Sobota 7. júna, 2025
Žena drží transparent so symbolom eura počas demonštrácie proti vstupu Bulharska do eurozóny v Sofii 4. júna 2025. (Foto: NIKOLAY DOYCHINOV/AFP prostredníctvom Getty Images)

Medzi strachom a optimizmom: Prečo euro rozdeľuje Bulharsko

Európska komisia sa vyslovila za vstup Bulharska do eurozóny, ale cesta k euru zostáva kamenistá. Tisíce demonštrantov hovoria o „eurokolonializme“, parlament je rozdelený rovnako ako obyvateľstvo. Krok k jednotnej mene vyvoláva hlboko zakorenenú nedôveru a zároveň veľké nádeje.

Rozhodnutie Európskej komisie o schválení vstupu Bulharska do eurozóny, ktoré bolo oznámené v stredu 4. júna, sprevádzali v Bulharsku protesty. Pred budovou parlamentu v Sofii demonštrovali tisíce ľudí proti obávanému „eurokolonializmu“. K demonštrácii vyzvala pravicová strana „Vazraždane“.

Bulharsko má 8. júla prekonať poslednú prekážku

V samotnom parlamente došlo k chaotickým scénam a potýčkam medzi zástancami a odporcami vstupu do eurozóny. Už v budúcom roku má euro v Bulharsku nahradiť doterajšiu národnú menu lev. 8. júla musia vstup ešte schváliť ministri financií eurozóny.

Rozhodnutie je považované za čisto formálnu záležitosť. Okrem Európskej komisie dala zelenú aj Európska centrálna banka (ECB). Európsky komisár pre hospodárske záležitosti Valdis Dombrovskis hovoril o „historickom momente pre Bulharsko, eurozónu a EÚ“. Člen predstavenstva ECB Philip Lane zablahoželal krajine k jej „neuveriteľnej odhodlanosti uskutočniť potrebné úpravy“.

Bulharský prieskum: 57 % proti euru

Bulharsko pristúpilo k EÚ v roku 2007. Jeho vlády vždy usilovali o zavedenie eura. Trvalá inflácia a vnútorná politická nestabilita však tento proces spomalili. Vojna na Ukrajine tiež spomalila proces pristúpenia v dôsledku silných inflačných efektov. V apríli však inflácia klesla na 3,5 %. Tým sa priblížila k maastrichtskému kritériu maximálne 3 %.

Prezident Rumen Radev na začiatku mesiaca vyzval na referendum o zavedení eura. Vláda to považuje za protiústavné a odmietla ho. Prieskum Európskej komisie ukazuje, že obyvateľstvo je v tejto otázke veľmi rozdelené. Podľa Eurobarometra podiel odporcov vstupu do eurozóny predstavuje 49 %.

Podľa prieskumu bulharského inštitútu pre prieskum verejnej mienky Myara prevláda podiel Bulharov, ktorí euro odmietajú (57,1 %). Naopak, 39 % obyvateľstva si želá vstup krajiny do eurozóny.

Bulharsko je najchudobnejšou krajinou EÚ – občania sa obávajú o svoju kúpnu silu

Časť odporu proti vstupu do eurozóny v Bulharsku sa dá vysvetliť všeobecnou nedôverou voči politickým inštitúciám krajiny. Tá je rozdelená a silne polarizovaná, stabilné vlády sú minulosťou. Od apríla 2021 sa konalo už sedem parlamentných volieb, ktoré však nepriniesli jasné výsledky.

K vysokému podielu odporcov zavedenia eura prispievajú aj konkrétne obavy. Mnohí Bulhari sa obávajú ďalšieho nárastu inflácie a poukazujú na inflačné prejavy v tých krajinách, ktoré do eurozóny vstúpili. Posledné rozšírenie sa uskutočnilo v roku 2023, keď euro zaviedli v Chorvátsku.

Vstupom do eurozóny sa zníži aj hospodárska a menová suverenita krajiny, keďže dôležité rozhodnutia bude v budúcnosti prijímať ECB. EÚ by sa mohla ešte viac vmiešať do vnútornej politiky krajiny s odôvodnením, že je potrebné iniciovať potrebné reformy. Ľudia sa navyše obávajú o svoju kúpnu silu. Bulharsko je už teraz najchudobnejšou krajinou EÚ s HDP na obyvateľa, ktorý je o 34 % nižší ako priemer EÚ.

Zástancovia eura očakávajú viac zahraničných investícií a úverov od EÚ, píše bulharský novinár Rumen Milkow na webovej stránke „Slobodnej mediálnej akadémie“. To by viedlo k vyššiemu zadlženiu krajiny. Milkow však ďalej uvádza: „Na konci roka 2024 patrilo Bulharsko s 24,1 percentami štátneho dlhu v pomere k HDP spolu s Estónskom (23,6) a Luxemburskom (26,3) medzi najmenej zadlžené krajiny EÚ.“

Podniky a súkromné osoby, napríklad cestujúci, by mali profitovať z odstránenia kurzových rizík. Očakávajú lepšie možnosti plánovania, úspory nákladov a zrušenie zbytočných poplatkov. Porovnávanie cien bude jednoduchšie, prevody rýchlejšie a jednoduchšie. Aby Bulharsko mohlo zostať v eurozóne, malo by zároveň zabezpečiť cenovú stabilitu a nízky štátny dlh.

Pôvodný článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times

Váš názor nás zaujíma! Pomôžte nám zlepšovať obsah krátkym hodnotením tohto článku.

Prečítajte si aj