Streda 19. augusta, 2026
Kolóna traktorov sa odpája po tom, ako počas demonštrácie 5. augusta 2026 zablokovala cestu v holandskom Deurningene (Foto: Wouter de Wilde/rôzne zdroje/AFP via Getty Images)

Holandskí farmári opäť v uliciach (Komentár)

Holandsko v posledných rokoch prešlo politickým labyrintom, ktorý by mohol slúžiť ako učebnicový príklad európskej paralýzy.

Vládna koalícia, ktorá vznikla po novembrových voľbách v roku 2023, sa skladala zo štyroch strán – PVV pod vedením Geerta Wildersa ako najsilnejšieho hráča, VVD bývalého premiéra Marka Rutteho, novovzniknutej stredopravicovej strany NSC a poľnohospodárskeho hnutia BBB.

Bola to koalícia postavená na sľube prísnejšej migračnej politiky a zároveň na prísľube úľav pre poľnohospodárov, ktorých sužovali regulácie týkajúce sa dusíka. Na jej čele stál nestranícky Dick Schoof, bývalý šéf civilnej spravodajskej služby AIVD, pretože ostatné strany odmietli, aby sa premiérom stal Wilders.

Po necelom roku fungovania sa však ukázalo, aká krehká je táto koalícia štyroch rôznorodých subjektov. Hnutie BBB si pritom vo svojej hlavnej agende neviedlo vôbec zle. Presadilo odklon od predchádzajúcej politiky v oblasti dusíka, zrušenie fondu vo výške 24,3 miliardy eur určeného na transformáciu vidieka aj posun pevného cieľa z roku 2030 na neskorší časový horizont. Teda presne ten politický obrat, s ktorým do vlády vstúpilo. 

V januári 2025 však Greenpeace uspel so žalobou a haagsky súd nariadil štátu, aby zákonný cieľ týkajúci sa dusíka do roku 2030 dodržal. V opačnom prípade by štátu hrozila pokuta vo výške desiatich miliónov eur. Súd zároveň konštatoval, že nová vláda zrušením časti predchádzajúcej politiky urobila v riešení problému s dusíkom krok späť.

Manévrovací priestor, ktorý si strana BBB vo vláde vyrokovala na zmiernenie a odklad politiky týkajúcej sa dusíka, sa tak výrazne zúžil. Nová strana NSC, založená z veľkej časti na protestných hlasoch proti tradičným stranám, sa medzitým v dôsledku politických sporov medzi lídrami rozpadala zvnútra. A sama PVV napriek víťazstvu vo voľbách v roku 2023 postupne strácala preferencie.

Wilders si bol tejto erózie vedomý a koncom mája 2025 predložil desaťbodový plán radikálneho obmedzenia azylu. Požadoval okrem iného nasadenie armády a odmietanie žiadateľov o azyl už na hraniciach, obmedzenie zlučovania rodín a navracanie Sýrčanov. Koaliční partneri tento plán jednoducho odmietli podpísať a požadovali, aby ministerka pre migráciu z radov PVV prišla s konkrétnymi a právne realizovateľnými návrhmi.

Wilders odpovedal, že s kompromismi je koniec. Začiatkom júna 2025 strana PVV demonštratívne vystúpila z vlády a koalícia sa po necelom roku rozpadla. Rozbila ju teda migrácia, nie poľnohospodárstvo. Hnutie BBB tak nedostalo šancu zistiť, kam by svoj pokus o zmenu politiky v oblasti dusíka skutočne dotiahlo.

Predčasné voľby sa konali 29. októbra 2025 a skončili sa jedným z najtesnejších výsledkov v novodobých holandských dejinách. Strana D66 pod vedením Roba Jettena aj Wildersova PVV získali zhodne 26 kresiel v 150-člennej snemovni. V absolútnom počte hlasov nakoniec tesne zvíťazila strana D66. Strana PVV pritom v porovnaní so svojimi 37 mandátmi z roku 2023 výrazne zoslabla.

Na treťom mieste skončila strana VVD s 22 mandátmi, za ňou sa umiestnila koalícia Zelených a Strany práce s 20 kreslami a kresťanskí demokrati z CDA s 18 kreslami. Volebná účasť dosiahla 78,3 percenta.

Wilders síce zostal na čele jednej z dvoch najsilnejších strán, no bol bez reálnej šance dostať sa k moci. Ostatné veľké strany po skúsenostiach s pádom Schoofovej vlády odmietli ďalšiu koalíciu s PVV. Nový kabinet nakoniec zostavili strany D66, CDA a VVD s 38-ročným Jettenom ako najmladším a prvým otvorene homosexuálnym premiérom v dejinách krajiny.

A práve táto nová vláda teraz, v júni 2026, predstavila ďalšiu fázu politiky v oblasti dusíka. Poľnohospodárstvu kladie za povinnosť znížiť emisie do roku 2035 o 42 až 46 percent v porovnaní s rokom 2019, pričom čiastkovým míľnikom na rok 2030 je zníženie o 23 až 25 percent. V priemysle a doprave je cieľom zníženie o 50 percent. 

Systém sa síce mierne mení, no pre poľnohospodárov ostáva problém rovnaký. Po krátkom politickom pokuse o zmiernenie pravidiel im pri redukciách opäť stanovujú veľmi nekompromisný cieľ, len zabalený do iného regulačného mechanizmu.

Poľnohospodárska organizácia LTO tento návrh podrobila tvrdej kritike a dnes varuje pred jeho vplyvmi na farmy. Spor sa tak opäť vracia k otázke, ktorá v Holandsku už raz priviedla do ulíc tisíce traktorov: koľko poľnohospodárskych podnikov môže pri požadovanom znížení emisií ekonomicky vôbec prežiť.

Reakcia na seba nenechala dlho čakať. Už koncom júla sa začali nové protestné akcie farmárov. Zatiaľ sú menšie a cielenejšie ako v roku 2022. Traktory sa objavujú pri diaľniciach, na mostoch a počas organizovaných jázd, pričom organizátori tentoraz účastníkov výslovne vyzývajú, aby dopravu úmyselne neblokovali. To je zásadný rozdiel oproti roku 2022, keď blokovanie komunikácií patrilo priamo k taktike protestov.

Potom došlo k ďalšiemu konfliktu.

Provincia Severné Brabantsko chce totiž odňať povolenia piatim hydinárskym farmám v blízkosti chránených oblastí Natura 2000. Tým sa spor posúva od percent a emisných tabuliek k oveľa zásadnejšej otázke. Môže sa poľnohospodár vôbec spoľahnúť na povolenie, ktoré mu štát kedysi právoplatne vydal?

Práve preto sa 14. augusta zišli v meste Den Bosch stovky farmárov na traktoroch. Už sa neprotestovalo len proti abstraktnej dusíkovej politike. Farmári hovoria, že ak úrad môže odobrať predtým vydané povolenie podniku, ktorý na jeho základe roky legálne fungoval a investoval, problém sa netýka len piatich hydinárskych fariem. Týka sa právnej istoty celého sektora.

Tým sa celý kruh v podstate uzatvára.

Holandskí farmári v roku 2023 vo veľkej miere podporili strany sľubujúce zásadný obrat v dusíkovej politike. Tieto strany sa skutočne dostali k moci a začali rozoberať starý systém. Potom zasiahol súd, koalícia sa následne rozpadla pre úplne inú otázku a predčasné voľby priviedli k moci novú vládu, ktorá farmárom opäť predkladá tvrdé ciele v oblasti znižovania emisií. 

Holandský poľnohospodár sa tak po troch rokoch politického experimentovania prakticky ocitol opäť na začiatku. Len s novou vládou, novými percentami a s čoraz menšou istotou, že povolenia vydané štátom budú platiť aj zajtra.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia odrážať stanovisko The Epoch Times.

Komentár bol preložený z českej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

Ako hodnotíte tento článok? Zanechajte nám spätnú väzbu.

Prečítajte si aj