V auguste vojde do platnosti Európsky zákon o slobode médií: väčšina slovenských europoslancov ho podporila ešte v minulom volebnom období
Už čoskoro, konkrétne 8. augusta 2025, nadobudne vo všetkých členských štátoch Európskej únie (EÚ) plnú účinnosť Európsky zákon o slobode médií (European Media Freedom Act/EMFA).
Cieľom tejto legislatívy má byť posilnenie slobody a plurality médií v EÚ, zvýšenie transparentnosti vlastníctva médií, zabezpečenie nezávislosti verejnoprávnych médií a ochrana novinárov a ich zdrojov.
Členské štáty EÚ v súčasnosti implementujú EMFA do svojich národných legislatív.
Nový zákon zaväzuje členské štáty chrániť nezávislosť médií. „Všetky formy zásahov do redakčných rozhodnutí budú zakázané,“ píše sa v texte EMFA.
Európsky parlament prijatím tejto legislatívy reagoval na očakávania občanov, ktoré zazneli v záveroch Konferencie o budúcnosti Európy. EMFA má za cieľ predchádzať mediálnym monopolom, zabezpečiť pluralitu a nezávislosť médií od politického, korporátneho či zahraničného vplyvu, bojovať proti dezinformáciám a chrániť novinárov.
„Silné a nezávislé médiá sú nevyhnutné pre informovanie občanov a pre fungovanie našich demokracií. Slúžia ako strážny pes, ktorý berie na zodpovednosť tých, ktorí sú pri moci, odhaľuje nespravodlivosti, bojuje proti dezinformáciám a dáva hlas tým, ktorých by inak nebolo počuť,“ vyhlásila eurokomisárka pre finančné služby a úniu úspor a investícií Maria Luís Albuquerqueová, v minulosti portugalská ministerka financií.
Ochrana práce novinárov, zákaz špehovania, nezávislosť verejnoprávnych médií
Podľa EMFA budú orgány verejnej moci povinné zdržať sa akéhokoľvek nátlaku na novinárov a editorov, aby prezradili svoje zdroje. Zákaz sa vzťahuje na zadržiavanie, ukladanie sankcií, prehliadky kancelárií či inštaláciu sledovacieho softvéru do zariadení novinárov.
Výnimku predstavujú len prísne definované prípady, keď je použitie špionážneho softvéru povolené na základe individuálneho rozhodnutia súdu v súvislosti s vyšetrovaním závažných trestných činov. Aj v týchto prípadoch má dotknutá osoba právo byť po ukončení sledovania informovaná a môže sa brániť na súde.
EMFA tiež kladie dôraz na nezávislosť verejnoprávnych médií. Vedúci pracovníci a členovia správnych rád týchto médií budú musieť byť vyberaní transparentne a nediskriminačne na dostatočne dlhé funkčné obdobie, pričom ich odvolanie bude možné len v prípade, že prestanú spĺňať odborné kritériá.
Financovanie verejnoprávnych médií bude musieť byť transparentné, objektívne, udržateľné a predvídateľné, aby sa zabránilo politickému ovplyvňovaniu a zabezpečila sa dlhodobá stabilita týchto inštitúcií.
Transparentnosť vlastníctva a financovania, ochrana slobody médií pred veľkými platformami
Všetky spravodajské a publicistické médiá, bez ohľadu na veľkosť, budú povinne zverejňovať informácie o svojich vlastníkoch v národnej databáze vrátane prípadov, keď sú priamo alebo nepriamo vlastnené štátom. Médiá budú musieť tiež zverejňovať informácie o finančných prostriedkoch získaných zo štátnej reklamy a štátnej podpory vrátane podpory z krajín mimo EÚ.
Prideľovanie verejných financií médiám alebo online platformám bude musieť prebiehať na základe verejných, primeraných a nediskriminačných kritérií. Údaje o výdavkoch na štátnu reklamu budú verejné, známa bude celková ročná suma a suma na jednotlivé médiá.
Cieľom je zvýšiť dôveru verejnosti v nezávislosť a objektivitu médií a zabrániť skrytému ovplyvňovaniu redakčného obsahu.
EMFA zavádza aj mechanizmus na ochranu médií pred svojvoľným obmedzovaním obsahu zo strany veľkých online platforiem, ako sú Facebook, X (bývalý Twitter) či Instagram.
Platformy budú musieť rozlišovať medzi nezávislými médiami a zdrojmi, ktoré nie sú nezávislé. Ako vysvetľuje Európsky parlament, médiá budú informované, keď bude platforma plánovať, že vymaže alebo obmedzí ich obsah, a budú mať 24 hodín na odpoveď. Až po odpovedi (alebo v prípade jej absencie) môže platforma vymazať alebo obmedziť obsah, ak nespĺňa jej podmienky.
Médiá budú mať možnosť obrátiť sa na mimosúdny orgán na riešenie sporov a požiadať o stanovisko Európsku radu pre mediálne služby, ktorú EMFA zriaďuje.
Potreba politickej odvahy
Európsky parlament v utorok 8. júla 2025, mesiac pred nadobudnutím účinnosti spomenutej legislatívy, diskutoval o potrebe dôsledného uplatňovania nových pravidiel zo strany členských štátov aj poskytovateľov mediálnych služieb.
Ako v mene Európskej ľudovej strany uviedla nemecká europoslankyňa Sabine Verheyenová, Európsky zákon o slobode médií pôsobí na papieri ako významný míľnik. Tvrdí však, že sám zákon nestačí, a poukázala na výzvy pri jeho implementácii.
„Hovoríme o výnimkách, prechodných obdobiach a národných citlivých otázkach… Potrebujeme politickú odvahu, aj keď sa stáva nepríjemnou. Ide o základnú demokratickú architektúru Európy. Nezávislá a slobodná mediálna krajina nie je len niečo, čo je pekné mať. Je základom každej slobodnej demokracie. Médiá sa však môžu cítiť nepríjemne. A v skutočnosti na to majú dôvod,“ poznamenala Verheyenová.
Poukázala na dianie v niektorých krajinách, kde vlády vystupujú proti médiám a útočia na ne. To je podľa nej útok na samotnú demokraciu. „To, čo v súčasnosti pozorujeme, a to aj v EÚ, je znepokojujúce. Novinári sú stále monitorovaní, žalovaní a pod tlakom a v niektorých členských štátoch implementácia EMFA výrazne zaostáva. Zároveň vidíme, že v niektorých štátoch jednoducho chýba politická vôľa skutočne niečo urobiť a zabezpečiť nezávislosť médií.“
Uhríkovi s Kaliňákom prekáža, ako informujú niektoré médiá
V rámci rozprávy vystúpila aj dvojica slovenských europoslancov – Milan Uhrík (Republika/Európa suverénnych národov) a Erik Kaliňák (Smer-SD/nezaradený). Uhrík na úvod svojho príspevku označil väčšinu z mainstreamových médií za „absolútnu žumpu“ bez objektivity.
„Na Slovensku podľa prieskumov nedôverujú mainstreamovým médiám až tri štvrtiny občanov. Až tri štvrtiny ľudí im jednoducho neverí a nie preto, že by novinári neboli slobodní alebo nemali dostatočnú ochranu. Je to preto, lebo sú arogantní a klamú. Klamali o Iraku, klamali o covide, klamú o vojne, klamú o imigrantoch, klamú o vlastencoch, klamú o všetkom. Väčšina z mainstreamových novinárov naozaj nepíše objektívne,“ vyhlásil Uhrík a dodal, že novinári sa „spreneverili svojmu poslaniu“.
Na stranu novinárov sa nepostavil ani Kaliňák. „Ak dnes niekto potrebuje našu ochranu, tak to nie sú novinári, ale demokracia a vôľa ľudu. Za posledné desaťročie totiž drvivá väčšina novinárov absolútne kapitulovala na svoju základnú úlohu objektívne a vyvážene informovať a dala prednosť politickému aktivizmu. Z pozície mäkkej moci začali ľuďom diktovať, čo si môžu myslieť, komu majú veriť a koho musia voliť,“ poznamenal.
Kaliňák tvrdí, že „každý politik, čo nesúhlasí s progresívnou víziou, je okamžite označený za ruského agenta“, a ak napriek tomu získa dôveru občanov, je rovno povýšený na diktátora.
„Najdokonalejší príklad toho, o čom hovorím, predviedol minulý týždeň novinár Andrew Rettman v newsletteri EUobserver, v ktorom nazval dvoch demokraticky zvolených premiérov za ich suverénne názory zradcami a ruskými zapredancami, ktorých treba zničiť zmrazením eurofondov, infringementmi, auditmi, súdnymi spormi či dokonca nasadením tajných služieb, aby novinárov ako on nakŕmili špinou proti Ficovi a Orbánovi.“
Ruotolo: O Slovensku je lepšie nehovoriť
Taliansky zákonodarca Sandro Ruotolo má iný názor. V mene Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov podotkol, že napriek tomu, že sa blíži 8. august, mnohé krajiny zákon ešte vôbec nezačali zavádzať.
„Napríklad na Cypre návrh zákona uľahčuje špehovanie novinárov, o Slovensku je lepšie nehovoriť, na Malte nie je ani jasné, ktoré ministerstvo je zaň zodpovedné… V Orbánovom Maďarsku chýba politická vôľa a v Taliansku je vrcholový manažment televízie RAI menovaný vládou, čo je v rozpore so zákonom o slobode médií. Dosť bolo výhovoriek. Vlády vedia, čo musia robiť, a to dodržiavať zákon o slobode médií. Brusel má povinnosť to požadovať,“ vyhlásil.
Drvivá podpora slovenských europoslancov
Pre zaujímavosť možno ešte spomenúť, ako hlasovali slovenskí europoslanci o tejto legislatíve dňa 13. marca 2024, čiže ešte v predchádzajúcom funkčnom období Európskeho parlamentu.
Spomedzi 14 slovenských zákonodarcov podporili tento právny akt až desiati: Michal Wiezik, Vladimír Bilčík (obaja SPOLU/Európska ľudová strana), Jozef Mihál (SPOLU/Obnovme Európu), Monika Beňová, Robert Hajšel, Katarína Roth Neveďalová (všetci Smer-SD/Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov), Martin Hojsík (PS/Obnovme Európu), Eugen Jurzyca (SaS/Európski konzervatívci a reformisti), Miriam Lexmann, Ivan Štefanec (obaja KDH/Európska ľudová strana).
Proti boli Miroslav Radačovský a Milan Uhrík (obaja Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko/nezaradení).
Na hlasovaní sa nezúčastnili Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS/Obnovme Európu) a Peter Pollák (OĽaNO/Európska ľudová strana).
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.