
Najvyššie a najnižšie penzie v Európe. Slovensko na chvoste naháňajú kandidátske krajiny na vstup do EÚ
Vek odchodu do dôchodku v Európe sa líši v závislosti od krajiny. Zvyčajne sa však pohybuje v rozpätí od 60 do 67 rokov, pričom niektoré krajiny postupne zvyšujú vek odchodu do dôchodku, berúc do úvahy očakávanú dĺžku života a tlak na dôchodkový systém.
Okrem vekovej hranice je nemenej dôležitá životná úroveň počas dôchodkového veku. Podľa správy OECD s názvom Pension at a Glance 2023 sú dôchodky hlavným zdrojom príjmu starších ľudí v Európe.
Štatistický úrad Európskej únie Eurostat tvrdí, že v roku 2022 boli priemerné výdavky na dôchodky poberateľa starobného dôchodku v EÚ 16 138 eur. Po prepočte na 12 mesiacov to vychádza približne na 1 345 eur mesačne.
Eurostat doplnil, že ženy naďalej poberajú výrazne nižšie dôchodky ako muži a medzi jednotlivými európskymi krajinami pretrvávajú veľké rozdiely vo výške dôchodkov.
Rozpätie od Bulharska po Luxembursko
Ako referuje web euronews.com, v rámci EÚ sa výška dôchodkov za 12 mesiacov pohybuje od 3 611 eur v Bulharsku do 31 385 eur v Luxembursku. Po vydelení dvanástimi musí bulharským penzistom v priemere mesačne stačiť dôchodok 300,92 eur, kým luxemburským 2615,42 eur.
Ak vezmeme do úvahy aj krajiny Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) – čiže Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko – a kandidátske krajiny na vstup do EÚ, rozdiel je ešte markantnejší. Penzisti v Albánsku dostanú v priemere 137,33 eura mesačne a 1 648 eur ročne, kým na Islande mesačne takmer tri tisícky a ročne 35 959 eur.
„Priemerný starobný dôchodok na poberateľa presiahol 30-tisíc eur aj v ďalších dvoch severských krajinách – v Nórsku a Dánsku. Výrazne nad priemerom EÚ bolo tiež Švédsko (22 436 eur) a Fínsko (21 085 eur),“ píše web euronews.com.
Tzv. veľká štvorka najväčších ekonomík EÚ sa umiestnila postupne nad priemerom EÚ. Taliansko malo spomedzi nich najvyšší priemerný dôchodok vo výške 19 589 eur, nasledované je Francúzskom (18 855 eur), Španielskom (18 100 eur) a Nemeckom (17 926 eur).
Najvyšší životný štandard si doprajú dôchodcovia v Rakúsku
Podľa spomenutých štatistík sú výšky dôchodkov nad priemerom Európskej únie celkovo v 12 členských krajínách a troch štátoch EZVO. Slovenskí penzisti v priemere podľa týchto čísel ročne dostanú dôchodok 4 753, čo predstavuje mesačne 396,08 eura. V rebríčku EÚ Slovensko obsadilo nelichotivé 26. miesto. Horšie je na tom iba vyššie spomenuté Bulharsko.
Ešte horšie to pre Slovensko vyznieva z pohľadu štandardov kúpnej sily, kde si viac ako Slováci môžu dovoliť dokonca aj bulharskí penzisti a dokonca aj dôchodcovia z niektorých kandidátskych krajín na vstup do EÚ, ako je Srbsko, Čierna Hora a Turecko. V tesnom závese za Slovenskom, nachádzajúcom sa v tejto štatistike európskych krajín až na 33. priečke, sa nachádza Bosna a Hercegovina a Albánsko.
Najlepší životný štandard v porovnaní s obdobím pred odchodom do penzie si môžu užívať dôchodcovia v Rakúsku a Luxembursku s priemernými ročnými dôchodkami 21 162 a 20 784 eur. Mesačne tak dôchodcom v Rakúsku pribudne na konto 1 763,50 eura a dôchodcom v Luxembursku 1 732 eur.
Starnúca populácia, EÚ potrebuje ďalších pracovníkov
Nemecká televízia Deutsche Welle poukázala na skutočnosť, že európska populácia rýchlo starne, čo núti štáty EÚ vynakladať viac peňazí na dôchodkové dávky. Inými slovami, rastúce náklady ohrozujú dôchodky. Zatiaľ čo vlády chcú zvýšiť vek odchodu do dôchodku, sporitelia volajú po flexibilnejšom prístupe.
„Viac ako pätina obyvateľov Európskej únie má v súčasnosti 65 rokov a viac. Očakáva sa, že do roku 2050 toto číslo dosiahne tretinu,“ uviedla Deutsche Welle.
Napriek výraznému nárastu imigrácie za posledné dve desaťročia kontinent stále potrebuje prilákať dostatok pracovníkov, ktorých dane môžu pomôcť pokryť rastúce náklady na verejné dôchodky. Ekonómovia predpovedajú, že do roku 2050 budú v Európe na jedného dôchodcu pripadať menej ako dvaja pracujúci v porovnaní so súčasnými tromi, uvádza Deutsche Welle.
Podľa nemeckej televíznej stanice ročné náklady na verejné dôchodky už v 17 spomedzi 27 štátov EÚ dosiahli viac než 10 % hrubého domáceho produktu (HDP). V dvoch krajinách začína byť situácia pomerne napätá, keďže v Taliansku a Grécku stoja dôchodky verejné financie viac ako 16 % HDP.
Celoeurópsky produkt zatiaľ implementovalo iba Slovensko
V snahe riešiť problém nedostatku úspor na dôchodok Európska únia zaviedla v marci 2022 celoeurópsky osobný dôchodkový produkt (PEPP). Tento systém umožňuje pracovníkom vytvárať si dodatočný dôchodok, ktorý je plne prenosný pri presťahovaní sa do iného členského štátu EÚ. Dosiaľ však PEPP implementovalo iba Slovensko.
„PEPP je v platnosti už dva a pol roka. Veľké investičné fondy však tvrdia, že nemajú dostatočné odborné znalosti na samostatné zavedenie produktov PEPP, a preto hľadajú ďalších partnerov,“ povedal Hans van Meerten, profesor európskeho dôchodkového práva na univerzite v holandskom Utrechte.
Niektorí dôchodkoví experti poukazujú aj na to, že PEPP je príliš zložitý a obmedzujúci. Okrem toho sa PEPP vníma ako nežiaduca konkurencia veľkých investičných fondov ako BlackRock či Fidelity, ktorých najväčšími klientmi sú významné holandské, nórske a nemecké dôchodkové fondy zastupujúce desiatky miliónov európskych sporiteľov.
Van Meerten tvrdí, že situácii by pomohlo zjednodušenie a väčšia flexibilita PEPP. Niektoré krajiny EÚ totiž neposkytujú novému dôchodkovému systému rovnaké daňové výhody ako iným produktom dôchodkového sporenia.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Bolo pre vás toto čítanie prínosné? Povedzte nám svoj názor alebo nechajte kontakt pre ďalšiu diskusiu.