Od slepoty k panoramatickému videniu až po stretnutie s Bohom: čo odhalilo 4 000 zážitkov blízkej smrti
22-ročná žena, ktorá bola od narodenia slepá, po prvýkrát videla samu seba – kým ležala na operačnom stole.
Vicki Umipegová sa narodila predčasne v 22. týždni tehotenstva. Vážila len 1,3 kg. Jej zrakový nerv bol poškodený v dôsledku vysokého obsahu kyslíka v inkubátore, čo malo za následok úplnú slepotu. Nemala žiadne zrakové vnemy, vôbec nevnímala svetlo.
Ako 22-ročná pri dopravnej nehode vypadla z auta, čo jej spôsobilo vážne zranenia – zlomeniny lebky, otras mozgu a poranenia krku, chrbta a nohy. Počas oživovania v nemocnici mala pocit, že sa vznáša pri strope.
Mala 360-stupňové videnie a z výšky videla na operačnom stole ležať ženské telo, oa ktorého záchranu sa snažil zdravotnícky personál. Keď si všimla výrazný snubný prsteň na ženskej ruke, uvedomila si, že je to jej prsteň a že žena, ktorá tam leží, je ona. Keďže bola celý život nevidiaca, nikdy nevidela ani prsteň, ani svoje telo. Až počas tohto zážitku blízkeho smrti uvidela svoj prsteň.
Vicki sa stala predmetom výskumu doktora Jeffreyho Longa, radiačného onkológa v Kentucky v USA. Long sa skúmaniu zážitkov blízkych smrti venuje už viac ako 25 rokov. Preskúmal a spracoval viac ako 4 000 prípadov týchto pozoruhodných zážitkov a uverejnil ich na webovej stránke svojej nadácie Near-Death Experience Research Foundation.
Long na základe svojho výskumu zhrnul najčastejšie skúsenosti, ktoré potvrdzujú zistenia Dr. Raymonda Moodyho, známeho ako otec výskumu zážitkov blízkej smrti:
- zážitky mimo tela,
- neprítomnosť bolesti,
- prechod tunelom smerom k jasnému svetlu,
- stretnutie so zosnulými blízkymi v nebeskej ríši,
- prežitie hlbokej rekapitulácie života,
- pocit ohromujúcej lásky a pokoja.
Vickiin prípad patrí k typickým „mimotelovým“ zážitkom. Jej zážitky, najmä panoramatické videnie, sú spoločné pre všetkých ľudí, ktorí tieto zážitky opisujú.
V nedávnom rozhovore pre Epoch Times Long spomínal na rozhovor so slepou ženou. „Mala 360-stupňové videnie, keď si počas zážitku blízkeho smrti mohla súčasne uvedomovať a spracovávať obrazy pred sebou, za sebou, vpravo, vľavo, hore, dole.“
„Vysvetlil som Vicki, že počas života vidíme len v určitom zornom poli, čo je spôsobené umiestnením našich očí, v očných jamkách. Doslova sa mi vysmiala, pretože jej jedinou celoživotnou skúsenosťou bolo úplné 360-stupňové alebo sférické videnie.“
Okrem toho Vicki, ktorá predtým nemala žiadne skúsenosti s matematikou a prírodnými vedami, počas zážitku intuitívne pochopila počítanie a vznik planét. Získala odpovede na otázky o vede, matematike, živote, planétach a Bohu, bola zaplavená vedomosťami a pochopila jazyky, ktoré predtým nepoznala.
Počiatky skúmania zážitkov blízkych smrti
Zážitky blízke smrti boli vedeckou komunitou často odmietané ako bludy a jedinci, ktorí tieto zážitky zažili, boli považovaní za poverčivých, ale v posledných desaťročiach došlo k výraznému posunu v pohľade na vec.
V roku 1978 päť nezávislých lekárov a vedcov – John Audette, Dr. Bruce Greyson, Dr. Raymond Moody, Ken Ring a Dr. Michael Sabom – spolu založili Medzinárodnú asociáciu pre štúdium zážitkov blízkych smrti, čím otvorili cestu k skúmaniu týchto mimoriadnych zážitkov vedeckou optikou.
„Prvýkrát som o zážitkoch blízkych smrti počul pred desiatkami rokov, keď som bol na stáži,“ povedal Long, „a bolo to v jednom z najprestížnejších lekárskych časopisov na svete, v Journal of the American Medical Association.“
„Listoval som v časopise a hľadal som článok o rakovine a úplnou náhodou som v názve článku našiel slovné spojenie „zážitok blízky smrti“. Bol som zmätený, pretože nič z toho, čo som sa učil na lekárskej fakulte, to nevysvetľovalo. Buď ste nažive, alebo ste mŕtvi.
Článok napísal Sabom, kardiológ skúmajúci ľudí, ktorí prežili zástavu srdca a kómu. Niektorí pacienti uvádzali, že ich vedomie vystúpilo z tela a mohli pozorovať, čo sa deje, kým bolo ich telo v bezvedomí. To, čo videli a opísali, bolo presné do najmenších detailov.
O niekoľko rokov neskôr sa manželka jedného z Longových priateľov z vysokej školy podelila o svoj podrobný a pozoruhodný zážitok blízky smrti. „Počas operácie v celkovej anestézii dostala zástavu srdca v dôsledku alergickej reakcie, čo znamená, že jej prestalo biť srdce,“ uviedol Long.
„V tom okamžiku mala mimotelový zážitok, bola svedkom chaosu na operačnej sále a počula hlasný alarm z EKG monitorujúceho jej srdce. Na chvíľu prešla tunelom a ocitla sa v nadpozemskej ríši, kde sa stretla s inými bytosťami. Tam dostala na výber, či sa chce vrátiť do svojho života. Požiadala bytosti o radu a po rozhovore sa rozhodla vrátiť do svojho tela. Úspešne ju oživili.“
Long bol prekvapený, že tento fascinujúci fenomén neskúma viac ľudí, a preto sa pustil do zhromažďovania detailov týchto prípadov. Vytvoril databázu 4 000 prípadov. „Je to najväčšia verejne prístupná zbierka zážitkov blízkych smrti na svete,“ povedal pre Epoch Times.
V prieskume sa ľudí priamo pýtal na reálnosť ich zážitku a takmer 95 % respondentov uviedlo, že ich skúsenosť bola „určite skutočná“.
30 neúspešných hypotéz
Ľudia skeptickí voči zážitkom blízkej smrti ponúkli vyše 30 rôznych vysvetlení týchto zážitkov „Dôvod, prečo existuje toľko týchto skeptických vysvetlení – a koluje ich viac ako 30 – je veľmi jednoduchý: pretože žiadne z vysvetlení skeptikov nevysvetľuje nič z toho, čo sa deje počas zážitku blízkej smrti, nieto ešte všetko, čo sa stane,“ priblížil Long pre Epoch Times.
Hypotézy o halucináciách vyvolaných hypoxiou (zníženou hladinou kyslíka) a hyperkapniou (zvýšenou hladinou oxidu uhličitého) sa uvádzajú ako vysvetlenie toho, prečo zažívame skúsenosti blízkej smrti. Dôvod je jednoduchý: „Z medicínskeho hľadiska vedú k zmätenosti a zníženému vedomiu, nie k zvýšenému vedomiu,“ uviedol Long.
Štúdia časopisu Lancet skúmala stovky pacientov, ktorí boli úspešne resuscitovaní po zástave srdca alebo klinickej smrti. 18 % týchto pacientov hlásilo zážitky blízke smrti. Ak je mozgová hypoxia príčinou spôsobujúcou zážitky blízke smrti – a každý klinicky mŕtvy má hypoxiu -, potom by väčšina pacientov mala zažiť skúsenosti blízko smrti, domnievajú sa vedci. To sa však nedeje.
Iní tvrdia, že zážitky blízkej smrti by mohli vysvetľovať endorfíny, prirodzene produkované látky v mozgu podobné narkotikám. Endorfíny však pôsobia na mozog aj viac ako hodinu po zmiernení bolesti, čo nie je v súlade so zážitkami blízkej smrti, povedal Long.
„Pri zážitkoch blízkych smrti v okamihu, keď sa vrátia do svojho fyzického tela – bum! -, nedochádza k žiadnej úľave od bolesti. Bolesť pociťujú okamžite,“ uviedol Long.
Iní hovorili o záchvatoch. Long reaguje: „Záchvaty všeobecne spôsobujú znížené alebo podstatne zmenené vedomie, nie jasné, konzistentné zážitky.“
Ernst Rodin, bývalý šéf Americkej spoločnosti pre klinickú neurofyziológiu, k tomu poznamenal: „Hoci som počas troch desaťročí svojho profesionálneho života videl stovky pacientov so záchvatmi spánkového laloku, nikdy som sa nestretol s príznakmi zážitkov blízkych smrti ako súčasťou záchvatu.“
Okrem toho boli zážitky blízkej smrti zdokumentované aj v celkovej anestézii. „V celkovej anestézii by ste nemali mať žiadny jasný, usporiadaný vedomý zážitok,“ hovorí Long. Niektorí ľudia boli pri zástave srdca v celkovej anestézii. V takom prípade by podľa Longa malo byť „dvojnásobne nemožné, aby si čokoľvek uvedomovali… To takmer samo osebe vyvracia akúkoľvek možnosť, že zážitky pri návrate z klinickej smrti sú spôsobené fyzickou funkciou mozgu.“
Bez ohľadu na kultúru, náboženstvo a vek
Medzi ďalšie hypotézy patrí psychologický model, ktorý predpokladá, že zážitky blízkej smrti sú spôsobené predstavami založenými na osobnom, náboženskom alebo kultúrnom pozadí. Jednotlivci však často uvádzajú zážitky, ktoré sú v rozpore s ich životnými skúsenosťami alebo presvedčením o smrti.
Niektorí ľudia tvrdia, že zážitky blízke smrti sú kultúrne podmienené. Long však zistil, že tieto zážitky sú „pozoruhodne podobné, nech sa vyskytujú kdekoľvek na svete“.
„Nezáleží na tom, kde na svete sa odohrávajú, nie je v nich žiadny rozdiel. Či už ste, povedzme, moslim v Egypte alebo hinduista v Indii, kresťan v Spojených štátoch alebo dokonca ateista, všade na svete dochádza k zážitkom smrti a bez ohľadu na to, aký bol alebo nebol váš predchádzajúci systém viery, obsah toho, čo sa deje počas tejto skúsenosti, je nápadne podobný.“
Po zemetrasení v čínskom meste Tangshan v roku 1976 čínski vedci pozorovali podobný vzorec ako na západe. Medzi 81 ľuďmi, ktorí prežili, malo 65 % zvýšenú jasnosť myslenia, 43 % pocítilo odlúčenie od svojho fyzického tela a 40 % zažilo stav beztiaže. Zážitky boli podobné bez ohľadu na vek, pohlavie, povolanie alebo zdravotný stav pred zemetrasením.
Long skúmal skupinu detí vo veku 5 rokov a mladších; priemerný vek bol 3,5 roka a tieto deti boli „prakticky kultúrne nepopísaná tabuľa“. „Obsah zážitkov týchto veľmi malých detí je nápadne podobný obsahu zážitkov blízkych smrti starších detí a dospelých,“ uviedol.
Stretnutie s Bohom
Moody, ktorý začal študovať zážitky blízkej smrti pred viac ako polstoročím, poukázal na to, že mnohí ľudia opisujú stretnutia so žiarivou svetelnou bytosťou známou ako „Bytosť svetla“ – ako uvádza vo svojej knihe Život po živote (Life after life).
Toto svetlo sa často opisuje ako jasná a neopísateľná žiara, ktorá neškodí očiam. Väčšina jednotlivcov vníma toto svetlo ako vyspelú bytosť preniknutú láskou a teplom alebo ako Boha. Aj Vicki uviedla, že počas svojho zážitku videla postavu s mimoriadnou žiarou, a spoznala že, táto bytosť je Ježiš.
Za účelom ďalšieho skúmania pravdivosti „Boha“ v zážitkoch blízkych smrti uskutočnil Long v rokoch 2011 až 2014 výskum o Bohu na základe 420 prípadov návratu z klinickej smrti ľudí rôznych profesií a spoločenských vrstiev.
Pred zážitkom blízkej smrti 39 % ľudí verilo v „absolútnu existenciu Boha“. Po ňom sa táto viera zvýšila na 72,6 % – čo predstavuje nárast o 86 %. Ich viera v Boha sa výrazne posilnila, uviedol Long vo svojej knihe „Boh a posmrtný život: Nové prevratné dôkazy o Bohu a zážitkoch blízkych smrti“.
Long starostlivo preskúmal 277 opisov stretnutí s Bohom a zistil, že ich opisy sa výrazne zhodujú – ide o všemilujúcu a všemocnú najvyššiu bytosť vyžarujúcu lásku a milosť. Medzi ďalšie spoločné črty stretnutí s Bohom opísané v zážitkoch blízkych smrti patrí neodsudzovanie, prijatie toho, kým sú, a pocit jednoty alebo zjednotenia s Bohom. Komunikácia je vždy v podstate nefyzická alebo telepatická.
Pozitívne posolstvo
Predtým, ako sa Long ponoril do výskumu zážitkov blízkej smrti, trápili ho otázky typu „kto sme“, pričom mal pocit, že sme oveľa viac než to, ako funguje náš fyzický mozog. Zážitky blízke smrti poskytujú presvedčivé dôkazy o existencii vedomia mimo tela, o večnejšej existencii, vyhlásil Long.
Nie sme len obmedzené fungujúce stroje, ale životy s mnohými možnosťami, ktoré presahujú naše súčasné poznanie. A to je „najsilnejšie pozitívne posolstvo“ pre celé ľudstvo, dodal.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Bolo pre vás toto čítanie prínosné? Povedzte nám svoj názor alebo nechajte kontakt pre ďalšiu diskusiu.