Svet

Kúsok ľadu za svetový mier: Trump o Grónsku a zlyhaní energetickej politiky Európy

Na Svetovom ekonomickom fóre v Davose predniesol americký prezident Donald Trump svoj prvý prejav počas svojho druhého funkčného obdobia. Predstavil politické priority svojej vlády a vyjadril sa k ekonomickému vývoju USA, energetickej politike, NATO a geopolitickým konfliktom. Okrem toho zdôraznil obnovený záujem USA o Grónsko.

V stredu 21. januára vystúpil americký prezident Donald Trump na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) v Davose so svojím prejavom. Následne poskytol krátky rozhovor úradujúcemu šéfovi WEF Børgeovi Brendemu. Išlo o Trumpovu prvú účasť v Davose počas jeho druhého prezidentského mandátu.

USA na ceste k ekonomickému úspechu

Trump vysvetlil, že ekonomický rozvoj USA od jeho nástupu do úradu prekonáva pôvodné očakávania. Inflácia klesla, hospodársky rast a investície výrazne vzrástli. Hodnota úspor a dôchodkových fondov v USA výrazne stúpla.

Prezident okrem toho poukázal na investičný záväzok v celkovej výške 18 biliónov amerických dolárov, ktorý deklarovali veľké technologické koncerny aj zahraniční investori. V porovnaní s dňom jeho nástupu do úradu je o 1,2 milióna ľudí menej závislých od potravinových lístkov. Zároveň sa rozpočtový deficit znížil o 27 %.

Americká ekonomika sa v uplynulých rokoch vyvíjala dynamickejšie než ekonomiky mnohých iných priemyselných krajín. Po dosiahnutí vrcholu v roku 2022 sa miera inflácie začala znižovať, hoci naďalej vykazovala určitú volatilitu. Ekonómovia, ako napríklad Jerome Powell, prezident Federálneho rezervného systému, ktorého Trump vo svojom prejave kritizoval,však očakávajú nárast inflácie v dôsledku colnej politiky.

Európa „na nepoznanie“ – Čína si uvedomuje neefektívnosť veternej energie

Trump zdôraznil, že USA sú ekonomickým motorom sveta. Ak sa darí im, darí sa aj ostatným – a to platí aj opačne. Uviedol, že vďaka jeho zvoleniu za prezidenta sa USA vyhli osudu Európy, ktorá sa podľa neho zmenila na nepoznanie, keďže sa uchýlila k myšlienke, že rast je možné dosiahnuť neustálym zvyšovaním štátnych výdavkov.

Podľa Trumpa k tomu prispieva aj „Green New Scam“ – politika nulových emisií, ktorá podkopáva akúkoľvek šancu na prosperitu a zachovanie životnej úrovne. Trump verí, že Európa má potenciál. Poukázal na to, že v Severnom mori sa nachádzajú energetické zdroje, ktoré zostávajú nevyužité z ekologických dôvodov. Namiesto toho Európa zdvojnásobila svoje náklady na energiu a veterná energia sa z jeho pohľadu ukazuje ako ekonomicky stratová.

Dodal, že toto si podľa všetkého uvedomuje aj Čína. Predáva síce komponenty pre zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov do Európy, no sama sa zameriava na širší a stabilnejší energetický mix. Ofenzívna energetická politika USA podľa Trumpa zabezpečuje, že krajina netrpí nedostatkom energií. Cena paliva klesla pod 2 doláre za galón (približne 0,45 eura za liter). Dodal, že veľké technologické koncerny si pre svoje projekty umelej inteligencie vyrábajú energiu samostatne. Trump zároveň vysvetlil, aké kritériá definuje pre úspešnú energetickú politiku: „Energia má prinášať zisky, nie straty.“

„Bola chyba vrátiť Grónsko po druhej svetovej vojne“

Najväčší záujem však vzbudili jeho výroky o Grónsku. Americký prezident zdôraznil, že má veľký rešpekt k ľuďom v Dánsku a Grónsku. Ak však niekto vlastní Grónsko, musí byť schopný ho aj brániť – a to podľa neho dokážu len USA.

Podľa Trumpa bolo chybou, že USA po druhej svetovej vojne vrátili ostrov Dánsku. V tom čase krajina po niekoľkých hodinách padla do rúk nacistov, USA však okamžite zareagovali a ostrov zaistili. Za to sa im však nedostalo žiadneho uznania. Dánsko každoročne vynakladá vysoké sumy na správu Grónska. Trump tvrdí, že USA by tam vybudovali protiraketový systém („Golden Dome“), ktorý by chránil aj Kanadu.

Ostrov je riedko osídlené územie pokryté ľadom a geograficky sa nachádza v Severnej Amerike. V podloží pod ľadom sa pravdepodobne nachádzajú vzácne zeminy a Grónsko má strategický význam pre USA, Rusko aj Čínu. Hlavnou zásadou americkej politiky podľa Trumpa vždy bolo, že žiadna nepriateľská mocnosť nesmie získať oporu na americkom kontinente.

Z tohto dôvodu chceli USA Grónsko kúpiť, podobne ako už predtým kúpili iné územia. To by z jeho pohľadu NATO neohrozilo, ale naopak, posilnilo by ho to. Trump tvrdí, že on sám urobil pre NATO viac než ktokoľvek iný. Partneri v Aliancii a v Európe to však podľa neho nedoceňujú.

„Len kúsok ľadu na ochranu svetového mieru“

Podľa amerického prezidenta USA väčšinu času financovali NATO „prakticky sami“. Štatistiky ukazujú, že viac ako 60 % kumulovaných výdavkov Aliancie hradia USA. Tvrdí, že sa usiluje dosiahnuť mierovú dohodu medzi Ukrajinou a prezidentmi Putinom a Zelenským, čím by podľa neho pomohol aj Európe a NATO.

Ako protihodnotu chce Trump „len kúsok ľadu, aby mohol chrániť svetový mier“ – čo označuje za „nízku cenu“. Grónsko je autonómne územie, ktoré podľa ústavného práva patrí k Dánskemu kráľovstvu. Ostrov má veľký strategický význam pre systémy včasného varovania a obrany; ložiská surovín sa považujú za možné, no zatiaľ sú len čiastočne preskúmané.

Dánsko a krajiny EÚ odmietajú akýkoľvek presun kontroly nad ostrovom na USA. Prieskumy naznačujú, že tento krok odmietajú aj obyvatelia Grónska. Zároveň sa však zdá, že väčšina podporuje myšlienku väčšej samostatnosti alebo dokonca úplnej nezávislosti od Dánska.

Šírenie koronavírusu: je mu „ťažšie zabrániť ako vojne“

V rozhovore s prezidentom WEF Brendem po prejave sa hovorilo aj o pandémii koronavírusu. Trump vysvetlil, že vojnám možno zabrániť – aspoň vtedy, ak sú na oboch stranách inteligentní ľudia. Oveľa zložitejšia je situácia, ak sa objaví fenomén, akým je covid-19. Americký prezident k tomu povedal: „Myslel som si, že pandémie boli problémom minulého storočia.“

Pandémia koronavírusu v roku 2020 spôsobila prvý pokles hrubého domáceho produktu od svetovej finančnej krízy na konci prvého desaťročia 21. storočia.

Brende sa Trumpa opýtal aj na vysoký štátny dlh v USA. Podľa prezidenta ide o problém, ktorý si vyžaduje riešenie na viacerých úrovniach, pričom jednou z nich je zníženie výdavkov. Za kľúčový nástroj splatenia dlhu považuje ekonomický rast.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK