Svet

Čína odmieta Trumpov návrh na rokovania o jadrovom odzbrojení s USA a Ruskom

Jediná zostávajúca zmluva o kontrole jadrových zbraní medzi Washingtonom a Moskvou čoskoro vyprší.

Čínsky režim tento návrh odmietol 27. augusta, dva dni po tom, ako Trump novinárom povedal, že Washington a Moskva diskutujú o spôsoboch zníženia počtu jadrových zbraní a že dúfa, že sa k nim pripojí aj Peking. Hovorca ministerstva zahraničných vecí Guo Jiakun na tlačovej konferencii naznačil, že Čína sa nezúčastní rokovaní o odzbrojení, pričom poznamenal, že primárna zodpovednosť leží na Spojených štátoch.

Trump túto tému nadhodil začiatkom tohto týždňa pri odpovediach na otázky v Oválnej pracovni spolu s juhokórejským prezidentom Lee Jae Myungom. Trump povedal, že kontrola jadrových zbraní bola predmetom rokovaní na jeho samite s ruským prezidentom Vladimírom Putinom 15. augusta na Aljaške a že chce, aby sa do tohto procesu zapojila aj Čína.

„Jednou z vecí, o ktoré sa snažíme s Ruskom a Čínou, je denuklearizácia, a to je veľmi dôležité… Denuklearizácia je veľmi veľká hra, ale Rusko je ochotné to urobiť a myslím si, že Čína to bude tiež ochotná urobiť,“ povedal. „Nemôžeme dovoliť, aby sa jadrové zbrane šírili. Musíme zastaviť jadrové zbrane.“

Platnosť poslednej dohody o kontrole jadrových zbraní medzi Washingtonom a Moskvou skončí v roku 2026

Tlak na rozšírenie rokovaní prichádza v čase, keď má Novej zmluve o redukcii strategických zbraní, známej ako New START, skončiť platnosť 5. februára 2026. Po zániku Zmluvy o jadrových zbraniach stredného doletu v roku 2019, je New START jedinou pretrvávajúcou dohodou o kontrole jadrových zbraní medzi Washingtonom a Moskvou.

Desaťročná zmluva, ktorá začala platiť v roku 2011 a bola v roku 2021 predĺžená o päť rokov, obmedzuje každú stranu na maximálne 1 550 nasadených jadrových hlavíc a 700 nasadených medzikontinentálnych balistických rakiet, balistických rakiet vystreľovaných z ponoriek a strategických bombardérov. Obmedzuje tiež celkový počet raketových odpaľovačov a bombardérov na 800 a zabezpečuje aj rozsiahle inšpekcie.

Očakáva sa, že rokovania o novej zmluve budú náročné, keďže Rusko naznačilo, že chce, aby sa do budúcich rokovaní zapojili aj ďalší členovia NATO disponujúci jadrovými zbraňami, konkrétne Spojené kráľovstvo a Francúzsko. Spojené štáty a Rusko majú každý viac ako 5 000 hlavíc, zatiaľ čo Čína má podľa odhadov Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru najmenej 600 jadrových hlavíc. To je nárast oproti približne 500 v roku 2024. Francúzsko má zásoby približne 290 hlavíc, zatiaľ čo Spojené kráľovstvo má približne 225.

„V závislosti od toho, ako sa rozhodne štruktúrovať svoje sily, by Čína mohla mať do konca desaťročia potenciálne aspoň toľko [medzikontinentálnych balistických rakiet] ako Rusko alebo USA,“ uviedol inštitút v analýze.

Prvá Trumpova administratíva sa snažila zapojiť Čínu do rokovaní o redukcii jadrových zbraní, ale aj táto snaha bola čínskym režimom odmietnutá. V júni 2020 sa Marshall Billingslea, vtedajší osobitný prezidentský vyslanec USA pre kontrolu zbraní, dostal do online sporu s čínskymi úradníkmi. Billingslea zverejnil na sociálnej sieti X fotografiu prázdnych stoličiek, ktoré boli zrejme vyhradené pre Čínu pri rokovacom stole, potom ako Peking neposlal žiadneho zástupcu do Viedne, aby sa zúčastnil rokovaní medzi USA a Ruskom o predĺžení alebo nahradení novej zmluvy START.

Tento príspevok vyvolal rozzúrenú reakciu Fu Conga, vedúceho oddelenia kontroly zbraní čínskeho ministerstva zahraničných vecí, ktorý povedal, že Spojené štáty nemajú právo označiť stoličky čínskymi vlajkami bez súhlasu Pekingu. Ruský veľvyslanec v Rakúsku neskôr zverejnil fotografie z tejto udalosti, ktoré ukazujú, že stoličky boli obsadené a počas rokovaní neboli vystavené žiadne čínske vlajky.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK