Miera chudoby v EÚ sa mierne znížila, ale nie je dôvod na oslavy. Slovensko sa nachádza v strede rebríčka, Česko je prvé
V roku 2024 žilo v Európskej únii približne 93,3 milióna ľudí v ohrození chudobou alebo sociálnym vylúčením, čo zodpovedá 21 percentám celkovej populácie. Hoci v porovnaní s rokom 2023 nastal pokles o 0,4 percentuálneho bodu, zlepšenie je nepatrné a v rámci Únie je viac ako každý piaty človek naďalej ohrozený chudobou alebo sociálnym vylúčením.
Podľa Eurostatu sa situácia v krajinách EÚ značne líši. Napríklad v západoeurópskych štátoch prevažuje nízka miera rizika chudoby a sociálneho vylúčenia. Na druhej strane vo východoeurópskych štátoch chudoba ovplyvňuje takmer tretinu obyvateľov.
Najvyššie riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia majú Bulharsko (30,3 percenta), Rumunsko (27,9 percenta) a Grécko (26,9 percenta), kde sa prejavujú dlhodobé dôsledky ekonomických kríz a slabého sociálneho systému. Naopak, najnižšie hodnoty dosahujú Česko (11,3 percenta), Slovinsko (14,4 percenta) a Holandsko (13 percent).
Hlavné faktory určovania rizika chudoby
Ukazovateľ AROPE (ohrozenie chudobou alebo sociálnym vylúčením) nezávisí len od zloženia domácnosti a úrovne príjmu, ale odráža aj faktory ako nezamestnanosť, nízka pracovná intenzita či pracovný status. Na výpočet počtu alebo podielu ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením sa podľa Eurostatu kombinujú tri samostatné ukazovatele. Prvým sú ľudia ohrození chudobou, teda tí, ktorých ekvivalentný disponibilný príjem je pod hranicou rizika chudoby.
Druhým sú osoby trpiace ťažkou materiálnou a sociálnou depriváciou, teda tí, ktorí si nemôžu dovoliť aspoň sedem z trinástich položiek, ktoré sa považujú za nevyhnutné na dosiahnutie primeranej kvality života. Z trinástich položiek šesť súvisí s jednotlivcom a sedem s domácnosťou.
Tretím ukazovateľom sú ľudia mladší ako 65 rokov žijúci v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce, teda tam, kde dospelí počas predchádzajúcich dvanástich mesiacov odpracovali 20 % alebo menej zo svojho celkového kombinovaného pracovného času.
Tieto tri ukazovatele sa kombinujú, aby sa získal komplexný obraz o riziku chudoby a sociálneho vylúčenia v populácii.
Česku môže závidieť celá Európa
Ako pripomína web Visual Capitalist, na juhu Európy v negatívnom zmysle vynikajú Grécko (26,9 %) a Španielsko (25,8 %), kde miera nezamestnanosti po kríze štátneho dlhu v rokoch 2008 až 2014 stúpla a odvtedy sa úplne nezotavila. Pretrvávajúca nezamestnanosť mladých ľudí komplikuje mladším generáciám získanie bohatstva.
V pobaltskom regióne zasa vedú Litva (25,8 %) a Lotyšsko (24,3 %), kde je markantná pretrvávajúca priepasť medzi mestom a vidiekom.
Miera chudoby v Česku je najnižšia – 11,3 %, pričom k nášmu susedovi má spomedzi krajín EÚ najbližšie Slovinsko a Holandsko. V týchto štátoch je výsledok kombináciou vyššej mediánovej mzdy a rozsiahlych programov sociálneho zabezpečenia, ktoré dokážu v prípade potreby stlmiť príjmové šoky.
Ďaleko od tria Česko, Slovinsko a Holandsko neušli ani severské štáty, ktoré sa zoskupujú blízko priemeru EÚ – Fínsko (16,8 %), Švédsko (17,5 %) a Dánsko (18,0 %). Nemecko s 21,1 % je mierne nad priemerom EÚ (21,0 %), čo je odrazom rozdielov medzi priemyselnými juhozápadnými regiónmi a nízkopríjmovými východnými spolkovými krajinami.
Alarmujúca je však situácia vo Francúzsku, kde miera chudoby dosiahla najvyššiu úroveň od roku 1996. Podľa francúzskeho štatistického úradu – Štátneho ústavu štatistiky a ekonomického výskumu (INSEE) – miera chudoby vzrástla zo 14,4 % v roku 2022 na 15,4 % v roku 2023.
Slovensko v strede tabuľky pod priemerom EÚ
Slovensko sa v rebríčku nachádza v „lepšej“ skupine krajín pod priemerom EÚ. Na Slovensku dosahovala miera AROPE v roku 2024 úroveň 18,3 percenta, no riziko naďalej ovplyvňuje viac ako milión obyvateľov.
V apríli ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD) uviedla, že na základe najnovších údajov zo Štatistického úradu SR žije momentálne na Slovensku 980-tisíc ľudí na alebo pod úrovňou chudoby. „To je veľké číslo, myslím si. To je skoro jedna pätina nášho obyvateľstva,“ skonštatovala.
Športovou terminológiou by sme mohli povedať, že našej krajine v rámci EÚ patrí „stred tabuľky“. Sme na tom lepšie ako Maďarsko (20,2 percenta), ale horšie ako Poľsko (16 percent).
Slovensko zároveň čelí špecifickým výzvam spojeným s rozdielmi medzi regiónmi. Samosprávne kraje na východe Slovenska sú postihnuté vyšším rizikom chudoby a sociálneho vylúčenia ako Bratislava a oblasť okolo nej.
Na otváranie šampanského to nie je
Demografické skupiny sú postihnuté nerovnomerne. Deti do 18 rokov tvoria 24,2 percenta rizikových prípadov a mladí dospelí vo veku od 18 do 24 rokov dokonca 26,2 percenta. Ženy sú zraniteľnejšie ako muži (21,9 percenta oproti 20 percentám), pričom problém je vypuklejší najmä v rodinách s jedným rodičom.
V Grécku a Španielsku riziko v domácnostiach s deťmi presahuje 30 percent. Záleží aj na vzdelaní. Ľudí s nízkym vzdelaním ohrozuje až 33,9-percentné riziko chudoby a sociálneho vylúčenia, kým u osôb s vysokoškolským diplomom je to „len“ 10,2 % riziko.
Napriek miernemu poklesu o 0,4 percentuálneho bodu v porovnaní s rokom 2023 odborníci tvrdia, že nie je dôvod „skákať od radosti“.
„Nemôžeme oslavovať malý pokles o 0,4 percentuálneho bodu v počte ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením, keď vidíme viac ľudí žijúcich na ulici, dlhšie rady na jedlo a rastúcu potrebu sociálnej pomoci,“ uviedla vo vyhlásení na webe euronews Európska sieť proti chudobe (EAPN).
Cieľ EÚ v oblasti znižovania chudoby do roku 2030
Brusel si kladie za cieľ do roku 2030 vymaniť z chudoby alebo sociálneho vylúčenia najmenej 15 miliónov obyvateľov vrátane 5 miliónov detí. Inflácia po pandémii covidu-19 znížila reálne mzdy a zvýšila účty za energie a potraviny.
„Úspech (európskych plánov) môže závisieť od zlepšenia prístupu k cenovo dostupnému bývaniu, zvyšovania kvalifikácie pracovníkov na pracovných miestach s vyššou produktivitou a odstraňovania rozdielov v odmeňovaní mužov a žien,“ tvrdí web Visual Capitalist. Zároveň dodáva, že bez rýchlejšieho rastu príjmov najmä v južných a východných členských štátoch hrozí európskemu spoločenstvu prehĺbenie rozdielov.
Bolo pre vás toto čítanie prínosné? Povedzte nám svoj názor alebo nechajte kontakt pre ďalšiu diskusiu.