Inšpirácie » Kultúra

Manželia kúpili zchátralý stredoveký hrad na juhu Francúzska a pustili sa do celoživotnej obnovy (+Krásne fotografie)

Na karibskom ostrove Montserrat sa po prvýkrát stretli Amy, bývalá britská štátna úradníčka, a Marc, vtedy vedecký pracovník z Francúzska – a zamilovali sa do seba. V roku 2014 sa vzali. Keď nadišiel čas rozhodnúť sa, kde sa usadiť, vydali sa mimoriadne jedinečnou cestou – a doslova si splnili sen o vlastnom hrade.

Na juhovýchode Francúzska, v odľahlom lese v departmente Ardèche, stojí pevnosť obývaná už minimálne od stredoveku Château de Rosières en Vivarais. Amy a Marc dobre vedeli, že jej stav si vyžaduje viac než len drobné opravy.

Hrad sa nachádza ďaleko od väčších miest, ale je súčasťou živej vidieckej komunity, kde sa ľudia spoliehajú na výmenný obchod, sebestačný životný štýl a miestne trhy. Panuje tu prívetivá a nadčasová atmosféra – ideálne miesto na založenie rodiny a spolunažívanie.

„Keď sme hrad navštívili po prvýkrát, všetci, ktorých sme stretli na ulici, nás s úsmevom zdravili – bonjour,“ hovorí Amy pre Epoch Times. „Pekár nám dokonca dal croissanty zadarmo, hoci sme boli úplne cudzí! Mali sme pocit, že sme sa vrátili domov.“

Pár sa zamiloval do miestnych ľudí aj okolitej krajiny, navyše bohatá história hradu ich prinútila ponoriť sa hlbšie do jeho minulosti.

„Château de Rosières bola obranná pevnosť v horách a lesoch oblasti Ardèche na juhovýchode Francúzska,“ vysvetľuje Marc, ktorý ohľadom pevnosti oslovil bádateľov z Lyonskej univerzity. „Stál uprostred niektorých z najbúrlivejších politických období v dejinách Francúzska…“

„Prvá písomná zmienka o tomto hrade pochádza z roku 1301, kedy už stavba stála; dôkazy o galskom osídlení však naznačujú, že toto miesto bolo obývané minimálne posledných 2000 rokov.“

„Zdá sa, že pevnosť bola do značnej miery zničená počas storočnej vojny (1337–1453) a znovu postavená na konci 15. storočia. Od tej doby prešla takmer v každom storočí radom úprav, ale jej tvar zostal viac-menej rovnaký ako v neskorom stredoveku,“ vysvetlil.

„Poznáme niekoľko šľachtických rodín, ktoré hrad vlastnili a patrili im aj panstvá v okolí – vrátane jedného pána, ktorý sa zriekol feudálneho systému a pridal sa k francúzskej revolúcii.“

V roku 2018 hrad kúpili Amy a Marc a pustili sa do celoživotného projektu obnovy.

Rekonštrukcia približne 1100 m² veľkej pevnosti sa pre nich stala náročnou úlohou. S 33 izbami a 53-hektárovým zalesneným pozemkom s množstvom vedľajších stavieb museli vyriešiť inštaláciu vodovodu prechádzajúceho skrz tvrdú žulu, museli nájsť miesta, kde by citlivo zakomponovali moderné vybavenie, ako sú kúpeľne, museli opraviť nebezpečnú elektroinštaláciu – a dokonca aj nájsť detskú opatrovateľku, ktorej signál by dokázal prejsť cez hrubé kamenné steny!

Problémy tiež predstavovali prepadávajúce sa škridlové strechy na kamenných vežiach, odpadová voda vypúšťaná do okrasného jazierka a extrémne drahý a zároveň neefektívny systém kúrenia, ktorý medzitým nahradili obrovským kotlom na drevnú štiepku, aby dokázali vykúriť svoj rozľahlý stredoveký domov. A zoznam úloh pokračoval ďalej a ďalej a ďalej.

„Je to život neustálej práce a odhodlania, pretože tu je vždy čo robiť,“ poznamenal Marc. „Niekedy je to trochu zahlcujúce, ale na konci každého dňa si pripomíname, aké obrovské privilégium je žiť v tak nádhernej historickej budove. Aj keď práve nepracujeme, trávime čas tým, že sa tešíme z plánov do budúcnosti hradu a celého panstva.“

Všetku tú tvrdú prácu vyvažujú nekonečné možnosti čarovného objavovania a poznávania. Hrad je tak veľký, že mnohí z jeho bývalých obyvateľov žili len v niekoľkých malých miestnostiach, zatiaľ čo zvyšok stavby chátral.

„Za posledné storočie bola obývaná len malá časť hradu a máme pocit, že je naším poslaním vdýchnuť život celej budove,“ dodáva Amy. „Pomáha nám v tom aj to, že máme deti a veľa priateľov, ktorí nás navštevujú – neustále niečo objavujú a robia neporiadok so svojimi hrami a hračkami.“

Marc a Amy si kladú za cieľ využiť každú miestnosť – aj tie „grandiózne“ – na každodenný život. Nedávno zrekonštruovaná rozľahlá jedálenská sála teraz slúži ako hlavné miesto, kde rodina spoločne jedáva. A ako si lepšie vychutnať historické kúzlo vlastného hradu, než tým, že v ňom skutočne žijete?

„Pre mňa to bola naozaj obrovská škola. Celé detstvo som strávila v malej chalúpke v Anglicku a väčšinu dospelosti v malom byte v Londýne,“ zdieľa Amy. „A zrazu žijem v obrovskej stredovekej pevnosti uprostred lesa v cudzej krajine.

Život v domácnosti sa vlastne veľmi nelíši – len je všetko vo väčšom meradle, čo môže starostlivosť o bábätko dosť sťažiť.“

„Celkovo by som povedala, že sa cítim nadšená, vyčerpaná, roztržitá a šťastná,“ dodáva. „Je to ako jazda na horskej dráhe – a to nám s Marcom vlastne celkom sedí. Ale predovšetkým cítim neuveriteľnú vďačnosť, že máme tú možnosť tvrdou prácou vytvoriť nielen náš vysnívaný domov, ale aj úžasné miesto, kde budú vyrastať naše deti, a útočisko sebestačnosti pre ich budúcnosť v tomto neistom svete.“

Manželia si najprv zriadili provizórny domov v historickej kočiarni v areáli hradu, aby ich rodina mohla žiť pohodlne, kým sa naplno pustia do hlavnej budovy. Cieľom je, aby nakoniec boli všetky miestnosti obývateľné – tak ako v čase svojej najväčšej slávy v 18. storočí.

Okolná krajina však medzitým prináša celý rad ďalších výziev.

„Nedávno sme začali znovu vysádzať sady a vinice a nechali sme včelárov umiestniť na našom pozemku úle výmenou za trochu medu. Vďaka tomu sa tiež zlepšuje opeľovanie v našich sadoch,“ uvádza Amy.

„Zvyšok lesa obhospodarujeme kvôli ťažbe dreva – jednak na reštaurovanie, jednak ako palivo na kúrenie v hrade. Tiež máme povolené na našom pozemku loviť, aby sme kontrolovali škody spôsobené jeleňmi a diviakmi a zároveň získali zdroj mäsa.“

Ako dodáva, ich hlavným cieľom nie je len rekonštrukcia, ale reštaurovanie – rozdiel je zásadný. Odhaľovanie a zachovanie histórie hradu bolo od začiatku ich kľúčovým zámerom. V budúcnosti by chceli hrad otvoriť ako pokojné útočisko pre návštevníkov, aby mohli zdieľať časť „radosti a pokoja“, ktoré toto miesto prinieslo ich rodine.

Ich ambície a nadšenie nezostali bez povšimnutia.

„V roku 2021 sme získali ocenenie od prestížnej francúzskej organizácie na ochranu kultúrneho dedičstva VMF (Vieilles Maisons Françaises) za náš prístup k obnove hradu a celého panstva,“ hovorí Amy. „Boli sme jedným z mála historických objektov, ktorým bola táto pocta udelená v celom Francúzsku – a ocenenie sa týkalo nielen historickej hodnoty budovy, ale aj nášho citlivého prístupu k reštaurovaniu. Dodalo nám to obrovskú guráž pokračovať ďalej!“

Rodina teraz zdieľa svoju cestu obnovy zámku na YouTube kanáli s názvom The Great Chateau Restoration Project.

Pôvodný článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK