Svet

Putin schválil 25-ročný plán na posilnenie ruskej námornej sily

Ruský prezident Vladimir Putin schválil 25-ročnú námornú stratégiu zameranú na obnovenie pozície Ruska ako poprednej námornej veľmoci, vyhlásil hlavný poradca Kremľa a bývalý šéf národnej bezpečnosti Nikolaj Patrušev.

Podľa Patruševa stratégia v širokom rozsahu definuje „kľúčové požiadavky na budúce bojové zloženie [ruskej] flotily a jej hlavné úlohy v čase mieru a vojny“.

V rozhovore pre ruský denník Argumenty i fakty uviedol, že dokument „odpovedá na otázku, akou námornou mocnosťou má byť Rusko, aby dokázalo efektívne brániť svoje záujmy v globálnom námornom priestore“.

Dodal, že Kremeľ sa v júli minulého roka rozhodol pripraviť novú stratégiu, ktorej návrh neskôr vypracovalo ruské ministerstvo obrany v spolupráci s príslušnými „štátnymi rezortmi a organizáciami“. Putin schválil finálnu verziu stratégie 30. mája, uviedol Patrušev v rozhovore zverejnenom v pondelok (9. júna).

Tento krok podľa neho dokazuje, že výstavba „silnej a modernej [námornej] flotily“ zostáva jednou z hlavných priorít Moskvy. „Môžem povedať, že takýto strategický dokument sa v modernej histórii prijal po prvý raz,“ vyhlásil Patrušev. „Postavenie Ruska ako jednej z hlavných svetových námorných mocností sa postupne obnovuje.“

Dokument podľa neho obsahuje aj analýzu globálnej „vojensko-politickej situácie“, identifikuje potenciálne ohniská budúcich konfliktov a porovnáva silu vedúcich svetových námorných mocností. Zároveň hodnotí „súčasný stav a schopnosti [ruského] námorníctva s prihliadnutím na skúsenosti zo špeciálnej vojenskej operácie“, dodal Patrušev.

Obávaná Čiernomorská flotila Ruska má v súčasnosti základňu na Krymskom polostrove, ktorý Moskva obsadila v roku 2014 po uskutočnení miestneho referenda. Najväčšia ruská námorná flotila, Severná flotila, operuje z mesta Severomorsk pri Barentsovom mori.

Sila, s ktorou treba počítať

Napriek nedávnym stratám sa všeobecne predpokladá, že Rusko si stále udržiava tretiu najsilnejšiu námornú silu na svete, po Spojených štátoch a Číne.

Podľa verejne dostupných údajov má ruské námorníctvo približne 160 000 aktívnych príslušníkov a viac než 220 funkčných bojových lodí. Udržiava tiež desiatky ponoriek, z ktorých viaceré majú jadrový pohon a sú schopné niesť balistické rakety.

Od začiatku konfliktu s Ukrajinou Moskva za tri roky zvýšila výdavky na obranu a bezpečnosť na úroveň, aká nebola zaznamenaná od čias studenej vojny.

Podľa Patruševa nová námorná stratégia Ruska počíta s rozvojom technologických inovácií, ktoré by krajine umožnili predbehnúť flotily konkurenčných krajín.

„Je potrebné vyvíjať a stavať lode s takticko-technickými vlastnosťami, ktoré umožnia prekonať zahraničné flotily,“ povedal v rozhovore podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry TASS.

V tejto súvislosti stratégia podľa neho zahŕňa aj vývoj „inovatívnych technológií vrátane zvyšovania počtu domácich námorných robotických systémov“.

Patrušev v minulosti pôsobil ako šéf ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) a zároveň bol predsedom Bezpečnostnej rady Ruskej federácie. Okrem toho, že je hlavným poradcom prezidenta Putina, aktuálne zastáva aj funkciu predsedu novovytvoreného ruského námorného kolégia.

Podľa agentúry TASS bolo námorné kolégium zriadené minulý rok s cieľom posilniť ruskú námornú silu, rozvíjať Severnú námornú cestu (spájajúcu Euráziu s ázijsko-tichomorským regiónom) a zabezpečiť ruský prístup ku globálnym námorným trasám.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK