Grok zistil absces, ale lekár nie. Čo hovorí odborníčka o samodiagnostike pomocou umelej inteligencie?
Každý z nás možno niekedy zažil pomaly sa rozvíjajúcu únavu, bolesti hlavy, kĺbov alebo hrdla. S rozmachom umelej inteligencie je lákavé vyhľadať, čo tieto príznaky môžu znamenať. Čo hovorí o takejto samodiagnostike všeobecná lekárka?
„Necítim sa dobre, asi mám chrípku. Je to divné, bolí ma pravá strana hrdla. Bezsenná noc, peklo. Grok: Máš absces mandle, choď na ORL, to nevyležíš“ napísal komentátor a YouTuber Ondřej Tesárek na X pred dvoma týždňami. Podľa neho mu však lekár diagnostikoval chrípku a predpísal kortikoidy. „Pán doktor, Grok povedal, že na absces potrebujem antibiotiká,“ odpovedal Tesárek. Lekár mu však údajne povedal, že mu ich nepredpíše, a trval na svojej diagnóze.
Po chvíli sa však komentátorov stav zhoršil a musel ísť do nemocnice, ako sa dočítame na X. Tam mu lekár povedal, že naozaj má absces na mandliach, tvrdí Tesárek. „Na antibiotiká už môže byť neskoro, je pravdepodobnosť 50 na 50, že pôjdete na operáciu abscesu pod mandľou, je to týždeň hospitalizácie,“ citoval komentátor slová lekára.
Ako vidno, umelá inteligencia sa v tomto prípade nemýlila. Preto sme sa opýtali predsedníčky spolku Mladí praktici MUDr. Mariky Svatošovej, ako vníma rolu umelej inteligencie v samodiagnostike.
Je samodiagnostika pomocou umelej inteligencie viac na škodu ako na prospech? Inými slovami, myslíte si, že rastúca dostupnosť nástrojov ako ChatGPT alebo Grok vedie k väčšej informovanosti pacientov alebo skôr k chaosu a stresu?
Umelá inteligencia je skvelý nástroj, ale čím viac človek o danej téme vie, tým lepšie dokáže rozlíšiť relevantné informácie od nepresných, zavádzajúcich alebo úplne falošných informácií.
Podobne ako pri vyhľadávaní cudzieho slova v slovníku, človek, ktorý nepozná takmer žiadny cudzí jazyk, nepozná rozdiel medzi významami a často použije nesprávny preklad. Z tohto dôvodu by sme neodporúčali spoliehať sa na samodiagnostiku a samoliečbu za pomoci umelej inteligencie, pretože väčšina ľudí nemá dostatočné znalosti na to, aby rozlíšila prospešné rady od škodlivých.
Myslíte si, že je v poriadku, ak sa ľudia obracajú na umelú inteligenciu, keď majú zdravotné problémy, a niekedy nasledujú jej rady? Mali by sme byť opatrní? Ak áno, do akej miery?
AI poskytuje údaje na základe toho, ako je vyzvaná, a odpovedá spôsobom, ktorý najlepšie vyhovuje očakávaniam pýtajúceho sa. Preto nie je zaručené, že poskytne presné informácie a rady v otázkach zdravia. AI nemôže nahradiť návštevu lekára a klinické vyšetrenie.
Mali by podľa vás všeobecní lekári alebo iní špecialisti používať umelú inteligenciu ako doplnkový nástroj? A deje sa to už v praxi?
Niektorí lekári už začínajú používať nástroje umelej inteligencie, ktoré môžu pomôcť zlepšiť starostlivosť o pacientov. Momentálne, pokiaľ viem, ide hlavne o administratívu alebo brainstorming diferenciálnych diagnóz. V niektorých oblastiach sa umelá inteligencia vyvíja veľmi rýchlo, napríklad v dermatologickej diagnostike, rádiológii, kardiológii a vyhodnocovaní EKG, ale zatiaľ nie je na úrovni, keď by mohla diagnostikovať bez dohľadu skúseného lekára. Podľa mojich skúseností s EKG umelá inteligencia v tejto fáze často ponúka nesprávne závery.
Systémy umelej inteligencie vo svojich odpovediach zvyčajne odporúčajú konzultáciu so špecialistom alebo návštevu nemocnice – myslíte si, že by to mohlo viesť k nárastu počtu pacientov, ktorí by inak nevyhľadali lekársku pomoc? Môže umelá inteligencia odľahčiť preťažený systém zdravotnej starostlivosti „odfiltrovaním“ triviálnych prípadov alebo očakávate skôr opačný účinok?
V tejto chvíli nemáme údaje o tom, či použitie umelej inteligencie pri samodiagnostike zvyšuje alebo znižuje počet návštev u lekára.
Ďakujeme za rozhovor.
Článok bol preložený z českej edície Epoch Times.
Zapojte sa do tvorby kvalitnejšieho obsahu! Aký je váš názor na tento článok?