Názory

Pápež, ktorý predpovedal hrôzy komunizmu (Komentár)

9. novembra 1846 vydal pápež Pius IX. encykliku s názvom Qui Pluribus, čo v preklade znamená „Najväčšiemu počtu“. Písal ju v čase veľkých politických a spoločenských otrasov, keď hlad, nezamestnanosť a prudká industrializácia vyvolávali nespokojnosť medzi roľníkmi a robotníkmi naprieč Európou.

Uprostred tohto napätia sa v európskych novinách začal objavovať pojem komunizmus – hospodársky systém, ktorý už pred polstoročím očaril viacerých francúzskych intelektuálov. V tomto kontexte Pius IX. formuloval varovné posolstvo: označil komunizmus – spolu so socializmom a nihilizmom – za jednu z „osudových bludných doktrín našich čias“.

„Táto hanebná doktrína takzvaného komunizmu, ktorá je v priamom rozpore so samotným prirodzeným zákonom, by úplne zničila práva, vlastníctvo a majetok každého človeka – a v konečnom dôsledku i samotnú spoločnosť,“ varoval pápež.

Išlo o historicky prvé odsúdenie komunizmu pápežom. V tom istom čase, len 1170 kilometrov od Vatikánu, jeden mladý nemecký intelektuál v Bruseli pripravoval radikálne vízie s cieľom prevrátiť spoločenský, politický i náboženský poriadok.

„Proletári všetkých krajín, spojte sa! Nemáte čo stratiť, len svoje okovy!“ napísal Karl Marx v Komunistickom manifeste, ktorý vyšiel o dva roky neskôr. „Dejiny všetkých doterajších spoločností sú dejinami triednych bojov.“

Z dvoch spomínaných spisov spisov je dnes oveľa známejší Komunistický manifest Karla Marxa. Hoci zomrel ako takmer neznámy a chudobný muž, jeho myšlienky neskôr objavil mladý ruský revolucionár Vladimir Iľjič Ulianov, známy ako Lenin.

Lenin sa dostal k moci po Októbrovej revolúcii v roku 1917 a z marxizmu urobil oficiálnu ideológiu Sovietskeho zväzu (ZSSR) – čím len potvrdil, že varovania Pia IX. boli priam prorocké.

Gulagy, politický teror a masový hladomor

Marxizmus sa stal štátnou doktrínou v ZSSR a zostal ňou aj po Leninovej smrti v roku 1924. V priebehu 20. storočia v režimoch ako Stalinov Sovietsky zväz, Maova Čína či Kambodža pod vedením Pol Pota sa snaha o beztriednu spoločnosť zvrhla na masové represie, nútenú kolektivizáciu a krvavé čistky.

Pius IX. varoval svojich „ctihodných bratov“ pred radikálnymi socialistami, ktorých prirovnal k „dravým vlkom v rúchu baránka“. Nemýlil sa – už krátko po Leninovom nástupe k moci sa ukázalo, že mal pravdu.

20. decembra 1917 vytvoril Lenin Čeku (Črezvyčajnaja komissija – Mimoriadna komisia), tajnú políciu s 250-tisíc členmi, ktorá sa stala nástrojom politického teroru. Historici odhadujú, že len za politické zločiny Čeka mesačne popravila v priemere tisíc osôb. (Na porovnanie – za cárov pred boľševikmi bolo vykonaných v priemere 17 popráv ročne, poznamenal historik Paul Johnson.)

V knihe Súostrovie Gulag ruský spisovateľ Alexandr Solženicyn pripomína, že cári netýrali, no marxisti považovali mučenie za „nevyhnutnú a prirodzenú metódu vyšetrovania“.

Solženicyn sám bol poslaný do gulagu v roku 1945 za súkromný list, v ktorom kritizoval Stalina.

Leninovo násilie znechutilo viacerých zahraničných socialistov. Rosa Luxemburgová vo svojom známom liste napísala, že „proletárska revolúcia nenávidí a odmieta vraždu“. Teror však Leninovi pomohol upevniť kontrolu nad štátom – a jeho nástupca Stalin tieto praktiky ešte viac rozšíril.

Stalinov režim sa opieral o tajnú políciu, gulagy a vykonštruované procesy. Spoločnosť bola podrobená, socializmus nastolený – no za cenu ľudského utrpenia nevídaných rozmerov. Koncom 20. rokov a v 30. rokoch boli desiatky miliónov ľudí nútené pracovať v kolektivizovanom poľnohospodárstve. Následky boli strašné.

Milióny ľudí hladovali, najmä počas hladomoru na Ukrajine v rokoch 1932 – 1933, kde zomrelo odhadom 7 až 10 miliónov ľudí. Medzi obeťami bolo aj osem súrodencov Marie Kačmarovej, ktorá ako sedemročná prežila hladomor v čerkaskej oblasti, pričom neskôr spomínala, ako prišli vojaci a prikázali jej otcovi, aby utopil dobytok.

„Temný plán“

Väčšina ľudí dnes pozná niektoré hrôzy komunizmu, hoci Západ nikdy úplne nepochopil zlo, ktoré komunizmus spôsobil, a ani sa nesnažil poučiť budúce generácie o jeho obludnosti. Najpozoruhodnejšie je však to, že Pius IX. akoby predvídal blížiaci sa horor takmer 70 rokov pred jeho rozsiahlou implementáciou.

Stalin má na svedomí približne 20 miliónov obetí. Prekonal ho Mao Ce-tung, ktorý počas Veľkého skoku vpred (1958 – 1962) a počas kultúrnej revolúcie spôsobil smrť 45 až 65 miliónom ľudí. Čierna kniha komunizmu (1997) odhaduje, že režimy založené na komunizme zabili takmer 100 miliónov ľudí po celom svete.

Pius IX. s mimoriadnou jasnozrivosťou varoval pred „temným zámerom“ komunistov – pred ideológiou, ktorá sa schováva za ušľachtilé kresťanské ideály, ako je súcit s chudobnými, len aby získala moc a morálnu legitimitu.

„Len čo si získa dôveru ľudu vďaka falošnej maske cnosti a úplne ho ovládne pomocou klamu, vpraví do neho jed svojich doktrín a uvrhne ho do zločinu a neprávosti,“ napísal pápež. „Keď si svojich zajatcov podmania falošnou láskavosťou, ľahko ich zviažu – a potom ich v tichosti zabíjajú.“

Historik Paul Kengor vo svojej knihe Diabol a Karl Marx poukazuje na prorocký charakter pápežových slov. „Ak sa niekedy zdalo, že človek mal krištáľovú guľu,“ píše Kengor o encyklike Qui Pluribus, „len máloktoré vyjadrenia o budúcich udalostiach boli také presné ako tieto.“

Keď Pius IX. nazýva komunizmus „temným plánom“, ktorý „naplní ľudí hrôzou“, nemožno nemyslieť na náboženské prenasledovanie v ZSSR.

Počas stalinských čistiek v rokoch 1937 – 1938 bolo viac než 100-tisíc kňazov, mníchov a mníšok popravených, mučených alebo poslaných do gulagu – medzi nimi aj maďarský kardinál József Mindszenty (1892 – 1975), ktorý v roku 1948 napísal, že komunizmus odporuje „duchu Cirkvi“. Pre tento zločin ho zatkli, mučili a odsúdili na doživotie počas vykonštruovaného procesu v roku 1949. Prepustený bol až v roku 1956 a následne strávil 15 rokov na americkom veľvyslanectve v Budapešti.

Pius IX. svojou výnimočnou predvídavosťou rozoznal morálnu a duchovnú podstatu komunistickej lži. Chápal, že nejde len o hospodársku hrozbu – ale o duchovný útok s cieľom prevrátiť samotný morálny poriadok.

Marx v Komunistickom manifeste písal s obdivom o tom, že „komunizmus ruší večné pravdy, ruší všetky náboženstvá a všetku morálku“ – a nenahrádza ich ničím iným než novým, revolučným poriadkom. Aby „ustanovil pravdu tohto sveta“, človek musí odmietnuť nielen Boha, ale aj tradície, zvyky a morálne zásady.

A presne to urobil Lenin.

Sovietske úrady zakázali deťom náboženské vzdelávanie a povzbudzovali ich, aby udávali rodičov za ideologické „odchýlky“. Tradičnú morálku nahradila „komunistická morálka“.

„Morálne je to,“ vyhlásil Lenin, „čo slúži na zničenie starej vykorisťovateľskej spoločnosti a zjednotenie všetkých pracujúcich okolo proletariátu pri budovaní novej komunistickej spoločnosti.“

Takýto morálny rámec presvedčil Trockého, že vražda cárových detí bola morálne oprávnená. Viedol k masakrom a všeobecnému prenasledovaniu cirkvi. Komunisti vytvorili „ateistické impérium“, ako ho označil sovietsky historik Edvard Radzinskij – impérium, ktoré chcelo nahradiť Boha štátom. Dôkazom toho bolo ničenie stoviek ruských chrámov vrátane moskovskej Katedrály Krista Spasiteľa, ktorú v roku 1931 Stalin nechal vyhodiť do povetria, aby uvoľnila miesto Stalinovmu „Palácu sovietov“ – vládnej budove so 100-metrovou sochou Lenina.

Palác sovietov uviedli do prevádzky v roku 1937; mala to byť najvyššia stavba na svete. Avšak – v súlade s komunistickou tradíciou – ho nikdy nedokončili. Výstavbu prerušili počas druhej svetovej vojny a kovovú konštrukciu rozobrali na vojenské účely. Po vojne miesto premenili na verejné kúpalisko, ktoré tam zostalo až do 90. rokov, keď chrám na pôvodnom mieste znovu postavili.

Pápež, ktorý predbehol dobu

Pius IX. nebol jediný pápež, ktorý varoval pred nebezpečenstvom komunizmu a socializmu. Od Leva XIII. až po Pia XII. a neskôr pápeži opakovane a dôrazne odsudzovali túto ideológiu. Živý jazyk Pia IX. a jeho výnimočná jasnozrivosť ho však robia jedinečným. Komunizmus neodsúdil len ako mylnú ekonomickú teóriu, ale aj ako morálny jed, ktorý sa vydáva za cnosť, ako ideológiu, ktorá kazí duše a rozvracia sociálny poriadok, ktorý je jadrom západnej civilizácie.

Jeho varovania, napísané desaťročia pred boľševickou revolúciou, v čase, keď Marx ešte len písal svoj temný katechizmus, dnes pôsobia ako prorocká obžaloba najkrvavejšej dogmy v dejinách ľudstva.

V čase, keď Vatikán uvádza do úradu nového pápeža, ktorý nahradil „progresívneho pápeža“ prezentujúceho klimatické zmeny ako duchovnú otázku a obhajujúceho sociálnu spravodlivosť, nám dedičstvo Pia IX. pripomína, že skutočný záujem o spravodlivosť a chudobných musí byť zakorenená v Bohu a morálnej jasnosti.

Stanoviská vyjadrené v tomto článku predstavujú názory autora a nemusia nevyhnutne odrážať postoje Epoch Times.

Pôvodný článok bol preložený z francúzskej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK