Cestovanie, Inšpirácie

Arogantní Quebečania, či bizarné kreditné skóre: napriek tomu ostáva Kanada mojou vysnívanou krajinou (Rozhovor s Evou Čavojcovou)

Eva sa do Kanady zamilovala počas dovolenky vo Vancouveri v roku 2015. Získala si ju miestna atmosféra a aj samotní Kanaďania. Spolu s partnerom Aďom si vtedy povedali, že sa tam jedného dňa presťahujú. Sen sa im splnil v roku 2018. Dnes žijú už šiesty rok v Toronte a o realite života za oceánom Eva otvorene rozpráva aj vo svojom podcaste Kávička cez oceán.

Epoch Times Slovensko: Toronto je aktuálne miesto, kde žijete a pracujete. Ako sa vám vlastne podarilo premeniť sen o Kanade na realitu?

Eva Čavojcová: Presunieme sa naspäť do roku 2015, kedy sme s mojím partnerom Aďom išli do Vancouveru na dovolenku a po prvýkrát sme cestovali do Kanady. A na prvý pohľad sme sa zamilovali. Do krajiny, ľudí, atmosféry, prírody. Kanaďania sú veľmi otvorení, priateľskí a nemajú problém sa len tak s vami porozprávať, pomôcť alebo pochváliť. Sú taktiež veľmi pozitívni, radi si užívajú život a tento životný štýl mi je veľmi blízky. 

Po tejto dovolenke sme si povedali, že sa do Kanady vrátime žiť a spravíme všetko pre to, aby sa nám to podarilo. Dokončili sme si vysoké školy na Slovensku a Aďo sa zdokonaľoval vo vizuálnych efektoch. V roku 2018 sa mu podarilo získať prvú pracovnú ponuku v Montreale, mne sa podarilo získať pracovné vízum cez program Working Holiday, a tak sme sa presťahovali do Kanady so štyrmi obrovskými kuframi a ešte väčším nasadením. 

Ako vyzerali vaše prvé mesiace?

Moje prvé mesiace v Montreale boli veľmi vzrušujúce. Montreal sa nachádza v provincii Quebec a o Quebečanoch sa celkovo hovorí ako o veľmi hrdých ľuďoch. Páči sa mi na nich, že sú hrdí na svoju históriu a veľmi si bránia, čo si vybudovali, no nie sú až takí otvorení a priateľskí ako zbytok Kanaďanov. Moje začiatky boli ťažké kvôli jazykovej bariére. Po francúzsky som vôbec na začiatku nevedela, snažila som sa francúzštinu učiť  a navštevovala som aj kurzy, no quebecká francúzština je iná. Ak som si chcela jazyk precvičovať v obchode či v reštaurácii, často som sa stretávala s aroganciou či s neprijatím.

Ako ste si poradili s vybavovaním všetkých dokumentov, dokladov a povolení? To totiž býva často „kameňom úrazu“ pre mnohých, ktorí sa rozhodnú žiť v zahraničí…

Žiadala som o pracovné víza cez program Working Holiday a pamätám si, že to zahŕňalo  podrobné informácie o blízkych aj históriu cestovania od 18 rokov s presnosťou na dni. Snažila som sa mať všetky papiere vyplnené a nahraté dopredu, ale stalo sa, že som jeden dokument nesprávne nahrala do systému a moje povolenie mi zrazu zamietli len cca 2 týždne pred odletom do Montrealu. 

V tieto dni som ako splašený kôň behala od úradu k úradu, na ambasádu a agentúru. Nakoniec som vďaka jednej agentúre moje pracovné povolenie dostala naspäť. Najhoršie však je, že aj keď to povolenie dostanete, to pravé oficiálne pracovné povolenie človek dostane až na letisku v Kanade na imigračnom oddelení, ale ak by sa imigračnému pracovníkovi čokoľvek nezdalo, môže vás otočiť naspäť. Po prílete sme si veľmi ľahko vybavili účet v banke a sociálne číslo, ktoré tu musí mať každý, kto tu chce pracovať. 

Veľká bizarnosť je stále pre mňa aj kreditné skóre. Ak si hľadáte bývanie, dokážete, že s partnerom máte stabilnú prácu a zarobíte veľa, no kreditné skóre máte nižšie, lebo ste napríklad zaplatili účet za telefón o dva dni neskôr, tak si to bývanie nájdete podstatne ťažšie. 

Čo podľa vás najčastejšie podceňujú ľudia, ktorí sa chystajú do Kanady za novým životom?

Neexistuje presný návod, ktorý vás na zahraničie pripraví. Každý rok sa to môže meniť. Takisto závisí, do ktorej provincie sa v Kanade rozhodnete ísť. Ak chcete ísť do Quebecu a mesta Montreal, majte na pamäti francúzštinu a že vám môžu dať miestni pocítiť, že medzi nich nepatríte. Ak do Ontária a mesta Toronto, očakávajte veľkomesto, kde je trochu ťažšie si zohnať bývanie ako v Montreale a je to aj celkovo drahšie mesto na život.

Ak sa pozriete spätne – podcenili ste niečo v rámci prípravy na život v Kanade vy?

Nečakala som, že v Montreale a celkovo v Quebecu budú tak upnutí na francúzštinu a budú sa ku mne nepriateľsky a arogantne správať aj napriek tomu, že som im ukázala, že sa ten jazyk učím a pracujem na tom. Taktiež ma zaskočilo, ako veľmi si potrpia na kreditnom skóre a nečakala som, že sťahovanie z Montrealu do Toronta bude oveľa náročnejšie ako sťahovanie zo Slovenska do Montrealu.

Začiatky sú, samozrejme, všade náročné. Človek je v úplne inej krajine medzi cudzími ľuďmi. Ako ste zvládali to, že ste zrazu zostali bez rodiny, priateľov a známych?

Ja som mala šťastie aj v tom, že som mala pri sebe môjho partnera. Taktiež mi ale pomohlo aj moje zapálenie a motivácia, že som zo Slovenska odišla do sveta s vidinou nájdenia si lepšej práce a vybudovania si lepšieho života. Takže som si vždy povedala: „Evi, si konečne tu v Kanade, takže vstaň, utri si slzy a nevzdávaj sa – máš na to!“ S rodinou a kamarátmi som stále bola a aj som v kontakte a postupom času som si nové kamarátstva vybudovala aj tu v Kanade. 

Najväčšiu samotu som pocítila v Montreale úplne na začiatku, kedy som si veľmi ťažko hľadala prácu. Dodnes si pamätám, ako som frustrovane sedela na posteli v našej izbe. Aďo odišiel do práce a ja som zostala sama. Po neúspešných pohovoroch a skúšaniach som sa cítila fakt osamelo. No v jeden deň som si povedala, že mám len dve možnosti. Buď sa budem ľutovať, alebo to zoberiem do svojich rúk, vstanem a budem ďalej skúšať. Vybrala som si druhú možnosť.

Vnímate, že život v Kanade vás nejako zmenil?

Veľmi som psychicky zosilnela. Prešli sme si už celkovo toľkými pádmi, že ma to naučilo si to fakt nastaviť v hlave tak, že v sebe mám stále hnací motor a neustále pracujem na sebe a na našej budúcnosti, a to ma ženie dopredu. 

Strach na začiatku zohrával veľkú úlohu. Celkovo, ak bývate v zahraničí, strach a obavy sa môžu stať rutinou, pretože veľakrát idete po veľmi tenkom ľade a nemáte všetko pod kontrolou. Aj keď tu už žijete niekoľko rokov, môžu vás zrazu vyhodiť z práce, vyprší vám pracovné povolenie, zaplatíte účet za telefón o deň neskôr a tým vám klesne kreditné skóre a tŕpnete, či si budete vedieť nájsť nájom. Dôležité je nedovoliť, aby vás ten strach úplne zrazil na kolená. 

Mne pomohlo to, že som si neustále opakovala, že som tu, že mám tú možnosť tu vôbec byť a ako ťažko som pracovala na tom, aby som sa sem dostala a že si to len tak nenechám zobrať a porazene sa nevrátim na Slovensko s tým, že mi to nevyšlo. Zároveň som sa aj napriek stresom naučila viac si užívať život. Taktiež som viac ostražitá a dávam si pozor, či už v profesionálnom, alebo osobnom živote.

V takýchto situáciách často hľadáme oporu u blízkych a priateľov. Ako sa budujú priateľstvá v Kanade?

Povedzme si úprimne, že budovať si priateľstvá v dospelom veku je podstatne ťažšie vo všeobecnosti. O Kanaďanoch som zistila, že sú veľmi priateľskí, otvorení no až príliš slušní a často nepovedia, čo si skutočne myslia a čo chcú, pretože vás nechcú raniť. Chvíľku trvalo, kým si ma Kanaďania pripustili bližšie k sebe, no dodnes mám pár dobrých kamarátok. Vďaka mojej práci vo vizuálnych efektoch som spoznala skvelých ľudí z celého sveta a vybudovala som si s nimi kamarátstva veľmi ľahko a prirodzene. Som celkovo veľmi spoločenská a rada spoznávam nových ľudí, takže som s tým nemala problém. Keď sme sa presťahovali do Toronta a začala som s hľadaním nových kamarátstiev, musela som byť na začiatku trpezlivá. Nakoniec po skoro 4 rokoch som vďačná za skvelých ľudí, ktorých mám okolo seba a môžem ich nazývať mojimi kamarátmi.

Prekvapila vás niečím kanadská povaha? 

Veľmi ma prekvapilo na Kanaďanoch to, že tým, že vás nechcú raniť vám často nepovedia veci na rovinu. Tá naša európska priamosť mi niekedy chýba. Na začiatku som napríklad bola zaskočená z toho, keď mi vraveli že môžeme spolu ísť von a že sa tešia, no keď išlo už do tuhého, tak sa buď neozvali, alebo z toho vycúvali, pretože im bolo proti srsti na začiatku povedať, že s vami nechcú ísť von. Rokmi som sa už naučila čítať medzi riadkami a brať veci s rezervou. 

Tiež ma prekvapilo to, že tu ľudia celkovo viac myslia na seba a nemajú problém zrušiť vaše stretnutie pol hodinu pred tým, ako sa máte stretnúť. Čo sa však týka celkovo priateľstiev tu v Kanade, ľudia ich berú rovnako vážne ako na Slovensku. Sú len v určitých smeroch trochu iné – je tu veľmi veľa rôznych kultúr. 

Pri multikultúrnych priateľstvách je dôležité sa najprv o tej danej kultúre naučiť a pozorovať, ako sa daný človek správa a akým spôsobom sa vyjadruje, nebrať si hneď veci osobne, začať vnímať odlišnosti a pozorovať, čím sa líšia od toho, na čo sme zvyknutí napríklad na Slovensku. Toronto je obrovské mesto a pre ľudí je tu normálne, že sa spoznávajú aj cez rôzne aplikácie, nielen na randenie, ale aj na priateľstvá. Takúto aplikáciu na hľadanie priateľstiev som skúsila aj ja a bol to zážitok.

Ďakujeme za rozhovor!

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK