Chce sa mladým Európanom odletieť z rodinného hniezda? Mnohí Slováci preferujú „mama hotel“
V Európskej únii sa mladí ľudia čoraz neskoršie osamostatňujú od rodičov. Podľa najnovších dát Eurostatu z roku 2024 je priemerný vek, keď opúšťajú rodičovskú domácnosť, na úrovni 26,2 roka. Je to síce mierny pokles oproti 26,3 roka z roku 2023, no treba podotknúť, že od roku 2002 tento vek osciluje medzi 26,1 a 26,8 roka.
Spomenutý trend odráža širšie spoločenské zmeny, ako sú ekonomické tlaky, rastúce náklady na bývanie a kultúrne rozdiely medzi krajinami. V mnohých štátoch, najmä v južnej a východnej Európe, zostáva viac ako 80 % mladých vo veku 16 až 29 rokov žiť s rodičmi alebo prispievajú do rodinného rozpočtu, čo podčiarkuje výzvy spojené s dosiahnutím finančnej nezávislosti.
Kým v minulosti sa osamostatnenie dialo skôr po ukončení školy alebo po nájdení si prvej práce, dnes mladí ľudia často najprv čakajú na stabilný príjem či vhodné bývanie. Eurostat zdôrazňuje, že ženy sa zvyčajne osamostatňujú skôr ako muži, pričom v niektorých krajinách, ako je napríklad Rumunsko, je rozdiel medzi pohlaviami až štyri roky. Hoci sa to možno na prvý pohľad nezdá, vek osamostatnenia mladých ľudí má významný vplyv na viacero oblastí – ako je demografia, rodinné väzby či dokonca ekonomika Európskej únie.
Rozdiely medzi krajinami: sever vs. juh a východ
Európa je v tomto smere rozdelená na dve časti. V severských krajinách, ako sú Fínsko (21,4 roka), Dánsko (21,7) a Švédsko (21,9), mladí opúšťajú domov relatívne skoro. V týchto krajinách žije s rodičmi len menej ako 10 % mladých vo veku 25 až 34 rokov. Skoršie odchody z domu na severe Európy podporujú silné kampane na sociálnych sieťach, dostupné študentské byty a flexibilný trh práce.
Naopak, podľa webu euronews.eu v južnej a východnej Európe sú čísla dramaticky vyššie. V Chorvátsku dosahuje priemerný vek odchodu od rodičov až 31,3 roka, na Slovensku 30,9, v Grécku 30,7, v Taliansku 30,1 a v Španielsku rovných 30 rokov. V týchto štátoch žije s rodičmi vyše polovica mladých dospelých, čo je často spojené s vyššou nezamestnanosťou mládeže a drahým bývaním.
Tieto rozdiely nie sú náhodné. V celom bloku sa podiel zamestnaných ľudí vo veku 25 až 34 rokov žijúcich v domácnosti svojich rodičov v rokoch 2017 až 2022 zvýšil z 24 % na 27 %. Výrazným spôsobom to ovplyvňuje kríza životných nákladov, keďže v rokoch 2010 až 2022 ceny nehnuteľností v eurozóne prudko vzrástli o 47 %, uvádza sa v správe Eurostatu z roku 2023.
Ako referuje web Guardian s odvolaním na analýzu nadácie Eurofound z roku 2022, až polovica mladých ľudí žijúcich s rodičmi by sa síce chcela do roka odsťahovať, ale iba 28 % uviedlo, že to aktívne plánuje.
Slováci bojujú s nedostatkom bývania a preplnenými domácnosťami
Prečo mladí zostávajú dlhšie doma? V každej krajine za tým môže byť iný dôvod. Napríklad v Taliansku či Španielsku ide o „stredomorskú náturu“, keďže mladí študujú dlhšie, hľadajú stabilnú prácu a zostávajú doma aj po dosiahnutí finančnej stability, až kým sa neoženia alebo nevydajú. Napríklad v Taliansku sa považuje za normu, ak sa mladý človek odsťahuje od rodičov až po svadbe, tvrdí správa na webe mdpi.com.
V Poľsku a na Slovensku je zasa silným dôvodom nedostatok dostupného bývania, pričom mladí pomerne dlho vyčkávajú s hypotékou alebo na životného partnera. V krajinách ako Írsko je zasa pomerne populárna rodinná stratégia, keď mladí žijú dlhšie s rodičmi, aby rodina nasporila viac peňazí. Ušetria tak viac na neskorší vklad do kúpy nového bývania.
Primárnym faktorom vo väčšine krajín sú však rastúce náklady na bývanie. V roku 2024 žilo 9,7 % mladých ľudí vo veku 15 až 29 rokov v EÚ v domácnostiach, ktoré vynakladali 40 % alebo viac svojho disponibilného príjmu na bývanie.
„Grécko (30,3 %) a Dánsko (28,9 %) zaznamenali najvyššiu mieru nadmernej zaťaženosti nákladmi na bývanie, ktorá výrazne prevyšovala mieru v Holandsku (15,3 %), Nemecku (14,8 %) a Švédsku (13,5 %). Na druhej strane najnižšiu mieru nadmernej zaťaženosti nákladmi na bývanie mali Chorvátsko (2,1 %), Cyprus (2,8 %) a Slovinsko (3,0 %),“ tvrdí Eurostat.
Navyše viac ako 25 % mladých žije v preplnených domácnostiach, čo je nárast o 0,5 % oproti roku 2023. Takýto fenomén sa najčastejšie v rámci EÚ vyskytuje predovšetkým v Rumunsku.
Situácia je znepokojujúca aj v Lotyšsku a Bulharsku, kde viac ako polovica mladých ľudí žije v preplnených domácnostiach, a aj v Litve, Taliansku, na Slovensku, v Poľsku, Chorvátsku a Grécku, kde tento typ životnej situácie postihuje viac ako tretinu ľudí vo veku 15 až 29 rokov.
Zmes ekonomických a kultúrnych faktorov
Odborníci zdôrazňujú kombináciu ekonomických a kultúrnych aspektov. Thomas Kattnig, spravodajca Európskeho plánu na dostupné bývanie, varuje, že kríza v oblasti bývania ohrozuje spoločnosť a môže spôsobiť veľké škody demokracii.
Kattnig žiada, aby sa dostupné bývanie zakotvilo do primárneho práva EÚ. „Musíme stanoviť rámec na európskej úrovni so subsidiaritou ako hlavnou zásadou,“ poznamenal podľa webu euronews.eu počas nedávneho plenárneho zasadnutia s eurokomisárom pre energetiku a bývanie Danom Jörgensenom.
Subsidiarita je princíp, podľa ktorého by rozhodnutia mali byť prijímané na najnižšej možnej úrovni, ktorá je na to vhodná, pričom vyššie autority zasahujú len vtedy, keď to povaha veci vyžaduje, a vždy len na podporu, nie na nahradenie nižších úrovní.
Dôsledky a možné riešenia
Podľa Kattniga spomenutý plán nalieha na to, aby bolo dostupné bývanie formálne zakotvené v primárnom práve EÚ, a vyzýva Komisiu, aby vypracovala akčný plán na jeho presadzovanie.
Dlhé „zostávanie doma“ môže mať viacero negatívnych dôsledkov – oneskorené založenie rodiny, nižšia pôrodnosť a vyššia chudoba mladých. Riešeniami by mohli byť investície do sociálneho bývania naprieč EÚ, nižšie hypotéky pre mladých a flexibilnejšie práce. Podľa Kattniga by EÚ mala podporiť národné plány, aby sa vek osamostatnenia znížil, čím by sa podporila demografická obnova.
Váš názor nás zaujíma! Pomôžte nám zlepšovať obsah hodnotením tohto článku.