Domov

Rok po novele Trestného zákona: Skokové zmeny, horalkové krádeže, zníženie trestov, premlčané veľké kauzy a realita restoratívnej justície

Aj rok po účinnosti trestnoprávnej novely, ktorá zásadne zmenila podobu Trestného zákona a Trestného poriadku, je verejnosť aj odborníci stále rozdelená. Novela priniesla zníženie trestov, zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, či úpravu premlčacích lehôt, no zároveň vyvolala vlnu kritiky pre rýchlosť a spôsob jej prijatia a rozsah dopadov. Odborníci upozorňujú na skokovosť zmien, ich dôsledky na bezpečnosť i právnu istotu a slabú aplikáciu restoratívnej justície.

Kontroverzia prijímania čo do procesu i obsahu

Ubehol rok od účinnosti novely (resp. noviel) trestnoprávnych kódexov, ktorú realizoval rezort spravodlivosti pod vedením ministra Borisa Suska (Smer-SD). Medzi najpodstatnejšie a najmedializovanejšie zmeny, ktoré so sebou priniesla, patrí zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). 

Ďalej upravila výšky škody, znížila trestné sadzby pri majetkových a hospodárskych trestných činoch, teda aj pri korupcii, zaviedla restoratívnu justíciu (uprednostňovanie alternatívnych trestov a ich individualizácie) a výrazne skresala premlčacie doby trestného stíhania.

Vláda však neskončila pri jednej novele. Samotnú novelu stihla ešte trikrát novelizovať, kým nadobudla účinnosť, a do konca roka 2024 bola novelizovaná ešte dvakrát. 

„Ak by som mal niektorý zákon označiť ako učebnicový príklad toho, ako sa to nemá legislatívne robiť, tak je to novela Trestného zákona z minulého roku,“ komentoval v júli v letnom podcaste Braňa Závodského profesor Jozef Čentéš, vedúci katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Urýchlené rozhodovanie vystriedalo zdržovanie so zverejnením

Ešte v decembri 2023, krátko po tom, čo sa po predčasných parlamentných voľbách v poradí štvrtá vláda Roberta Fica (Smer-SD) chopila moci, predložila v skrátenom legislatívnom konaní novelu Trestného zákona a Trestného poriadku. Navrhovaná účinnosť bola od 1. januára 2024.

Tento termín sa však vzhľadom na rozsah a závažnosť tém ukázal ako nerealistický. V januári 2024 prebiehala rozsiahla parlamentná diskusia. Viaceré mimovládne či odborné organizácie (ako napr. Via Iuris) zverejnili analýzy dopadov novely, najmä na trestné sadzby a premlčacie doby. Neskôr vláda pritvrdila a začalo rokovanie o novele v zrýchlenom režime.

Dňa 8. februára Národná rada SR schválila návrh novej úpravy trestnoprávnych kódexov. Novela mala nadobudnúť účinnosť 15. marca 2024, pričom zánik ÚŠP bol stanovený na 20. marca 2024. 

Parlamentom odklepnutá novela trestnoprávnych kódexov bola podpísaná troma najvyššími ústavnými činiteľmi, vtedajším presedom parlamentu Petrom Pellegrinim (Hlas-SD), predsedom vlády Ficom, ako aj vtedajšou prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Pre nadobudnutie platnosti však chýbalo jej zverejneniu v Zbierke zákonov. Zdržiavanie s publikovaním opozícia označovala ako úmyselné.

Napadnutie na Ústavnom súde

Napriek tomu prezidentka Čaputová obratom po podpise návrh zákona napadla na Ústavnom súde (ÚS). Svoje právo podať návrh na ÚS využili aj opoziční poslanci, ktorí inštitúcii doručili hneď dve samostatné podania. ÚS rozhodol, že všetky tri podania spojí. 

ÚS udelil stopku plánovaným zmenám v Trestnom zákone, zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb a niektorým paragrafom Trestného poriadku v podobe dočasného pozastavenia účinnosti. Rušenie ÚŠP nestopol, a tak 20. marca 2024 došlo k jeho zániku.

Nakoľko naša najvyššia inštancia rozhodovania o ústavnosti pomerne rýchlo rozhodola o pozastavení niektorých ustanovení trestnoprávnych kódexov ešte pred tým, ako stihli nadobudnúť účinnosť, to vyvolalo tlak na rovnako expresné rozhodnutie vo veci samej. Toho sa Slovensko dočkalo 3. júla 2024.

Vládny kabinet oslavoval, opozícia varovala pred následkami

ÚS za protiústavné označil len niektoré ustanovenia Trestného zákona. Nová vládna trestná politika bola v tom čase už z veľkej časti v účinnosti. Vládny kabinet oslavoval, opozícia varovala pred následkami.

„Namietané zmeny trestných sadzieb, zmeny v spôsobe určenia hraníc výšky škody, zmeny v možnosti uloženia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody a zmeny v premlčaní ústavný súd posudzoval v plnej miere s rešpektom k predchádzajúcej judikatúre o deľbe moci v oblasti trestného zákonodarstva a nezistil, že by napadnutý zákon bol celkom zjavne excesívny alebo produktom svojvôle zákonodarcu vo vzťahu k zmenám v právnej úprave týkajúcej sa majetkovej, hospodárskej a korupčnej trestnej činnosti,“ napísal ÚS k rozhodnutiu.

Za protiústavné však označil niektoré zmeny týkajúce sa prepadnutia majetku, možnosť na súde použiť aj nezákonne získaný dôkaz v prípade, že je v prospech obvineného a právomoc ministra spravodlivosti otvoriť dohodu o vine a treste spätne až tri roky od ich uzavretia.

Obchodníci poukazujú na nárast horálkových krádeží

Podľa viacerých správ z médií a vyjadrení obchodníkov bol po účinnosti novely Trestného zákona na Slovensku zaznamenaný nárast nielen počtu krádeží, ale aj odvahy a agresivity zlodejov.

Majitelia viacerých obchodov uvádzajú, že zmena hranice trestnosti krádeže spôsobila, že obchodníci sú bezmocní voči opakovanej, vedomej drobnej kriminalite. Páchateľom podľa nich nehrozí prakticky nič, čo v praxi motivuje ďalších ku krádežiam.

„Registrujeme predovšetkým nárast objemu odcudzeného tovaru, keď sa napríklad zlodeji neštítia naraz ukradnúť z prezenčného stola celý jeho vystavený obsah,“ uviedol pre Denník N Peter Vaľo, konateľ siete EXIsport. 

Podľa jeho slov sú sí zlodeji vedomí, že do 700 € im nehrozí trestné stíhanie, len priestupok. „Naše snahy a podnety orgánom činným v trestnom konaní sa končia prevažne vo forme oznámení o skutočnostiach vo veci priestupku proti majetku,“ doplnil.

Ministerstvo spravodlivosti s týmito tvrdeniami však nesúhlasí a plánuje situáciu analyzovať.

Podľa rezortu skokové zvýšenie hranice škody zodpovedá inflácií

Pred novelou bola hranica výšky škody (škoda malého rozsahu) o viac ako polovicu nižšia (266 €), po novele je to 700 €. Faktom je, že táto suma sa nemenila od roku 2005. Násobne sa však navýšili aj ďalšie ukazovatele. Škoda väčšieho rozsahu je vtedy, ak presahuje sumu 20 000 € (predtým 2 660 €), za značnú škodu sa považuje čiastka nad 250 000 € (predtým 26 600 €) a škodu veľkého rozsahu predstavuje suma nad 650 000 € (predtým 133 000 €).

„S ohľadom na aktuálnu spoločensko-ekonomickú situáciu (najmä inflácia) a jej porovnanie so stavom v roku 2005, ako aj s prihliadnutím na odhadovaný spoločensko-ekonomický vývoj v najbližšom období sa navrhuje určenie nových hraníc škody. Iba minimálna mzda od roku 2005 narástla o cca 240 percent. Inflácia sa aktuálne pohybuje okolo 10 percent,“ argumentovalo ministerstvo spravodlivosti v dôvodovej správe.

Podľa profesora Čentéša, novela neovplyvnila len hospodársku a majetkovú kriminalitu, ale aj násilné činy, ako napríklad lúpeže. Pri tých totiž výška spôsobenej škody ovplyvňuje výšku trestu. Po úpravách zákona páchateľom často hrozí miernejší postih aj pri vážnych skutkoch.

„Teraz môžete za každý majetkový a hospodársky trestný čin dať peňažný trest, kým v minulosti to boli nepodmienečné tresty,“ uviedol.

NZK: Dramatický pokles vyšetrovaných a objasnených prípadov

Podľa augustovej analýzy mimovládnej organizácie Nadácie Zastavme korupciu (NZK) novela Trestného zákona len za prvý rok svojej účinnosti pomohla viac než 3000 osobám, stíhaným, odsúdeným, obžalovaným či podozrivým.

Pri skúmaní dopadov novely mimovládka odhalila výrazný ústup v stíhaní korupcie. Na slobodu sa podľa nej dostalo 446 odsúdených, stíhanie sa zastavilo v stovkách prípadov, vrátane káuz za desiatky miliónov eur, a trest prepadnutia majetku prakticky zanikol.

„Štát v podstate rezignoval na boj proti korupcii,“ zhrnul právnik NZK Ľubomír Daňko a poukázal na pokles prípadov, v ktorých sa stíha prijímanie úplatku a podplácanie. Značný trend klesania vidí aj v počte obžalovaných osôb.

Podľa NZK premlčanie trestných činov viedlo k zastaveniu stíhania 289 osôb, ktoré spôsobili škodu za vyše 63 miliónov eur. Uviedla, že novela pomohla aj členom skupiny Sátorovci, vrátane Pavla Vlčka, ktorému bolo zrušené obvinenie za daňový podvod za 400-tisíc eur. Premlčané boli aj veľké kauzy ako emisný škandál (škoda 47 mil. €) a neoprávnené vratky DPH (11,5 mil. €), informovala NZK.

Novela zákona tiež výrazne obmedzila možnosť prepadnutia majetku, ktorý súd môže nariadiť len pri škode nad 650-tisíc eur a nepodmienečnom treste. To umožňuje aj zločincom žiadať späť majetok, o ktorý prišli. Podľa dát ministerstva spravodlivosti trest prepadnutia majetku výrazne klesol, keď v roku 2022 evidovalo 48 takýchto prípadov, pričom v roku 2024 len 9.

„Namiesto toho, aby štát vymáhal ukradnuté peniaze, uvoľňuje priestor pre beztrestnosť ekonomickej kriminality. V čase, keď vláda šetrí cez konsolidačné balíčky na bežných ľuďoch, odpúšťa státisícové podvody zločincom,“ uzavrela šéfka NZK Zuzana Petková.

Ministerstvo sa bráni: Problémy vznikli ešte za bývalej vlády

Rezort ministra spravodlivosti Suska po zverejnenej analýze od NZK nezostal bez reakcie. Tvrdenia mimovládky označil za zaujaté a nedôveryhodné.

„Nadácia zastavme korupciu šermuje s číslami, ako sa jej to hodí, jej závery sú kombináciou skreslených dát s hodnotiacimi úsudkami. Robí tak v čase, keď správny súd svojím rozhodnutím potvrdil hrubé zneužitie politickej moci za vlády I. Matoviča, exministerkou spravodlivosti M. Kolíkovou, ktorá hrubo a hanebne zasiahla do nezávislosti súdnej moci, čo táto mimovládna organizácia nepovažovala ani za povšimnutiahodné. Nadácia sa už ani nesnaží javiť zdanie objektívnosti,“ uviedlo 6. augusta ministerstvo spravodlivosti v tlačovej správe.

Ministerstvo tiež upresnilo, že novela zákona síce viedla k prepusteniu 446 osôb z výkonu trestu a 8 z väzby, no odmieta obvinenia, že pomohla viac než 3 000 zločincom. Väčšina prípadov bola podľa rezortu prekvalifikovaná na priestupky, ktoré neznamenajú beztrestnosť – práve naopak, v niektorých prípadoch môže byť priestupkový postih prísnejší. Zdôraznil, že mnohé prípady sa týkajú tzv. „horalkových trestných činov“, teda banálnych krádeží (napr. opakovaná krádež rožka), ktoré sa už netrestajú ako trestné činy a že takýto prístup bol prevzatý z návrhu novelu, ktorú pripravila predchádzajúca úradnícka vláda Ľudovíta Ódora.

Za klamstvo ministerstvo označilo aj tvrdenie, že novela Trestného zákona znemožnila súdom ukladať trest prepadnutia majetku. Uviedlo, že novela nemenila súdnu prax v tejto oblasti a problém vznikol ešte za predchádzajúcej vlády. Podľa ministerstva by sa bez zásahu súčasnej vlády trest prepadnutia majetku takmer vôbec nedal ukladať, a preto sú súčasné obvinenia klamlivé.

„Údajná analýza nadácie z pohľadu ministerstva obsahuje nepravdivé a zavádzajúce informácie, ktoré sú navyše podávané tendenčným spôsobom, čím dochádza ku klamaniu verejnosti a vytváraniu falošného obrazu o dopade novely Trestného zákona. Z uvedeného je zrejmé, že mimovládka vstúpila na politickú barikádu opozície, aby pomohla prekryť obrovské zlyhanie exministerky spravodlivosti, ktoré bolo nedávno potvrdené súdnym rozhodnutím,“ uzavrelo ministerstvo.

NZK na tvrdenia ministerstva obratom reagovala a na sociálnej sieti vyvrátila všetky argumenty rezortu. Zároveň poukázala na nedostatok štatistík. „Faktom je to, že od augusta 2024 prestal Štatistický úrad SR aktualizovať dáta o kriminalite. Zaniklo aj analytické centrum MSSR, čím sa obmedzila možnosť verejnej kontroly dopadov reformy,“ skonštatovala mimovládka.

Inak chránime slovenské a inak európske peniaze

Odborník na trestné právo profesor Čentéš poukázal aj na ďalšie negatívne dôsledky novely, keď generálny prokurátor musí odstraňovať nezákonný právny stav, ktorý je daný nedostatočnou právnou úpravou.

Podľa Čentéša k 17. júlu 2025 generálny prokurátor Maroš Žilinka vydal 15 rozhodnutí podľa paragrafu 363 Trestného poriadku, ktorými zrušil uznesenia o zastavení trestného stíhania z dôvodu premlčania. Bez jeho zásahu by sa tieto prípady už ďalej nevyšetrovali. Z toho v 2 prípadoch išlo o korupciu a v 12 prípadoch o daňové trestné činy týkajúce sa DPH.

„Generálny prokurátor oprel ten svoj právny záver o to, že ide o eurokonformný výklad zákona. To znamená, že právo Európskej únie má prednosť pred vnútroštátnym právnym poriadkom. No a keby toto nebolo (pozn. red. keby Slovensko nepdopísalo Lisabonskú zmluvu), tak sa s tým už nič nedeje,“ vysvetlil.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK