Europarlament schválil reformu financovania politiky súdržnosti: miliardy na obranu, bývanie a regióny
Európsky parlament 10. septembra schválil kľúčovú reformu financovania politiky súdržnosti, ktorá umožní presmerovať stovky miliárd európskych fondov na riešenie aktuálnych geopolitických, environmentálnych a sociálnych výziev.
Reformou dôjde k úprave legislatívy o Európskom fonde regionálneho rozvoja (ERDF), Kohéznom fonde, Fondu na spravodlivú transformáciu (JTF) a Európskom sociálnom fonde plus (ESF+). Mala by sa tak zabezpečiť väčšia flexibilita pre roky 2026 a 2027.
Ako uviedol oficiálny web europarlamentu, cieľom tejto reformy je „mobilizovať finančné prostriedky na riešenie nových výziev“. Členské štáty tak budú môcť ľahšie čerpať financie z uvedených fondov na nové ciele, napríklad na obranné priemyselné spôsobilosti, dostupné a udržateľné bývanie, dostupnosť vody, dekarbonizáciu, energetickú infraštruktúru či civilnú pripravenosť.
„Politika súdržnosti je základným pilierom európskej solidarity. Prispôsobujeme ju aktuálnym udalostiam a zabezpečujeme flexibilitu, pričom zachovávame jej základné hodnoty,“ povedal rumunský spravodajca Dragos Benea zo Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov.
Identické hlasovania v podaní Slovákov
V súvislosti s uvedenou problematikou sa konali až dve hlasovania. Reforma, ktorá zahŕňa ERDF, Kohézny fond a JTF, bola schválená pomerom hlasov 440 za, 168 proti a 52 sa zdržalo. Revízia ESF+ bola schválená pomerom 453 za, 149 proti a 59 sa zdržalo.
Zo slovenského pohľadu obe hlasovania dopadli navlas identicky. Reformu podporili Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Michal Wiezik a Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu).
Proti nej hlasovali Branislav Ondruš (Hlas-SD/nezaradený), Milan Mazurek, Milan Uhrík (obaja Republika/Európa suverénnych národov), Monika Beňová, Ľuboš Blaha, Katarína Roth Neveďalová, Judita Laššáková a Erik Kaliňák (všetci Smer-SD/nezaradení).
Súčasťou hlasovaní neboli Ľudovít Ódor (PS/Obnovme Európu) a Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana).
V nadväznosti na to Rada EÚ 18. septembra prijala zmeny existujúcich nariadení nadobúdajúce účinnosť deň po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ.
Karvašová bude podporovať regióny
Príkladom využitia fondov môže byť výstavba cenovo dostupných bytov v regiónoch s nízkym HDP, ako sú východné Slovensko či južné Poľsko, kde nedostatok bývania brzdí rozvoj. Financie z Kohézneho fondu by mohli podporiť aj modernizáciu elektrických sietí na využívanie obnoviteľných zdrojov, ako sú veterné parky v pobaltských štátoch, alebo vývoj technológií s dvojakým využitím, napríklad dronov pre záchranné operácie aj vojenskú logistiku. Tieto projekty by mohli priniesť nové pracovné miesta a posilniť ekonomickú stabilitu menej rozvinutých oblastí.
Pri financovaní obranného priemyslu a vojenskej mobility budú prioritou investície s dvojakým využitím, vhodné na civilné aj vojenské účely. Sociálne fondy budú podporovať zručnosti súvisiace s civilnou pripravenosťou, obranou, kybernetickou bezpečnosťou a dekarbonizáciou.
„Výdavky na strategické technológie v rámci platformy EÚ STEP sa zvýšia o jednorazové predfinancovanie vo výške 20 % a o 10 percentuálnych bodov vyššie spolufinancovanie.“
Pre východné pohraničné regióny, ktoré susedia s Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou a čelia jedinečným bezpečnostným výzvam, bude k dispozícii dodatočné predfinancovanie vo výške až 9,5 % z celkovej podpory z Kohézneho fondu.
Investície veľkých spoločností do technológií, obrany a dekarbonizácie budú podporované len v regiónoch s nižším ako priemerným HDP na obyvateľa, pričom malé a stredné podniky zostanú prioritou, čo v rozprave uvítala aj slovenská europoslankyňa Karvašová.
„Ja budem vždy stáť na strane regiónov, tu v Štrasburgu, v Bruseli aj na Slovensku,“ povedala a poukázala na to, že slovenská vláda zmrazila 200 miliónov eur samosprávam, mestám a obciam. „Na škôlky, školy aj zdravotnícke centrá… Nie preto, že by neboli pripravené projekty, ale preto, že vláda má iné priority pre ľudí v regiónoch. Ľudia to nie sú,“ vyhlásila.
Karvašová v rozprave uviedla, že ako tieňová spravodajkyňa presadila poistku, aby vlády nemohli len tak svojvoľne rozhodovať o zdrojoch, ktoré patria samosprávam. „Európska únia nie je zlý Brusel. Je to podaná ruka,“ skonštatovala.
Na Slovensku by reforma mohla mať zásadný vplyv na východné regióny, ako sú Prešovský či Košický samosprávny kraj, ktoré patria medzi najmenej rozvinuté v EÚ. Napríklad dodatočné financie z Kohézneho fondu by mohli podporiť výstavbu nových škôl či zdravotníckych centier, ktoré sú v týchto oblastiach chronicky podfinancované. Okrem toho by investície do dekarbonizácie mohli pomôcť modernizovať uhoľné regióny, ako je Horná Nitra, a vytvoriť nové pracovné miesta v oblasti zelenej energie.
Vytváranie možností na posilnenie obrany
Výkonný podpredseda Európskej komisie pre súdržnosť a reformy Raffaele Fitto pochválil dohodu ako „unikátnu príležitosť modernizovať politiku súdržnosti“. Podľa neho umožní regiónom investovať do konkurencieschopnosti, obrany, bývania a energetickej transformácie.
„V kontexte neistoty a rýchlych zmien je politika súdržnosti jedným z našich najlepších nástrojov a zdrojov na riešenie týchto výziev a na to, aby Európa mohla konať a reagovať, aby Európa mohla pokračovať vo svojom poslaní znižovať rozdiely, podporovať vyvážený územný rozvoj,“ uviedol taliansky politik. Zároveň zdôraznil podporu pre strategické technológie a dekarbonizáciu.
Česká europoslankyňa Danuše Nerudová zo skupiny Obnovme Európu zasa v rámci reformy poukázala na prioritu bezpečnosti. „Bez bezpečnosti nie je rast ani sociálna spravodlivosť. Všetky politiky, vrátane súdržnosti, musia tomu slúžiť,“ povedala. Zároveň privítala zmeny v alokácii, avšak varovala pred poklesom ambícií u niektorých vlád.
Podobne Estónec Riho Terras z Európskej ľudovej strany obhajoval presmerovanie fondov na obranu. „Aby bolo jasné, neodoberáme peniaze z fondu súdržnosti, iba vytvárame možnosti pre členské štáty na posilnenie ich obrany.“
Reforma politiky súdržnosti je reakciou na turbulentné časy, no prináša aj otázky o jej dlhodobých dopadoch. Podpora obranného priemyslu a strategických technológií môže posilniť bezpečnosť EÚ, avšak kritici upozorňujú, že presmerovanie financií z tradičných oblastí, ako sú sociálne programy či regionálna infraštruktúra, by mohlo prehĺbiť nerovnosti v menej rozvinutých regiónoch. Na druhej strane, investície do dekarbonizácie a dostupného bývania by mohli podporiť udržateľný rozvoj a vytvoriť tisíce pracovných miest, ak budú efektívne implementované. Kľúčom k úspechu bude transparentné čerpanie fondov a kontrola, aby financie skutočne slúžili regiónom a nie iba veľkým korporáciám.
Kritika od Zelených a Ľavice
Rozprava odhalila široké spektrum názorov. Poľský poslanec Krzysztof Hetman v mene Európskej ľudovej strany vyhlásil, že po prvý raz za dlhé obdobie cíti, ako Európska únia a jej inštitúcie skutočne reagujú na výzvy, očakávania a potreby, na ktoré upozorňujú občania a komunity.
„Ide o veľmi dôležité finančné prostriedky pre naše podniky, ktoré zvýšia ich konkurencieschopnosť, a peniaze vyčlenené na obranu môžu byť novou hnacou silou európskeho hospodárstva,“ povedal. Hetman zároveň vyzdvihol aj energetickú transformáciu, čistú energiu a podporu pre východné regióny hraničiace s Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou.
Kritické hlasy však zazneli od Zelených a Ľavice. Talianska europoslankyňa Cristina Guardová uviedla, že „politika súdržnosti má problém s využívaním finančných prostriedkov“, ale namiesto nápravy nedostatkov z nej byrokracia urobila „bankomat pre veľké firmy a megainfraštruktúrne projekty“.
„Pod rúškom obrany môžete od zajtra presmerovať miliardy určené pre menej rozvinuté regióny, napríklad na výstavbu mosta cez Messinský prieliv. Vynikajúca investícia, ktorú tiež klasifikujete ako investíciu súvisiacu s klímou,“ poznamenala Guardová v mene Zelených a sarkasticky dodala: „Nuž, taký Orbán je vďačný, pretože týmto hlasovaním bude môcť naďalej využívať finančné prostriedky a zároveň porušovať základné práva.“
Podobne kritická bola tiež ďalšia talianska europoslankyňa Valentina Palmisanová z Ľavice. Podľa tejto skupiny reforma predstavuje „vážnu odchýlku od pôvodného poslania politiky súdržnosti“.
Palmisanová podotkla, že politika vytvorená na zníženie územných rozdielov a podporu komunít a občanov v ťažkostiach by sa teraz mohla stať bankomatom na peniaze pre vojenské výdavky a obranný priemysel. „Nikdy sa nepostavíme na stranu tých, ktorí naše regióny pripravujú o základné zdroje,“ skonštatovala.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Páčil sa vám tento článok? Napíšte nám svoj názor a prípadne zanechajte kontakt, ak chcete odpoveď.