Inšpirácie » Tradičné remeslá

Impozantné drevo: Zo začiatku som ho vnímal len ako materiál, dnes ho vnímam ako živý príbeh (Rozhovor)

Drevo od Lukáša Kapuša putuje k rezbárom, remeselníkom, amatérskym tvorcom aj výrobcom nábytku a z ich dielní následne do domácností. Najväčší potenciál nachádza práve vo výrobe stolov a stolíkov z prirodzených drevených koláčov so zachovaným vzhľadom, výraznou štruktúrou a dôkladnou úpravou, ktorá zabezpečí dlhoročnú životnosť. Lukáša k profesionálnej práci s drevom priviedla túžba po originálnom vlastnoručne vyrobenom predmete z konkrétneho stromu. Dnes sa môže pochváliť skutočne kvalitným drevom, vysušeným, zderatizovaným a bezpečne ošetreným, ktoré pripravuje na ďalšie spracovanie.

Brestový, bukový či dubový koláč – to vo vašom prípade nadobúda úplne iný význam, než “koláč” v tradičnom význame. Čo to presne znamená?

U nás je „koláč“ symbol dreveného priečneho rezu stromu – jedinečný výrez, ktorý zachytáva vek, krásu a príbeh stromu. Každý jeden je originál a práve tie letokruhy a prírodná kresba z neho robia perfektný základ na výrobu stolíkov, dekorácií či obrazov.

Prečo ste si zvolili prácu s drevom ako takým a ešte v tejto neupravenej podobe?

Začalo to zvedavosťou a túžbou tvoriť rukami. Fascinovalo ma, ako každý kúsok dreva môže byť úplne iný a zároveň slúžiť ako základ pre krásny, funkčný projekt. Neupravené drevo ponúka slobodu a priestor na tvorivosť. Prvý výraznejší kontakt bol v roku 2019, kedy som narazil na svoj prvý väčší strom a chcel som si z neho vytvoriť niečo vlastné. Odvtedy sa to rozbehlo a stalo sa to mojou každodennou súčasťou.

Zo začiatku som drevo vnímal len ako materiál, dnes ho vnímam ako živý príbeh. Každý kus má svoj charakter, energiu a históriu. Prax ma naučila rešpektovať jeho prirodzenosť, nedokonalosti aj limity.

V čom si teda drevo dokážete podmaniť a v čom, naopak, ostáva stále nevyspytateľné aj pre niekoho s dlhoročnými skúsenosťami?

Drevo si podmaníte, keď ho spoznáte – ako reaguje, ako pracuje, ako sa správa po vysušení. Ale vždy ostane istá miera nevyspytateľnosti, hlavne pri starších kusoch – môžu sa skrútiť, prasknúť alebo prekvapiť štruktúrou. Drevo je prirodzený materiál a stále „pracuje“. Skrútenie alebo prasknutie najčastejšie nastáva pri nesprávnom sušení, keď sa vlhkosť z dreva dostane von príliš rýchlo alebo nerovnomerne. Drevo reaguje na teplotu, vlhkosť vzduchu a spôsob skladovania. Ak praskne jemne alebo sa mierne zdeformuje, vieme s ním stále pracovať – rezať, zrovnať alebo využiť v projektoch, kde prirodzené chyby pridávajú charakter. Väčšina pokazeného dreva sa dá zachrániť, ak sa k nemu pristúpi správne.

Spomenuli ste, že drevo môže prekvapiť aj štruktúrou. Čo to znamená?

Každý strom je originál a jeho vnútorná štruktúra je vždy trocha prekvapením. Niekedy sa objavia nádherné očká, inde sa kresba dreva zvlní, roztrhá alebo stočí do špirály. Stalo sa mi veľakrát, že som rozrezal kmeň, o ktorom som si myslel, že bude úplne obyčajný, a zrazu sa vo vnútri ukázala dramatická kresba, nariasenie alebo nádherný kontrast farieb. Tie najkrajšie veci v dreve často nevidno zvonku, objavia sa až pri reze. Čo sa týka očiek, tak sú to malé prirodzené zhluky vlákien, ktoré vznikajú tam, kde strom vytváral malé výhonky. Sú veľmi žiadané, pretože dodávajú drevu luxusný a netradičný vzhľad.

Napriek nevyspytateľnosti je ale drevo súčasťou vášho života a dokonca ho pripravujete na ďalšie spracovanie. Kam potom môže takéto drevo putovať?

Najčastejšie z neho vznikajú konferenčné alebo jedálenské stoly, hodiny, zrkadlá či machové obrazy. Putuje k tvorcom, ktorí si chcú vyrobiť niečo vlastné, alebo aj k zákazníkom, ktorí hľadajú hotové originálne produkty.

Už na začiatku sme hovorili, že pracujete s rôznymi druhmi dreva, pričom pri mnohých spomínate najmä výrobu stolíkov a stolov. Ktoré druhy sú pre tento účel ideálne? Alebo môžeme stolík vyrobiť prakticky z akéhokoľvek dreva?

Ideálne sú tvrdšie druhy ako dub, jaseň, brest alebo orech, ale krásne stolíky vznikajú aj z topoľa, javora či vŕby. Každé drevo má svoj štýl – niektoré viac očiek, iné nariasenú kresbu. Nariasená kresba znamená, že vlákna dreva sa vlnia, menia smer alebo majú „prúdový“ tvar. To robí dosku unikátnou, pretože každý centimeter vyzerá inak. Drevo môže mať aj plameňovú, pásikovú kresbu, mramorovanie, jadrové sfarbenie alebo dvojfarebné prechody. To je dôvod, prečo remeselníci milujú živý materiál – nikdy nie je rovnaký.

Aké sú podľa vás najdôležitejšie vlastnosti, ktoré drevo určené na ďalšie spracovanie musí spĺňať?

Základ je sušenie, stabilita a absencia škodcov. Drevo musí byť bez nadmernej vlhkosti, dobre skladované a zderatizované. Potom má tvorca istotu, že z neho vyrobí niečo trvácne. Sušenie je úplný základ kvality. Drevo môže schnúť prirodzene na vzduchu alebo technicky v sušiarni. Pri vzdušnom sušení platí pravidlo: rok sušenia na každý centimeter hrúbky. Technické sušenie je rýchlejšie, presné a najmä bezpečné. Drevo musí klesnúť na vlhkosť približne 7 – 12 %, podľa toho, či ide do interiéru alebo exteriéru. Pri tejto vlhkosti je drevo stabilné a pripravené na ďalšie opracovanie.

Vlhké drevo sa krúti, praská, mení rozmery a je nepredvídateľné. Stabilné drevo takisto musí byť vysušené na správnu hodnotu, uložené v stabilných podmienkach a bez vnútorného napätia. Keď drevo prejde celým týmto procesom, tvorca má istotu, že výsledný stôl alebo obraz si udrží tvar aj po rokoch.

Rozhoduje v tomto smere aj vek stromu, jeho poškodenie, hniloby, huby a podobne? Dá sa aj takéto drevo zachrániť a pretvoriť na kvalitný kus nábytku?

Áno, vek aj stav stromu rozhoduje. Niekedy aj poškodené drevo má dušu a pri správnom spracovaní vznikne krásny kontrast – práve tie „chyby“ často tvoria jedinečnosť, ale musia byť bezpečne ošetrené. Ošetrené a správne vysušené drevo zvyšuje pevnosť aj životnosť finálneho výrobku. Stôl alebo stolík z kvalitne pripraveného dreva vydrží roky bez deformácie a bez praskania. Ak je drevo zlé, mokré alebo napadnuté, výsledok nikdy nebude dobrý.

Akými úpravami by teda muselo drevo prejsť napríklad, ak je napadnuté hnilobou alebo hubami?

Také drevo musí byť dôkladne vysušené, ošetrené proti škodcom a často zafixované epoxidom. V niektorých prípadoch sa z takých miest stávajú „okná“ alebo dizajnové prvky v stole.

Aj keď gro vašej práce je priamo drevo, niekedy sa u vás objavia aj iné časti stromov. Čo všetko ešte viete zužitkovať?

Využijem aj kôru, malé vetvy, prirodzené výrastky či korene. Všetko, čo má zaujímavý tvar a dá sa premeniť na niečo kreatívne, napríklad podstavec, rám alebo dekoráciu.

Ako sa vám pracuje napríklad s kôrou? Čo všetko z nej dokážete vyťažiť?

Kôra má veľký potenciál ako prírodný rám, dekorácia alebo detail v machových obrazoch. Ak je dobre vysušená a ošetrená, krásne dopĺňa projekt a zachováva charakter dreva.

Aké úpravy zvyknete na kôre realizovať? Je to predsa len najvrchnejšia časť – priamo vystavená vonkajším vplyvom a poškodeniu…

Kôru očistím, vysuším a ošetrím proti škodcom. Najčastejšími škodcami sú červotoče, tesáriky a drevokazný hmyz všeobecne. Tieto larvy dokážu narobiť veľké škody najmä v mäkších a vlhších drevinách. Najviac ohrozené býva drevo, ktoré sa nedokáže brániť, či už preto, že je choré, poškodené, málo vyživené alebo dlhodobo bez vlahy. Takéto drevo je pre škodcov najľahší cieľ. Ak je potom kôra aj veľmi krehká, spevním ju epoxidom. Cieľom je zachovať jej prirodzenosť, ale zároveň zabezpečiť trvácnosť.

Úplne na záver by sme mohli nazrieť aj do samostatnej kategórie, ktorou sú hodiny, obrazy a špeciálne tie machové, ktoré sú dnes veľmi populárne. Ako vyzerá príprava dreva do takýchto dielní? Aké drevo sa hodí najviac?

Na tieto projekty je najlepšie suché, stabilné a vizuálne zaujímavé drevo – brest, topoľ, olivovník, javor. Priečne rezy s očkami alebo prírodným okrajom dodávajú hodinám či obrazom jedinečný charakter. Pri práci s machom je dôležité, aby drevo bolo stabilné, priedušné a esteticky ladilo s materiálom. Vzniká tak harmonické spojenie prírody a remesla.

Ďakujeme za rozhovor!

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK