Špeciál

Prečo záleží na kráse – dokonca aj v architektúre vládnych budov (Špeciál)

Zakladatelia Spojených štátov venovali veľkú pozornosť tomu, aby sa tradičná architektúra stala východiskovým štýlom pre verejné budovy v krajine.

Pokiaľ nie ste pustovník, nedokážete z urbanizovaného prostredia uniknúť.

„Zlú knihu môžete odložiť, zlú hudbu môžete prestať počúvať, avšak škaredému paneláku naproti vášmu domu sa nevyhnete,“ skonštatoval taliansky architekt Renzo Piano.

Architektúra nás ovplyvňuje na jemnej, často nevysvetliteľnej úrovni, čím sa z pera architekta stáva nástroj mocnejší ako meč.

„Architektúra národa by mala stelesňovať jeho najvyššie ideály. Verejné budovy vypovedajú o tom, kým sme a kým chceme byť – minimálne vtedy, keď sú správne navrhnuté,“ povedal pre Epoch Times Justin Shubow, prezident americkej Národnej spoločnosti pre občianske umenie (National Civic Art Society).

Po útoku na budovu Kapitolu 6. januára 2021 predstavitelia oboch amerických politických strán, demokrati aj republikáni, hovorili o znesvätení „chrámu demokracie“.

„Keby bol Kapitol postavený v brutalistickom štýle, nemyslím si, že by niekto hovoril o znesvätení. Brutalistickú betónovú hmotu nemožno znesvätiť,“ povedal Shubow.

V 50., 60. a 70. rokoch 20. storočia, počas „modernej éry“ architektúry, postavila americká Správa služieb pre verejnosť viac ako 600 federálnych budov – mnohé z nich v tom čase novom brutalistickom štýle, ktorý uprednostňoval abstraktné bloky železobetónových konštrukcií.

Mnoho z týchto stavieb je zachytených vo videu Democratic by Design: Guiding Principles for Federal Architecture (Demokratický dizajn: základné princípy pre federálnu architektúru), v ktorom federálni architekti uvádzajú princípy, ktoré dodržiavajú od roku 1962. Video ukazuje ostrý kontrast medzi klasickými architektonickými štandardmi stanovenými tzv. otcami zakladateľmi a súčasným preferovaným modernistickým dizajnom.

„Budovy, ktoré staviame, sú spojovacím tkanivom, ktoré z nás robí jeden národ,“ hovorí rozprávač hneď na začiatku videa.

Ak je to pravda, ako môže mať jeden národ také veľké rozdiely v architektonických štýloch – klasický verzus progresívny – a ako to ovplyvňuje nás jednotlivcov a národ ako celok?

Klasické hlavné mesto

Zakladatelia USA vytvorili národ na základe klasických a kresťanských filozofických princípov. Štátnik Thomas Jefferson napísal francúzskemu umelcovi Pierrovi Charlesovi L’Enfantovi, že architektúra Kapitolu by mala vychádzať zo „vzorov staroveku, ktoré sa osvedčili už po tisíce rokov“.

Podľa Shubowa práve Jefferson určil štýl architektúry vládnych budov v USA, keď navrhol budovu Kapitolu štátu Virgínia. ide o klasickú stavbu inšpirovanú starovekým rímskym chrámom Maison Carrée v Nîmes vo Francúzsku.

Umelec Michael Curtis povedal pre Epoch Times, že USA postavili tri chrámy, ktoré reprezentujú filozofické otázky: otázku poznania (Kongresová knižnica), otázku správania sa (budova Najvyššieho súdu USA) a otázku správy veci verejných (budova Kapitolu USA).

„Sú to základné otázky krásy, dobra a pravdy,“ uviedol. „Aké je naše miesto vo vesmíre? Ako máme riešiť základné otázky poznania, konania a spravovania vecí?“

Vo svojej knihe Classical Architecture and Monuments of Washington, D.C.: A History & Guide (Klasická architektúra a pamiatky Washingtonu, D.C.: História a sprievodca) Curtis napísal: „Všimnite si, že budovy, ktoré zostávajú verné zakladajúcim princípom národa, sú krásne, slávnostné a dôstojné, zodpovedajú ľudskému rozmeru a životným potrebám občana; avšak budovy verné princípom vedeckého progresivizmu sa stavajú voči ľudstvu do opozície, sú prispôsobené štátu, nie občanom.“

Napríklad budova Najvyššieho súdu Spojených štátov je postavená podľa vzoru rímskej baziliky. Návštevník, ktorý do budovy súdu vchádza, musí najprv vystúpiť po schodisku, ktoré po krajoch lemujú sochy Autorita zákona a Rozjímanie o spravodlivosti. Následne návštevník prechádza pomedzi vysoké stĺpy, ktorých štíty zdobia reliéfy zobrazujúce slobodu, poriadok, autoritu a ďalšie cnosti. Každý dekoratívny prvok štítovej výplne, od vlysov po busty, pripomína základné cnosti spravodlivosti.

Curtis o tejto budove napísal: „Máme cítiť majestátnosť Zákona – a skutočne to cítime.“

Shubow dodal, že federálny sudca menovaný demokratmi, Jeffry H. Gallet, dokonca napísal esej o tom, ako ľudia v súdnej budove klasického štýlu vykazujú väčšiu úctu a lepšie správanie ako v budove modernistickej.

„Progresívna“ architektúra

V roku 1901 americké ministerstvo financií, ktoré bolo zodpovedné za federálnu architektúru, vyhlásilo, že klasická architektúra by mala byť štandardným štýlom federálnych budov. Federálna architektúra USA sa však navždy zmenila v roku 1962, keď výkonný asistent Daniel Patrick Moynihan napísal jednostránkovú smernicu s názvom „Základné princípy pre federálnu architektúru“ ako súčasť správy pre prezidenta, pripravenej ad hoc komisiou pre kancelárske priestory federálnych inštitúcií.

Moynihanove zásady stanovovali, že neexistuje žiadny oficiálny štýl vládnej architektúry a že architektonické návrhy by mali putovať od architektov k vláde a nie naopak.

„Vláda umožňovala modernistickým architektom, ktorí v tejto profesii jednoznačne prevládali, diktovať, čo sa bude stavať. A to pokračuje dodnes,“ poznamenal Shubow.

Zdôraznil, že Moynihanove „Základné princípy pre federálnu architektúru“ neboli nikdy zakotvené v zákone ani zavedené prostredníctvom výkonného nariadenia. Správa služieb pre verejnosť, ktorá je dnes zodpovedná za federálnu architektúru, ich však používa ako smernicu.

V roku 1968 navrhol maďarsko-nemecký architekt Marcel Breuer (1902–1981) 10-poschodovú federálnu budovu Roberta C. Weavera, sídlo Ministerstva pre bývanie a rozvoj miest USA vo Washingtone, podľa Moynihanových zásad. Ide o brutalistickú stavbu, ktorá podľa Shubowa „vyvoláva pocit neosobnej, utláčajúcej byrokracie“.

Dvaja tajomníci ministerstva sa na margo budovy vyjadrili s opovrhnutím. Demokrat Shaun Donovan povedal, že „budova patrí k najnenávidenejším v celom Washingtone – a to z dobrého dôvodu“, zatiaľ čo republikán Jack Kemp ju opísal ako „10 poschodovú pivnicu“. Návštevníci často poznamenávajú, že do tejto nevýraznej budovy je ťažké nájsť aj samotný vchod, čo v nich vyvoláva diskomfort, zmätok a odcudzenie ešte pred vstupom do ministerstva.

Moderní architekti si dobre uvedomujú psychologické účinky svojich návrhov.

Švajčiarsko-francúzsky architekt Charles-Édouard Jeanneret-Gris (1887–1965), známy ako Le Corbusier, bol priekopníkom modernej architektúry vrátane brutalistického štýlu. Raz vyhlásil: „Sám sídlim v kancelárii bez okien, s klimatizáciou – v akejsi cele. Moji návštevníci si to uvedomujú, a preto hovoria stručne a k veci.“

Naopak, Shubow vyzdvihol Federálnu budovu a súd v Tuscaloose v Alabame, postavenú v roku 2011 v neogréckom štýle, ako výnimku z modernistickej dominancie. Ako sa týmto federálnym budovám podarilo uniknúť modernistickému osudu? Senátor Richard Shelby (republikán z Alabamy) oznámil Správe služieb pre verejnosť, že chce klasickú súdnu budovu. 15. septembra 2023 boli budovy premenované na Federálnu budovu a súd Richarda Shelbyho.

L. Scott Coogler, predseda okresného súdu pre severný okres Alabamy, ktorý sa tiež podieľal na koncepcii budovy, pri tej príležitosti uviedol: „Neoklasicistický dizajn inšpiruje ako sudcov tak aj poroty a bude v tom pokračovať aj počas nasledujúcich desaťročí.“

„Myslím si, že je dôležité, aby Američania cítili, že stále žijeme v prvej republike,“ skonštatoval Shubow. „Inými slovami, náš systém vlády sa od čias založenia krajiny zásadne nezmenil.“

Ľudia navštevujú budovy ako sú Jeffersonov a Lincolnov pamätník – miesta predstavujúce podstatu americkej tradície a jej kontinuitu. Jeffersonov pamätník i budovy Najvyššieho súdu USA boli postavené v modernej dobe, napriek tomu sú úplne v súlade s budovou Kapitolu USA, vysvetlil.

Architektonické obrodenie

V roku 2020 si Národná spoločnosť pre občianske umenie objednala prieskum od agentúry Harris Poll, aby zistila, aký štýl federálnej architektúry Američania uprednostňujú. Výsledky ukázali, že 72 % Američanov dáva prednosť tradičnej architektúre pre budovy federálnych úradov a súdov. Podpora bola výrazná naprieč všetkými demografickými skupinami, bez ohľadu na sociálny status, politickú príslušnosť, rasu alebo etnický pôvod.

Politici sa snažia oživiť víziu federálnej architektúry „otcov zakladateľov“. V roku 2020 prezident Donald Trump podpísal výkonné nariadenie s názvom Promoting Beautiful Federal Civic Architecture (Podpora krásnej federálnej občianskej architektúry). Prezident Joe Biden ho síce po nástupe do úradu zrušil, ale zásady tohto nariadenia boli v roku 2023 začlenené do dvoch nových návrhov zákonov.

13. júna 2023 senátor Marco Rubio (republikán z Floridy) predložil americkému Kongresu návrh zákona Beautifying Federal Civic Architecture Act of 2023 (Zákon o skrášľovaní federálnej občianskej architektúry z roku 2023). Približne v rovnakom čase predstavil podobný návrh zákona (H.R. 3627) v Snemovni reprezentantov poslanec Jim Banks (republikán z Indiany).

Oba návrhy zákonov uvádzajú, že „federálne verejné budovy by mali – pozdvihovať a skrášľovať verejný priestor; povznášať ľudského ducha; byť ozdobou Spojených štátov; vzbudzovať úctu verejnosti; byť vizuálne rozpoznateľné ako verejné budovy; a v prípade potreby rešpektovať regionálne architektonické dedičstvo“.

Návrhy vyžadujú, aby klasická a tradičná architektúra bola preferovaným štýlom pre federálne verejné budovy v celej krajine a základným štýlom pre federálne budovy vo Washingtone. Podľa novej legislatívy by ešte pred výberom architektonickej firmy a konečného návrhu stavby muselo prebehnúť verejné prerokovanie.

Shubow upozornil, že na základe správy Úradu pre vládnu zodpovednosť z roku 2023 o federálnych budovách zmenila Správa služieb pre verejnosť svoje procesy a postupy tak, aby vyžadovala zapojenie sa verejnosti do rozhodovania o dizajne federálnych stavieb. To je podľa Michaela Curtisa kľúčové, pretože „keď vstúpite do budovy, vstupujete do mysle umelca – žijete v jeho myšlienkovom svete“.

„Architektúra môže ľuďom dodať pocit trvalosti, stability, viery v existenciu pravdy, krásy a dobra – alebo naopak, môže tieto hodnoty podkopávať. Môže ľudí povznášať, ale tiež demoralizovať,“ uzavrel Shubow.

Aj keď naše už zastavané prostredie nedokážeme veľmi zmeniť, môžeme vyvíjať tlak na našich zástupcov, aby sa nová architektúra držala najvyšších ideálov.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK