Zaujímavosti

Fotograf zachytil Mliečnu cestu v nádherných detailoch uprostred neuveriteľnej kanadskej prírody (+Foto)

Počas západu slnka John Andersen schmatol fotoaparát, naskočil do auta a vyrazil na západ od Calgary. Pre astrofotografov je fotografovanie Mliečnej cesty tradične nočnou záležitosťou. Potrebujú na to dokonalú tmu s nulovým svetelným smogom z civilizácie.

Andersen pre Epoch Times povedal, že je ochotný spraviť takmer čokoľvek, aby zachytil centrálne jadro našej galaxie, podľa vedcov obiehajúce okolo neviditeľnej čiernej diery, ktorá je asi 4 milióny krát hmotnejšia než Slnko. 

Na jeseň sa javí najjasnejšie, dodal. 

Andersen sa vydáva na pomerne nebezpečné miesto – do odľahlých a drsných hôr, kde sa v noci po diaľnici pohybuje divoká zver a veľké mačkovité šelmy z úzadia sledujú ostražitých návštevníkov.

Počas jazdy nervózne sleduje stáda jeleňov a kráv postávajúcich pri kraji cesty, do auta mu ako dážď narážajú roje hmyzu. Nakoniec úspešne dorazí k vodopádom Sheep River Falls v oblasti Kananaskis v provincii Alberta na úpätí kanadských Skalnatých vrchov. Nastáva súmrak. Obloha je jasná. Nemal by mať problém použiť svoju zrkadlovku (DSLR) a zaostriť na supermasívnu centrálnu hviezdokopu našej galaxie.

„Bola to jedna z najjasnejších nocí, aké sme kedy zažili. Bol práve nov mesiaca, takže máte možnosť fotografovať Mliečnu cestu bez toho, aby vám do toho Mesiac zasahoval,“ povedal 68-ročný fotograf, ktorý cez deň pracuje v ropnom priemysle.

Andersen si v tme postavil statív a s mimoriadnou opatrnosťou sa pohyboval po strmých a nebezpečných svahoch okolo vodopádov. Na niektorých lokalitách sa musí vyrovnať s ešte ďalším „nebezpečenstvom“ – skupinami iných fotografov. 

Avšak v túto noc tam boli len dvaja ďalší muži prechádzajúci sa okolo vodopádov. Andersen im ochotne ukázal svoje nastavenie fotoaparátu a vysvetlil im detaily o nádhernej oblohe, ktorú sledovali.

Na deväťmiestnej Bortleho stupnici sa táto oblasť nachádza na stupni 3 (najlepší je stupeň 1 z 10) bez svetelného znečistenia svietiaceho smerom k Mliečnej ceste. To znamená, že je možné vidieť jej detailnú štruktúru a dokonca vzdialenejšie galaxie. Objavujú sa aj obrovské oblaky vesmírnych hmlovín, pričom guľové hviezdokopy možno vidieť voľným okom.

Napriek všetkým faktorom, ktoré mu hrali do karát – tma, mesiac v nove, vhodné počasie, žiadny dav fotografov – sa Andersen nemôže vyhnúť vplyvu Elona Muska.

„Odkedy som začal chodiť fotografovať von, sa Starlink za posledných 10 rokov stal súčasťou reality,“ povedal o globálnom satelitnom komunikačnom programe SpaceX. „Elon posiela satelity Starlink doľava, doprava, všade.“

„Mám časozberné zábery, kde to vyzerá, akoby po oblohe lietali guľomety – je tam toľko satelitov – nerobím si srandu,“ dodal Andersen so smiechom. „Vyzerá to ako z filmu.“

Tieto novo vypustené satelity sú dostatočne vysoko, takže sú stále na slnečnom svetle a jasne sa lesknú z veľkej výšky. Keďže sa ešte nerozptýlili po vesmíre, vyzerajú ako reťaze UFO alebo perlové náhrdelníky, ktoré prechádzajú hviezdami. Ide o vizuálny efekt, keď sa satelity pohybujú po oblohe a hviezdy tvoria pozadie.

Andersen začal amatérsky fotografovať pred piatimi desaťročiami. Bol medzi prvými, ktorí s príchodom digitálnych fotoaparátov začali zachytávať nočnú oblohu. Nové stroje dokázali zaznamenať to, čo žiadny filmový fotoaparát predtým nedokázal. V tom čase Andersen a ďalší členovia jeho lokálneho fotografického klubu začali prečesávať krajinu a hľadať najlepšie miesta s tmavou oblohou, aby mohli fotografovať kométy, polárnu žiaru a samozrejme Mliečnu cestu.

Andersen rád robí fotografie s vodnými motívmi – napríklad odrazy hviezd vo vidieckých jazierkach alebo väčších vodných plochách. Jeho obľúbenou lokalitou je rybník Forgetmenot, ktorý sa tiež nachádza v oblasti Kananaskis, severne od vodopádov Sheep River Falls. Cesta tam môže byť veľmi nebezpečná. „V noci sa tam často vyskytujú divé kone,“ vysvetlil.

Andersen na svojich cestách nezriedka zahliadne pumy alebo hruborohé ovce. Na fotografické výlety preferuje ísť s jedným alebo dvoma kamarátmi. Taktiež uprednostňuje brať si so sebou čo najmenej vecí. Je to tak bezpečnejšie, hovorí. Výstroj môže byť vo voľnej prírode veľkou záťažou – najmä ak treba so sebou vláčiť teleskopy, ďalekohľady a iné sledovače hviezd, ktoré boli štandardom astrofotografie v časoch filmových fotoaparátov.

Aj keď dnes sú mimoriadne populárne automatické fotoaparáty s umelou inteligenciou na smartfónoch, Andersen sa stále drží základov fotografie a radšej používa manuálne nastavenie. Jeho metóda vytvára snímky Mliečnej cesty vrstvením fotografií, čo pomáha eliminovať šum, odstraňuje nechcené satelity a zaostruje detaily.

Andersen navštevuje miesta s tmavou oblohou po celej Alberte každý týždeň. Na otázku, kam sa vydá za fotografovaním hviezd nabudúce, odpovedá: „Tam, kde je jasná obloha.“

Ďalšie fotografie Mliečnej cesty od Johna Andersena:

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK