EÚ chce skoncovať s byrokraciou. Náš jednotný trh má dostať nový dych
Európsky parlament sa rozhodol zatriasť starými pravidlami a dať jednotnému trhu Európskej únie novú tvár. V jazyku mladej generácie – nová rezolúcia, ktorá v pléne v Štrasburgu prešla 11. septembra, má byť akýsi „game-changer“ – menej byrokracie, viac peňazí pre firmy a šanca ukázať svetu, že Únia má na viac.
Rezolúcia schválená europarlamentom sa zameriava na zjednodušenie a racionalizáciu pravidiel vnútorného trhu EÚ. Cieľom je posilniť konkurencieschopnosť Európy v globálnom prostredí, znížiť administratívnu záťaž pre podniky a podporiť hospodársky rast.
„Návrh textu, ktorý vypracoval Výbor pre vnútorný trh, sa zaoberá nedostatkami vo vykonávaní, fragmentáciou regulácie a zbytočnou administratívnou záťažou, aby sa zabezpečila prosperita EÚ a prilákali investície, inovácie a obchodné príležitosti,“ uviedol Európsky parlament.
V rámci mnohých odporúčaní europarlamentu sú ako kľúčové identifikované dve oblasti – digitalizácia a umelá inteligencia. Tie majú zvýšiť konkurencieschopnosť, znížiť administratívnu záťaž a zefektívniť a zautomatizovať administratívne postupy.
Táto iniciatíva reaguje na výzvy ako vojna na Ukrajine, globálne obchodné napätia a potrebu väčšej samostatnosti EÚ.
Ako hlasovali naši europoslanci
Rezolúciu podporilo dovedna 459 europoslancov, 65 bolo proti a 90 zákonodarcov sa zdržalo hlasovania.
Za návrh hlasovali piati slovenskí europoslanci – Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Michal Wiezik, Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu).
Proti boli Branislav Ondruš (Hlas-SD/nezaradený), Milan Mazurek, Milan Uhrík (obaja Republika/Európa suverénnych národov) a Ľuboš Blaha (Smer-SD/nezaradený).
Zdržali sa Katarína Roth Neveďalová, Judita Laššáková a Erik Kaliňák (všetci Smer-SD/nezaradení).
Nehlasovali Monika Beňová (Smer-SD/nezaradená), Ľudovít Ódor (PS/Obnovme Európu) a Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana).
Odstraňovanie prekážok a nové plány na dobehnutie konkurencie
Rozprava v europarlamente ukázala širokú zhodu na tom, že jednotný trh so 450 miliónmi obyvateľov v 27 členských štátoch má obrovský potenciál, ktorý však nie je plne využitý.
Poslanci zdôraznili, že zbytočná byrokracia brzdí inovácie, investície a tvorbu pracovných miest.
Ako uviedla dánska spravodajkyňa Anna-Maja Henrikssonová zo skupiny Obnovme Európu, je potrebné „odstrániť zbytočnú byrokraciu“ a vytvoriť podmienky, ktoré prilákajú investície, najmä pre malé a stredné podniky (MSP).
Poukázala na skutočnosť, že rezolúcia obsahuje 40 konkrétnych akčných opatrení, ktoré by mala Európska komisia a členské štáty implementovať. Medzi nimi je napríklad cieľ znížiť administratívne náklady o 25 % pre všetky firmy a o 35 % pre MSP do roku 2029.
„Digitalizácia a umelá inteligencia sa musia využívať na uľahčenie podávania správ a riadenia. Najmä pokiaľ ide o malé a stredné podniky, je nesmierne dôležité, aby sme sa na veci pozerali z praktického hľadiska,“ povedala Henrikssonová.
Bude „strašná desiatka“ minulosťou?
V debate vystúpil aj eurokomisár pre rozpočet, boj proti podvodom a verejnú správu Piotr Serafin. Podľa neho je prioritou odstránenie desiatich najškodlivejších bariér, ktoré bránia európskemu podnikaniu, obchodu a investíciám – tzv. „strašnej desiatky“. Tento termín označuje kľúčové prekážky, ako sú rozdielne daňové systémy, zložité colné predpisy či nejednotné regulácie služieb, ktoré komplikujú fungovanie firiem naprieč EÚ.
Poľský politik poznamenal, že v časoch turbulentného globálneho obchodu ponúka jednotný trh EÚ oveľa viac príležitostí ako dokonca globálny obchod. „A má jednu výhodu. Vyžaduje si dohodu iba medzi nami samotnými. Nepotrebujeme pri tom mať partnerov mimo EÚ.“
Dánsky europoslanec Henrik Dahl z Európskej ľudovej strany zdôraznil potrebu prejsť od slov k činom. Dahl zároveň skritizoval socialistov za blokovanie ambicióznych návrhov, ako je zjednodušenie cez „omnibus“ balíky. „Omnibus balíky“ sú súbory legislatívnych zmien, ktoré zjednocujú a zjednodušujú viacero predpisov naraz, aby urýchlili reformy.
„Únia už príliš dlho brzdí naše spoločnosti a občanov zbytočnými pravidlami a byrokraciou, ktorá spôsobuje viac škody ako úžitku. Debyrokratizácia znamená rast, pracovné miesta a silnejšiu EÚ,“ vyhlásil.
Naopak, švédsky zákonodarca s kosovským pôvodom Adnan Dibrani v mene Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov povedall, že zjednodušenie nesmie znamenať dereguláciu.
„My, sociálni demokrati, chceme vidieť jasné pravidlá hry, ktoré chceme aj zlepšiť. Chceme inteligentnejšie pravidlá, nie horšie,“ uviedol.
Poľský poslanec Piotr Müller v mene skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov kritizoval súčasný protekcionizmus v EÚ. „Vidíme, ako sa tu vytvára veľa predpisov, ktoré v skutočnosti bránia iným spoločnostiam v konkurencii v iných krajinách. Najlepším príkladom je smernica o doprave, ktorá zabránila zdravej konkurencii poľských spoločností,“ skonštatoval.
Bulharský zákonodarca Nikola Minčev za skupinu Obnovme Európu poukázal na problémy ako teritoriálne obmedzenia dodávok, ktoré vedú k nerovným cenám a podkopávajú dôveru občanov v jednotný trh.
Poslanci sa hádali, ale zhodli sa – trh musí byť jednoduchší a silnejší
Švédka Hanna Gedinová v mene Skupiny ľavice varovala pred neoliberálnou dereguláciou, ktorá podľa nej presúva moc od ľudí k firmám. „Musíme tento trend zvrátiť,“ uviedla.
Gedinová dodala, že keď nastala deregulácia železníc, zhoršila sa bezpečnosť a vlaky meškali. Keď bol podľa nej deregulovaný trh s elektrinou, ľuďom sľúbili nižšie ceny, ale prišli prudko rastúce náklady a elektrárenské spoločnosti začali zarábať veľké peniaze.
„A keď sa sociálne zabezpečenie otvorilo súkromným subjektom, malo to priniesť rozmanitosť, ale namiesto toho sme dostali segregáciu, predškolské zariadenia, kde deti hladujú, a školy, ktoré sú prevádzkované ako spoločnosti, a nie ako znalostné inštitúcie,“ rozhorčovala sa Gedinová.
Naopak, Nemec Andreas Schwab z Európskej ľudovej strany zdôraznil, že nejde len o dereguláciu, ale o zjednodušenie. „Chcel by som sa obrátiť na pána Dibraniho. Je to jednoducho mýtus, že ide vždy len o dereguláciu. To nie je cieľ. Chcete zjednodušenie; my to chceme tiež. Poďme si spolu sadnúť! Poďme sa porozprávať o konečnom prijatí Omnibusu I! Existujú riešenia, ktoré nie sú dereguláciou, ale zjednodušením,“ povedal Schwab.
Podľa odhadov by plné využitie jednotného trhu mohlo priniesť miliardy eur ročne.
Europoslanci tiež v rámci diskusie navrhli akési „regulačné pieskoviská“ alebo „sandboxy“, ktoré umožňujú firmám testovať inovatívne produkty a služby v kontrolovanom prostredí bez prísnych regulácií, aby podporili experimentovanie a rýchlejší rozvoj.
Eurokomisár Serafin v závere vyjadril myšlienku, že práve jednotný trh skrýva mnoho nevyužitých príležitostí a odstránenie prekážok v rámci jednotného trhu by mohlo viac než kompenzovať negatívny vplyv ciel, ktoré sa v ostatnom období stali „strašiakom“ mnohých odvetví v EÚ.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Páčil sa vám tento článok? Napíšte nám svoj názor a prípadne zanechajte kontakt, ak chcete odpoveď.