Svet

WHO: Rokovania o kľúčovej časti pandemickej dohody vstupujú do finálnej fázy, spory pretrvávajú

V sídle Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa v pondelok (27. 4.) začal rozhodujúci týždeň rokovaní o poslednej chýbajúcej časti globálnej dohody o zvládaní budúcich pandémií. Napriek pokroku však medzi bohatými a rozvojovými krajinami pretrvávajú výrazné nezhody. Predmetom diskusií je mechanizmus známy ako PABS (Pathogen Access and Benefit-Sharing), ktorý upravuje prístup k patogénom s pandemickým potenciálom a následné rozdelenie prínosov, ako sú vakcíny, testy či liečba.

„Rozvojové krajiny vyjadrujú nedôveru. Obávajú sa, že budú zdieľať vírusy bez záruky spravodlivého prístupu k vakcínam počas krízy,“ uviedla hlavná vedkyňa WHO Sylvie Briandová.

Pandemická dohoda bola prijatá v máji 2025 po viac ako troch rokoch rokovaní, ktoré podnietila skúsenosť s pandémiou COVID-19. Jej cieľom je zlepšiť globálnu koordináciu, dohľad a prístup k zdravotníckym prostriedkom. Práve mechanizmus PABS však zostal nedoriešený, aby bolo možné schváliť základnú časť dohody.

Krajiny majú teraz čas do konca týždňa, aby dosiahli kompromis pred zasadnutím Svetového zdravotníckeho zhromaždenia, ktoré sa začne 18. mája.

Sporné body

Najväčšie rozpory sa týkajú hlavne troch oblastí – zdieľania technológií a licencií, prístupu k vakcínam a liekom pre chudobnejšie štáty a tiež pravidiel pre využívanie genetických dát patogénov. Niektoré štáty, napríklad Juhoafrická republika, požadujú prenos technológií, zatiaľ čo najchudobnejšie krajiny kladú dôraz najmä na dostupnosť zdravotnej starostlivosti.

Rozvinuté krajiny naopak upozorňujú na potrebu zachovať motiváciu farmaceutického priemyslu investovať do vývoja. Otázkou zostáva aj to, či by firmy mali povinne poskytovať časť svojej produkcie pre globálne potreby.

Podľa návrhu by mali farmaceutické spoločnosti sprístupniť 20 percent produkcie vakcín, testov a liečby pre WHO – polovicu ako dar a zvyšok za dostupné ceny. Detaily však ešte nie sú dohodnuté.

Spor o transparentnosť

Ďalším citlivým bodom je prístup k dátam. Niektoré štáty vrátane Nemecka, Nórska a Švajčiarska presadzujú anonymný prístup k databázam patogénov. Rozvojové krajiny a mimovládne organizácie to odmietajú, pretože by podľa nich nebolo možné sledovať, kto a ako tieto dáta využíva.

Viac ako sto organizácií vrátane Oxfam upozornilo, že bez transparentnosti môže dochádzať k zneužívaniu genetických zdrojov bez spravodlivej kompenzácie.

Náročná cesta ku kompromisu

Diplomati priznávajú, že rokovania sú zložité, no naďalej existuje nádej na dohodu. „Pokrok je pomalý a kompromis bude veľmi ťažké nájsť,“ uviedol brazílsky zástupca pri rokovaniach.

Výsledok rokovaní bude kľúčový pre to, či sa podarí vytvoriť funkčný globálny systém, ktorý by v budúcnosti zabránil opakovaniu chaosu a nerovností, aké sprevádzali pandémiu COVID-19.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK