Zaujímavosti

Zážitok blízky smrti jej odhalil bolesť z detstva aj pravdu o otcovi, ktorý ju zneužíval

Hoci „zomrela“ len na pár sekúnd, jej zážitok blízky smrti trval dlhý čas a videla pri ňom „rekapituálciu svojho života“.

Angela Harrisová uviedla, že približne 30 sekúnd po zástave srdca bola v bezvedomí – išlo o závažnú reakciu na lekárske vyšetrenie, ktorý jej lekári v tom čase robili.

Podľa jej rozprávania, ktoré zverejnila Medzinárodná asociácia pre štúdium zážitkov blízkych smrti vo videu, prežila hlboký zážitok blízky smrti, počas ktorého opustila svoje telo. Pani Harrisová sledovala, ako sa ju sestrička a lekár snažia oživiť, a potom zazrela niečo, čo navždy zmenilo jej život – nahliadla do posmrtného sveta.

Počas tohto zážitku zistila, že existujú aj iné verzie jej samej v iných dimenziách. Boli súčasťou jej bytia, zdieľali jej skúsenosti, ale zároveň boli oddelené. Uvidela tiež to, čo vnímala ako plán svojho života, ktorý si zvolila pred narodením.

Hoci bola na operačnom stole „mŕtva“ len pár „ľudských“ sekúnd, jej zážitok trval oveľa dlhšie a zahŕňal aj takzvaný „prehľad života“ – častý prvok pri takýchto zážitkoch.

Najťažšou časťou tejto rekapitulácie bol vzťah s jej otcom. V detstve ju sexuálne zneužíval, a preto prerušila kontakt s rodičmi.

Počas zážitku však akoby nahliadla do jeho pohľadu – zažila, aké to je byť ním.

„Zistila som, že aj on bol ako dieťa zneužívaný rovnakým spôsobom,“ podotkla. „Hoci vedel, že je to neprijateľné – cítila som to v ňom… bolo to v ňom však hlboko zabudované, že to má ako otec robiť.“

„Bol v ňom zúrivý vnútorný boj,“ povedala. „Cítila som s ním všetky tie zmätené emócie.“

Spomenula si tiež, že si ho pred narodením zámerne vybrala za otca, hoci vedela, akému utrpeniu bude čeliť. Jej prianím bolo dať mu šancu prekonať to, s čím bojoval už mnoho životov, pretože podľa nej nahliadla nielen do tohto života, ale aj do mnohých ďalších.

„Mali sme plán,“ uviedla. „Spomenula som si, že som mala v úmysle viac proti nemu vystúpiť, ako som nakoniec urobila.“

Chcela ho viac podporovať, aby bol „tým svojím skutočným milujúcim ja“.

„Hoci mi trvalo dlhšie, kým som prehovorila, keď som to urobila, prinieslo to zásadnú zmenu,“ hovorí. „Môj otec nie je zlý. Neprišiel sem so zlým úmyslom.“

Videla aj ďalšie zážitky z tohto a minulých životov – a precítila ich nielen zo svojho pohľadu, ale aj z pohľadu ostatných.

„Robila som chyby,“ dodala. Zároveň si však uvedomila, že na seba nemá byť príliš prísna. Učila sa.

„Bolo to, ako keby som skombinovala všetky svoje lekcie za všetky životy,“ povedala pani Harrisová.

Opisuje pocit jednoty a spojenia so Stvoriteľom.

„Sme ako jednotlivé bunky ľudského tela – sme jedno,“ povedala. Domnieva sa, že všetci pochádzame zo „Zdroja“, pričom slovo Zdroj píše s veľkým Z – teda od Boha.

Zažila tiež „návrat domov“, čo býva častým prvkom zážitkov blízkych smrti. Na druhej strane ju privítala zosnulá svokra a starí rodičia, pričom pocítila lásku, ktorá „preniká všetkým“.

Necítila žiadnu bolesť. Pri tom ešte pred tým ju dlhodobo trápili bolesti. Lekárske vyšetrenia, ktorými prechádzala, mali zistiť ich príčinu – a práve jeden z týchto testov ju priviedol do kritického stavu.

Išlo o test na naklonenej rovine (Head-Up Tilt Test), pri ktorom je pacient pripútaný na špeciálny stôl, ktorý sa postupne nakláňa, aby lekári mohli sledovať reakciu krvného tlaku a srdcového rytmu na zmenu polohy. Zástava srdca pri tomto vyšetrení je vzácna, avšak zdokumentovaná – a práve to sa podľa pani Harrisovej stalo aj v jej prípade.

Keď opustila svoje telo, najprv vstúpila do „zamatovo čiernej prázdnoty“, potom sa vrátila domov a uvidela rekapituláciu svojho života – v tej chvíli si uvedomila, že bolesť zmizla.

„Až v tom okamihu som si prvýkrát uvedomila, koľko bolesti som po toľké roky cítila,“ poznamenala.

„Toto je miesto, odkiaľ skutočne pochádzam,“ zmienila sa o nebi. „[Je] skutočnejšie ako čokoľvek, čo môžeme zažiť tu. Život tu je ako sen,“ skonštatovala Angela Harrisová.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK