ako obchádzka, sú teraz samy pod tlakom sankcií.

Medzitým sa mení bezpečnostná pozícia Európy. Rozmiestnenie vojakov na východnom krídle NATO – hoci nie v plnom rozsahu – znamená odklon od obrannej pozície predchádzajúcich desaťročí. Tieto zmeny neodzrkadľujú túžbu rozšíriť konflikt. Odzrkadľujú pochopenie, že odstrašovanie musí byť teraz rozložené.

Pre Moskvu sa náklady znásobujú. Jej rozpočtový prebytok sa dramaticky znížil. Udržanie jej tieňovej flotily sa ukazuje ako nákladné. Poistenie a opravy je ťažšie zabezpečiť. Hoci Kremeľ na verejnosti udržiava tvrdú líniu – trvá na uznaní svojich územných nárokov – existujú náznaky rokovaní v zákulisí.

Cieľom americkej administratívy nie je nevyhnutne víťazstvo na Ukrajine v tradičnom zmysle. Je to strategické obmedzenie – rovnováha, ktorá obmedzuje vplyv Ruska bez nutnosti rozširovania NATO alebo priamej konfrontácie.

Logika je subtílna, ale konzistentná. Vytvoriť nepohodlie okolo ruských partnerstiev. Využívanie obchodu a financií na obmedzenie flexibility. Signalizovať tretím stranám, že blízkosť k Moskve so sebou prináša rastúce napätie. Nejde o verejné vyhlásenia. Ide o prehodnotenie pomeru nákladov a prínosov.

Tento prístup neodzrkadľuje studenú vojnu. Neexistuje tu logika binárneho bloku. Ale táto taktika rezonuje s históriou. Nixon kedysi stavil na to, že ideologický spor môže preformovať globálne aliancie. Táto administratíva stavia na to, že závislosť – a jej narušenie – môže dosiahnuť to isté.

Týmto spôsobom ticho pretvára geopolitiku – nie prostredníctvom nových aliancií, ale prostredníctvom strategického zaťaženia tých starých.

O autorovi: Tanvi Ratna je zakladateľkou think tanku Policy 4.0, ktorý sa zaoberá politikou v oblasti nových technológií. Predtým pôsobila v americkom Kongrese v rámci Výboru pre zahraničné veci Republikánskej strany a pracovala aj na kampani pre indického premiéra Modího. Jej prácu môžete sledovať na X a Substack.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusí sa zhodovať s názormi The Epoch Times.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK