Domov » ROZHOVORY

Riaditeľka CELSI Kahancová o eurofondoch: Namiesto počítania, koľko sme vyčerpali, sa pýtajme, komu skutočne pomohli (Rozhovor)

Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré dlhodobo zápasia s efektívnym čerpaním európskych fondov. Napriek miliardám eur určeným na rozvoj regiónov, podporu zamestnanosti či sociálnu inklúziu sa pravidelne objavujú otázky o nízkej úspešnosti projektov, vysokej administratívnej záťaži a nedostatočných výsledkoch v praxi.

Podľa výkonnej riaditeľky Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI) a docentky verejnej politiky na Univerzite Komenského v Bratislave Marty Kahancovej však problém nespočíva len v byrokracii. V rozhovore pre Epoch Times Slovensko hovorí o nedôvere medzi štátom a prijímateľmi pomoci, slabom projektovom manažmente, potrebe dlhodobého strategického myslenia aj o tom, prečo by eurofondy nemali byť vnímané ako forma charity, ale ako investícia do rozvoja ľudského kapitálu.

Epoch Times Slovensko: Pani Kahancová, Slovensko má dlhodobo problém efektívne čerpať eurofondy. Kde podľa vás zlyhávame najviac? V nastavení systému, v kapacitách štátu alebo v kvalite projektov? Myslíte si, že k prepadu eurofondov môže dochádzať aj zámerne? 

Marta Kahancová: Myslím si, že je to trošku zo všetkého. Je tam istý stupeň nedôvery, že sa tie peniaze budú zneužívať, preto sa veľmi zvýšila aj administratívna záťaž a dokazovanie že verejné zdroje boli použité efektívne a na určený účel a v určenom rozsahu. To je jedna stránka mince.

Ďalšia stránka je, že veľa organizácií sa potom bojí ísť do projektového čerpania, lebo nevedia, čo to obnáša, prináša to veľkú zodpovednosť za správnu implementáciu. A tretí dôvod je to, že máme veľké rezervy v projektovom manažmente, v projektovom myslení, v schopnosti napísať dobrý projekt, ako ho manažovať aj po obsahovej aj po administratívnej stránke, a vidieť ho ako súčasť dlhodobejšej vízie rozvoja.  

Európsky sociálny fond má pomáhať znižovať sociálne a regionálne rozdiely. Vidíte za ostatné roky na Slovensku konkrétne oblasti, kde fond priniesol reálny pozitívny efekt? 

ESF+ priniesol množstvo pozitívnych príkladov podpory v oblastiach, kde sa nemôžeme úplne spoľahnúť na trhové hospodárstvo, sú však vo verejnom záujme. Ako príklad uvediem Alianciu sektorových rád, ktorá je príkladom dlhodobého budovania inštitúcie sociálneho dialógu. Budovanie inštitúcií považujem za dôležité aj keby neprinášali okamžitý hmatateľný výsledok napr. v počte ľudí ktorým projekt pomohol zlepšiť svoj život.

Náš inštitút (Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce) je tiež príjemcom ESF+ projektov, venujeme sa projektom v oblasti trhu práce, kde výskumom podporujeme prácu tvorcov politík a prácu v teréne. Realizovali sme projekty o integrácii ľudí so zdravotným znevýhodnením na trh práce v spolupráci s regionálnymi organizáciami. Takisto sa venujeme transformácii práce ako súčasti priemyselnej reštrukturalizácie a dekarbonizácie. Práve spolupráca medzi rôznymi zapojenými aktérmi je dôležitá aj pri čerpaní projektov.

Treba si zadefinovať celkovú víziu a v rámci nej úlohu konkrétnych aktérov vrátane regionálne relevantných aktérov a konkrétnych zamestnávateľov. Ak majú spoločný cieľ, jasne nastavené vzťahy v projekte a vládne medzi nimi dôvera, je to základ pre úspešný projekt.

Podľa kritikov mnohé projekty alebo sociálne projekty Európskej únie prispievajú k nesamostatnosti občanov a ich závislosti od štátu. Nevyriešila by sa situácia lepšie znížením byrokracie, nižšími daňami a vytvorením priaznivejšieho prostredia pre malých a stredných podnikateľov namiesto sociálnych programov? 

Cieľom tých programov by nemalo byť poskytovať nejaký produkt, nejaký výsledok, ale investovať do rozvoja ľudského kapitálu. Je to investícia, nie je to charita, a táto investícia by mala smerovať do rozvoja vzdelania, do rozvoja budúcnosti, do rozvoja kvality života. Takto by k tomu mal pristupovať aj štát, aj samotní aktéri, aby neboli prostriedky vynakladané na „spotrebu“ (napr. dotovanie platov sociálnych pracovníkov v existujúcom systéme) namiesto investícií (zlepšenie systému ako celku). Je to zmena v celkovom vnímaní úlohy ESF+ a projektového chápania.

Mali by to takto vnímať aj tí, čo projekty implementujú, aj tí, ktorí ich byrokraticky riadia, a dôverovať si navzájom pri napĺňaní tohto dlhodobého cieľa. V súčasnej praxi administratívna záťaž je často bariérou v tomto investičnom dlhodobom chápaní projektu, pretože v kontexte nízkej nedôvery sú nastavené presné ukazovatele a míľniky, ktoré projekt musí merateľne administratívne naplniť. 

Slovensko má výrazné rozdiely medzi regiónmi. Nemali by mať samosprávy a regióny oveľa väčší priamy prístup k eurofondom bez silnej kontroly vlády? 

Slovensko nie je decentralizovaný súbor regionálnych jednotiek a mali by sme mať celoštátne zarámcovanie strategických cieľov v podpore zraniteľných skupín, vzdelávaní, starostlivosti o ľudí odkázaných na takúto starostlivosť. Zároveň však na regionálnej a lokálnej úrovni lepšie poznajú konkrétne potreby z terénu.

Preto by štát mal týmto aktérom na regionálnej úrovni dôverovať pri implementácii konkrétnych projektov, ktoré zapadajú do celoštátnej strategickej celkovej vízie. Ale ako sme tiež spomínali v debate, je tam dôležitá dôvera aj medzi štátnymi orgánmi navzájom cez rôzne úrovne, ako aj dôvera, že tie projekty naozaj sú implementované s dobrým obsahovým cieľom vo verejnom záujme. 

Európska komisia čoraz viac zdôrazňuje merateľné výsledky a “výkonnosť” eurofondov. Nemôže to znamenať, že podporu získajú len jednoduchšie projekty s rýchlym efektom, zatiaľ čo najťažšie sociálne problémy zostanú bokom? 

Existujú rôzne zdroje financovania na rôzne typy projektov. Ide skôr o to, aby sme vedeli strategicky a štruktúrovane rozmýšľať poza časový rámec konkrétneho projektu, vidieť ho v dlhodobejšom kontexte. Potom si vieme projektové výstupy nastaviť do konkrétnych merateľných ukazovateľov.

Tieto ukazovatele by však nemali vychádzať z otázok, koľko sme vyčerpali a koľko podujatí sme zorganizovali, ale mali by byť kvalitatívne nastavené, napr. komu sme tým pomohli, čo sme zlepšili resp. ako projektová aktivita prispela k dlhodobému strategickejšiemu cieľu. 

Ďakujeme za rozhovor!

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK